Denník N

Prečo naši žiaci „pohoreli“ v PISE?

Zdroj fotografie: albertogp123 via Foter.com / CC BY
Zdroj fotografie: albertogp123 via Foter.com / CC BY

Ministerstvo školstva zverejnilo výsledky 15-ročných žiakov v testovaní PISA 2015. Hlavnou testovanou oblasťou v tomto cykle bola prírodovedná gramotnosť, testovanie však neobišlo ani ďalšie gramotnosti.

správe sa konštatuje, že „výsledky slovenských žiakov sú podobne ako v predchádzajúcom cykle v roku 2012 vo všetkých troch oblastiach – matematická, čitateľská a prírodovedná gramotnosť – významne nižšie, ako je priemerný výkon žiakov z krajín OECD.

Súčasťou tohto nelichotivého zistenia je aj skutočnosť, že oproti minulým rokom na Slovensku narastá počet žiakov s podpriemernou úrovňou týchto gramotnostíznižuje sa počet žiakov s nadpriemernými výsledkami. Inými slovami – náš vzdelávací systém nevie pracovať so žiakmi, ktorí sa vymykajú z priemeru „na oboch koncoch“ a evidentne potrebujú intenzívnejšiu individuálnu podporu učiteľov.

Zo základných škôl odchádzajú žiaci bez základu

Skupinu žiakov s podpriemernými výsledkami pomenúva štúdia PISA ako rizikovú skupinu, čo nie je náhodné pomenovanie. Upozorňuje nás na to, že títo mladí ľudia vo veku 15 rokov ukončia povinnú školskú dochádzku bez toho, aby ovládali aspoň tie najjednoduchšie čitateľské zručnosti, potrebné pre ďalšie vzdelávanie a aktívne zaradenie sa do pracovného života, aby nadobudli aspoň základné matematické vedomostiaby mali v oblasti prírodných vied aspoň základné znalosti fungovaní sveta okolo nich.

„Rizikovosť“ týchto mladých ľudí je očividná. Náš vzdelávací systém však na roztvárajúce sa nožnice medzi tými, ktorí vedia aspoň niečo a tými, čo nevedia takmer nič, stále nereaguje. V školách sa celé desiatky rokov učí podľa tradičného scenára – nová látka sa vysvetľuje v chvate a bez zmysluplného kontextu a kto jej nerozumie, má smolu. Ak si to nestihne dobrať doma sám, či s pomocou rodičov, je stratený. Ak je stratený v rámci viacerých predmetov, má smolu dvojnásobnú a pravdepodobne prepadne. Škola mu obvykle neponúkne žiadnu šancu na zaplnenie dier a zlepšenie.

Chýba systematická podpora slabších žiakov

Napriek opakovaným upozorneniam nielen v PISE, že nám pribúdajú žiaci, ktorí vychádzajú zo základnej školy bez potrebného základu, Slovensko stále nemá vytvorené modely systematickej podpory slabších žiakov, ktorým je potrebné pomôcť nad rámec obvyklých postupov. Česť výnimkám, poznám učiteľov, ktorí sami od seba hľadajú cesty ako žiakov priviesť k zlepšeniu, školský systém ako celok však nijako nemotivuje k intenzívnejšej práci so slabšími žiakmi tých ostatných.

Ako by mohla vyzerať systematická podpora nielen slabších, ale aj talentovaných detí s nadpriemerným potenciálom? Nejde o nič prevratné, vo viacerých krajinách je to už bežná realita. Vo Veľkej Británii, v Holandsku, či na Novom Zélande nepoužívajú učitelia na svojich žiakov jeden meter, ale rôzne prístupy. 

Čo by pomohlo?

Aby to bolo možné aj na Slovensku, je potrebné rozviazať učiteľom ruky v hľadaní nových spôsobov výučby, ktoré deťom s rozmanitým potenciálom a povahou viac sadnú.

Na to potrebujú mať učitelia dostatok času pri preberaní učiva do hĺbky a dostatok učebných materiálov, z ktorých by mohli pre žiakov s rôznou úrovňou vedomostí a vyskladať rôzne úlohy. Mali by mať na hodinách priestor na to, aby mohli o rôznych témach so žiakmi nielen hovoriť, ale im ich aj ukázať. Ak treba, tak aj mimo školy, v reálnom prostredí, kde sa tie veci dejú. Žiaci musia mať možnosť vyskúšať si teoretické učivo aj praktickycez rôzne projekty, pokusy a vlastné výskumy. Mali by mať viac príležitostí na to, učiť sa spoločne a jeden od druhého, pretože v živote platí, že len vtedy niečo ovládam naozaj dobre, keď to dokážem niekomu vysvetliť. A popri tom všetkom by mali mať učitelia priestor a chuť sledovať pokrok svojich žiakov a ich prípadné zaváhanie či zhoršenie včas reflektovať, nie až na konci školského roka štvorkou na vysvedčení.

Čitateľská gramotnosť sa nedá rozvíjať bez čítania kníh, bez školských knižníc a čitateľských kútikov, prírodovedná bez labákov s dobrým vybavením a bez digitálnych modelov a ďalších pomôcok. Rovnako zlepšenie výsledkov našich žiakov v týchto gramotnostiach nepríde samo od seba, ale len vďaka zásadným zmenám v našich školách, s ktorými už konečne treba začať.

Teraz najčítanejšie

Zuzana Zimenová

V oblasti vzdelávacej politiky sa pohybujem už niekoľko rokov ako analytička portálu Nové školstvo a autorka viacerých koncepčných návrhov a školských právnych predpisov. Patrím medzi iniciátorov kampane Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku. Od novembra 2016 som poslankyňou NR SR. V nadchádzajúcich voľbách sa uchádzam o hlasy voličov s číslom 28 na kandidátke SaS. Viac na www.zimenova.sk