Blog
nedeľa

Prečo nepôjdem na referendum aj keď som kresťan

Referenda o ochrane rodiny sa 7. februára nezúčastním a mám na to viacero dôvodov.

Za najväčšie nešťastie referenda považujem silnú polarizáciu spoločnosti a skoro žiadnu zmenu aj v prípade jeho úspešnosti. To, že sa v spoločnosti vyhrotili reakcie v otázkach o referende je vidieť skoro v každom druhom článku, blogu a debate týkajúcej sa referenda. Nezaostáva ani jedna zo strán a internetom kolujú skutočne prízemné články, kde sa vo veľkom generalizujú a nálepkujú celé skupiny obyvateľstva, čo samotný konflikt ešte viac vyhrocuje.

V tomto je nebezpečenstvo generalizácie, kedy vznikajú v dôsledku čiernobielej mentality len dva tábory. Tí čo sú proti, sú všetci skazení a prehnití pro-západní liberáli, ktorí chcú zničiť hodnoty tejto spoločnosti a tí čo sú za, sú stredovekí, bigotní kresťania, ktorých jediným cieľom je čo najviac znepríjemniť a obmedziť život LGBTI menšine.

A znova sa dostávame do situácie, kedy je počuť len krik mála extrémistov na oboch frontoch a na základe nenávistných prejavov utrpia v konečnom dôsledku bežní ľudia v oboch táboroch, ktorí nezapadajú ani do jednej zo škatuliek, ktorá bola v dôsledku tejto polarizácie vytvorená.

Aké zmeny by prinieslo referendum aj keby bolo úspešne? Otázku číslo jedna už máme zakotvenú v ústave vďaka dohode SMERU s KDH z minulého roku. Otázku číslo dva v súčasnosti rieši platný zákon o rodine, na základe ktorého nie je možná adopcia párom osôb rovnakého pohlavia. Jediná otázka, ktorá by mohla v prípade úspešnosti referenda znamenať nejakú zmenu, je otázka o sexuálnej výchove a jej povinnosti.

Otázne je, či má skutočne zmysel takéto referendum napriek všetkým negatívnym javom, ktoré so sebou prináša už teraz. Najväčším morálnym prešľapom bude, ak by sa potvrdili slová Karla Lovaša a Aliancia za rodinu (AZR) založí nový politický subjekt, čím v tichosti potvrdí, že referendum bolo naozaj najdrahším prieskumom verejnej mienky.  A pokiaľ naozaj vznikne politická strana, ktorej hlavný volebný program bude zameraný na súčasné témy AZR je na mieste sa spýtať, či títo ľudia počúvali pozorne pápeža keď povedal, že cirkev zredukovala evanjelium na manželstvá gejov, potraty a antikoncepciu a je nevyhnutné nájsť novú rovnováhu.

Referenda sa nezúčastním tiež preto, lebo spôsob, forma a obsah akým je celá kampaň AZR prezentovaná je v rozpore s kresťanskou morálkou. Pri oficiálnej kampani sa AZR neštíti používať klamlivé články, hoaxy a úmyselne dezinterpretované príbehy, ktoré boli doteraz šírené len kresťanským bulvárom o ktorom som písal v článku, či môže kresťan používať klamstvá na obhajovanie pravdy. Na tieto praktiky upozornil evanjelický teológ Ondrej Prostredník a viac detailov sa  môžete dozvedieť tu.

V rozpore s mojím svedomím je stigmatizácia homosexuálne cítiacej menšiny obyvateľov, medzi ktorou mám priateľov, ktorých poznám osobne. V dôsledku štvavej kampane na oboch stranách sú títo ľudia vnímaní ešte negatívnejšie a celý rozruch okolo referenda sa ich bytostne dotýka. Všimol som si jednu zaujímavosť, že väčšina osobností, ktoré sa vyjadrovali za referendum, pri otázke, či majú blízkych priateľov medzi homosexuálne cítiacimi osobami odpovedali, že viacmenej iba registrujú takých ľudí.

A toto je jeden z kameňov úrazu. Pokiaľ ľudí nepoznáte z blízka a osobne a nezistíte, že  sú to rovnakí ľudia z mäsa a kostí ako vy, a že riešia rovnaké problémy v živote, aj vo vzťahoch, vzniká vo vašej mysli riziko vytvorenia abstraktnej neosobnej skupiny ľudí, ku ktorým vás nič neviaže a veľmi jednoducho z nej spravíte obetného baránka zodpovedného za väčšinu problémov spoločnosti. A to všetko bez akýchkoľvek výčitiek svedomia, pretože celá táto vec sa netýka Tomáša, s ktorým ste boli včera na pive, ale abstraktnej predstavy homosexuála so všetkými stereotypmi, ktoré sú s tým spojené.

A ako je na slovensku zvykom, najviac chýba konštruktívna a prízvukujem odborná diskusia! Pri mnohých otázkach sa bavíme o tak komplexných problémoch, ktoré si vyžadujú prístup človeka s patričným vzdelaním a skúsenosťami. Namiesto toho za posledné mesiace absolvovalo vysokú školu s názvom „internet“ stovky ľudí, ktorí sa stali instantnými odborníkmi na rodovú rovnosť a psychológiu človeka.

Vo verejnej diskusií chýba práve táto odborná časť a odborné argumenty vychádzajúce zo štúdií, ktoré sa danej problematike venujú. Tvorcovia a obhajcovia referenda v tejto otázke absolútne zlyhali a svojimi vystúpeniami nedobrovoľne vykopali hrob celému referendu. Hovorím to preto, lebo napriek tomu, že sa tohto referenda osobne nezúčastním, odmietam reakcie LGBTI strany, ktoré sa snažia vytvoriť situáciu, že toto je problém len konzervatívneho spiatočníckeho Slovenska.

Problémy a otázky, ktoré viedli k vytvoreniu AZR a nakoniec aj referenda majú celoeurópsky charakter kolízie dvoch svetonázorov, kde sa problém presúva do filozofickej roviny chápania objektívnej pravdy, prirodzeného zákona a morálneho relativizmu. Tento problém neriešia len „zakomplexovaní katolíci“ na Slovensku, ale je súčasťou širšieho celospoločenského diskurzu. Problém je len ten, že AZR túto tému a jej argumentáciu poňala veľmi nešťastným a nevhodným spôsobom, ktorý sa otočil proti samotnému referendu a je tiež dôvodom, prečo sa referenda nezúčastním ani ja.

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Blogy

|