Prečo mám strach milovať?

Pre väčšinu ľudí je prirodzené túžiť po vytvorení vzťahu. Málo je takých, ktorí sa rozhodli pre život v samote, pretože chcú zasvätiť svoj život profesií a tak obohatiť spoločnosť a obetovať sa pre iných. A veľa je takých, ktorí hoci túžia po vzťahu utrpeli samotu – nechceli a predsa ostali sami…

Čo nám bráni milovať

Ak túžiť po vzťahu je prirodzené, tak čo nám bráni vzťah vytvoriť? Väčšinou sú to dva problémy. Buď je to nízke sebavedomie a komplex menejcennosti – kedy sa bojíme že by nás nikto nemal rád, pretože máme pochybnosti o sebe a o tom, že by sme boli hodní lásky. A druhým problémom je, že sa bojíme že by vzťah zmenil náš život.

Láska ako obchod

Túžba po vzťahu sa však nedá len tak umlčať.

A tak mnohí nosia masky. Len aby tí druhí nezistili, kým naozaj sú. Boja sa, že keby ukázali svoju skutočnú tvár, prišli by o vzťah. Nosiť masku je ľahšie, než pracovať na sebe. Ale je to láska?

Mnohí sa boja zmeniť svoj život. V skutočnosti milujú svoj život a nie sú ochotní zmeniť ho. A túžbu po vzťahu sa snažia nahradiť obchodom – od toho druhého si vezmú len to, čo potrebujú. Láska sa zmenila na obchod. Je to láska?

 Prečo sa bojíme

Situácia je občas zložitejšia.

Možno aj tušíme, kto naozaj sme a uvedomujeme si svoju hodnotu. Ale niekto nám ublížil a tak hráme hry a nosíme masky, len aby nám ten druhý neublížil. Nenosíme masku preto, aby sme toho druhého oklamali, ale ochránili samých seba.

Možno sme my sami nezažili vzťah postavený na úcte a úprimnej láske a tak k ľuďom pristupujeme ako k predmetom uspokojenia. Náš život je to čo máme pod kontrolou a čo je často to jediné, v čom máme istotu a preto na ňom tak lipneme. Až na okamihy, kedy túžba má navrch…

Túžiť po niečom viac

Nikto nie je dokonalý. Základom je prijať seba, svoje dobré a zlé stránky, prijať to ako východisko – taký som, ale aj ako výzvu – niekam sa chcem posunúť a stať sa lepším. To nie je rezignácia, ale práca na sebe a plán, ako sa premeniť. A buď ma ostatní príjmu takého ako som, alebo o taký vzťah nestojím…

Ak si vezmem od toho druhého niečo, čo momentálne potrebujem, isté naplnenie to dá. Ale nie také, ako keď ide o skutočný vzťah. Je to ako fast food vs. slávnostná hostina. Kontext v prežívaní robí strašne veľa. Ísť do hĺbky a neuspokojiť sa len tak s niečím.

Vedomie vlastnej hodnoty

Vedomie vlastnej hodnoty stojí na tom, kto som. Kto som? Aký je môj príbeh? Aké sú moje dary a schopnosti? Každý človek v niečom vyniká. Neexistujú dvaja rovnakí ľudia a nikto nie je nahraditeľný. Každý z nás má nejaké poslanie, má niečo urobiť a po sebe zanechať. Venuj čas sebe. Spoznaniu toho, kým si. Čo sa ti páči a prečo. Čoho sa bojíš. V čom sú tvoje silné a slabé stránky. A ako to zmeniť. Aké sú tvoje plány. Po niečom túžiť a niečo dosiahnuť. To je tá túžba, ktorá nás ženie dopredu a dáva nám zmysel. Objaviť seba, spoznať v sebe nebrúsený drahokam, jeho cenu a začať ho obrusovať a tvarovať.

