Prečo kandidujem
O mne. O mojej rodine. Mojej práci. A o politike.
Môj otec je hrdý na to, že ma strana #Sieť poctila miestom na kandidátke do Národnej rady Slovenskej republiky. Túto ponuku som prijal veľmi rád, s pokorou a nadšením zároveň. Možnosť zapojiť sa do verejnej služby prostredníctvom práce a účasti na politickej scéne, je logickým vyústením môjho doterajšieho životného príbehu.
Milujem samostatnosť, a priznám, som akčný typ. Možno preto som sa po ukončení gymnázia nevybral na vysokú školu, ale ponáhľal som sa rovno do sveta dospelých, zarábať, stáť na vlastných nohách. Ale ktovie, možno raz po šesťdesiatke začnem študovať architektúru, aby som nedostal Alzheimera. 18 rokov robím v stavebníctve. Posledných osem rokov vo vlastnej firme, ktorej som dal svoje meno. Nie sú to žiadne nič nehovoriace „Farby laky stavebniny XY“, pretože myslím, že človek sa má snažiť žiť a pracovať tak, aby jeho meno bolo zárukou spoľahlivosti a zodpovednosti. Zdedil som ho po otcovi a odovzdávam svojim dcéram a synovi, tak nech je čisté.
Svoje politické ostrohy získavam v košickej komunálnej politike. V Mestskom zastupiteľstve pracujem ako predseda druhého najväčšieho poslaneckého klubu. Obrazne povedané, som skúšobný model, prototyp novej generácie politikov. Je nás stále viac. Svedčí o tom stále sa rozrastajúci klub #Siete. Navrhujeme, organizujeme, snažíme sa zmyť zápach zo slova politik. Verím, že prispejeme k tomu, že toto slovo prestane byť na Slovensku nadávka.
Som silne rodinne založený a vo veku, keď som kdesi uprostred. Srdcom som pri rodičoch, aj pri svojich deťoch. S mojou milou manželkou sa nám pošťastilo vytvoriť zdravé prostredie pre našich troch potomkov. Toto je prvý základ na ktorom budujem.
Druhým pilierom, na ktorom staviam, je uplatnenie sa v živote, sebarealizácia. Nikdy mi nestačilo len sa viezť, chcel som niečo vytvoriť, byť schopný uživiť seba a rodinu. Nie je to na Slovensku ľahké a iste sa to stalo jedným z motívov, prečo som sa rozhodol vstúpiť do politiky. Chcel by som, aby každý, kto sa snaží, pracuje, za svoju prácu videl odmenu, aby mu nikto nepodkopával neférovo nohy.
Rodina a práca nie sú podstatné len pre mňa. Ak môžem, rád pomôžem aj iným, aby sa mohli uživiť, aby sa nebáli zakladať rodiny. Preto si tak vážim ponuku, ktorú mi dala #Sieť. #Sieť nechce stavať budúcnosť na bezmocnom nadávaní a frázach, má pripravené konkrétne kroky, predstavila desatoro dobrého štátu. Nikto nie je odborník na všetko, preto som sa ja sústredil na tri z jeho bodov.
- Praktická podpora rodiny zvyšovaním jej životnej úrovne
- Rovnomerná pozornosť rozvojovým potrebám všetkých regiónov Slovenska
- Slobodný vzduch pre podnikanie a jednoduchšie podnikateľské prostredie
Základom rozvoja je správne nasmerovaná a transparentne financovaná výstavba. Je zúfalý nedostatok nájomných bytov, bytov za 150 Eur mesačne pre začínajúce mladé rodiny. Ak chceme, aby sa mladí ľudia sobášili a mali deti, musíme im dať šancu získať zaplatiteľné bývanie. Tento významný projekt by mal zjednotiť neštátnych aktérov, samosprávy a štát.
Uvedomelé stavebníctvo rozhýbe krvný obeh východu republiky, kde skoro všetko stagnuje. Keď príde stavba, príde dopyt, príde progres. Mládež nám neutečie. Budú mať prácu a ak budú môcť naštartovať rodinný život v byte za 150 mesačne, sme odsúdení na úspech. Nesmú utekať!!! Nechcem sa dožiť toho, že tu so ženou jedného dňa zostaneme sami, na žobračenke, ktorej hovoria dôchodok, s vnúčatami na Novom Zélande a v Amerike. Ďakujem, neprosím. Preto – treba stavať!
Dobre poznám podnikateľské prostredie. Zamestnancom som bol desať rokov, osem rokov som zamestnávateľom. Sieť má plán s jasnými pravidlami – jeden meter, jedna platba. Jeden dátum. Čo to znamená? Každý živnostník s obratom do 20 000 Eur by zaplatil štátu ročne len jeden poplatok a mal by pokoj. To je nádherná predstava. Žiadne rady na úradoch, žiadne zbytočné stresy. Čas a energiu potrebujeme na prácu, nie na papierovačky, v ktorých sa nevyzná ani ten, kto ich vymyslel. A to vedie #Sieť k princípu Jeden dátum. Možnosť zmeny pravidiel pre podnikanie by bola len raz ročne, a to 1. Januára. Nebudeme sa musieť x-krát do roka učiť nové a nové podmienky od štátu, v ktorom často pravá ruka nevie, čo vypisuje ľavá.
Moji priatelia by asi povedali, že som veselý človek. Rád si zašportujem, zabavím sa, stretnem sa s kamarátmi. Pomaly ma však dobrá nálada začala prechádzať, pretože nie som slepý. Vidím, že krajina stagnuje, v dôležitých oblastiach života sa pomaly ale isto prepadáme medzi zaostalé krajiny. Nemám rád pocit bezmocnosti a preto som si povedal, KTO , AK NIE MY SAMI? Ponúkam sa do služby. Je na vás, či mi dáte mandát, aby som ju mohol plniť.