Milovať seba

Ak máš niečo cenné a vzácne. Pristupuješ k tomu s istou bázňou a s úctou. To čo je vzácne, si zaslúži isté zaobchádzanie. Tak je to aj s človekom. Človek je vzácna bytosť a nikdy ho nemožno degradovať na predmet uspokojenia. Ak si uvedomuješ vlastnú hodnotu, potom očakávaš že ostatní budú k tebe pristupovať ako k osobe (nie ako k predmetu). Láska k sebe pomáha vytvárať predpoklady pre to, aby si lásku požadoval od iných. Ale aj oni takúto lásku čakajú od teba…

Láska je dar

Láska nie je obchod. Môžeš sa s niekým dohodnúť, že za prácu dostane odmenu. Ale láska nie je predmetom obchodu. Dar nie je darom len preto, že je daný z lásky, ale aj preto, že má svoju hodnotu. Nie je to obežník – predmet bežnej spotreby. Túžime po tom, aby nás niekto miloval a po nás túžil viac, ako iní ľudia. Prežívať vzťah do hĺbky. Máme okolo seba ľudí a vo vzťahoch s nimi ideme do rôznej hĺbky, keď zdieľame seba, svoj svet a svoju intimitu. Tie najhlbšie pocity a myšlienky často zdieľame len s niekým, koho preveril čas. Je to niečo tak osobné, bytostné a intímne, že podeliť sa o to nie je len tak. Niektoré veci o nás nevie nikto. Ostávajú nevypovedaním tajomstvom, často obavou a strachom. Ale aj bolesťou.

Harmonický vzťah

Lásku ohrozuje keď nemilujeme seba, ale aj keď milujeme iba seba. Harmonický vzťah stojí na dvoch osobách, ktoré dosiahli zrelosť a uvedomujú si svoju hodnotu. Ak máš pochybnosti o sebe, aj keď ten druhý hovorí že ťa miluje, máš problém jeho slova prijať a uveriť im. Pretože ty sám tomu neveríš. Ale vzťah stojí aj na prijatí toho druhého do svojho sveta a vytvorení spoločného sveta a obetovaní sa pre toho druhého a pre spoločné „my“. Bez toho nemožno hovoriť o vzťahu, len o partnerstve a obchode.

Netúžiť po menej, než po viac

Prijať sám seba, spoznať kto som a mať úctu a lásku k sebe, je dobrým východiskom pre hľadanie dobrého partnera. S takýmto prístupom budeme klásť dôraz na to, aby ten druhý k nám pristupoval ako k daru. Už viac nemôže prísť a zobrať si len to, čo chce a odísť. Buď nás miluje a túži po nás ako bytosti, alebo nech ide… Ak máme nízke sebavedomie, potom výmenou za trochu nehy a tepla dovolíme tomu druhému, aby nás ponižoval a využil.

Otázka priorít

Prehodnotiť svoje priority, otvoriť sa tomu druhému a začať budovať spoločný svet, je zas cestou k vzťahu, ktorý všetko pretrvá. Tí dvaja sa naučia vystupovať spolu ako tím, navzájom si pomáhať a podporovať sa. Tu a tam jeden alebo druhý bude mať pochybnosti, alebo nebude vládať, ale práve vtedy ten druhý zaberie a prenesie oboch ďalej cez prekážky ktoré kladie život.

Odpovedať na lásku

Možno nás nikto do teraz nemiloval, možno sme nemilovali ani sami seba. Je na čase to zmeniť. Každý človek túži po láske. A každý človek, bez ohľadu na to, aký príbeh má za sebou a ako mu bolo ublížené – ak bude zahrnutý prejavom lásky – odpovie láskou. Človek na lásku odpovedá láskou a láska premieňa človeka. Teda skutočná a úprimná láska, láska ktorá nekladie podmienky…

.

Je paradoxom súčasnej doby, že si zamieňa prostriedky a ciele. Človek je prezentovaný ako prostriedok k uspokojeniu a nie ako cieľ. Všetci chceme byť milovaní, ale málokto sa rozhodne milovať… Svoju hodnotu odvádzame od toho, čo o nás povedali iní, nie od toho kto naozaj sme… A spokojnosť hľadáme v tom, že podriadime kontrole všetko v našom živote miesto toho, aby sme sa niekomu odovzdali… Netúžiť po ničom menej, než byť pre niekoho všetkým…

-th-

John Powell

Bol profesom psychológie a spirituality na univerzite v Chicagu. Jeho kniha Prečo mám strach milovať? sa stala podkladom pre tento článok.

Zdroj fotografie:

www.broadly.vice.com