Prečo Prešov potrebuje Dobrý festival?

Na Slovensku existuje jedno mesto. Volá sa Prešov, má cez 90 tisíc obyvateľov, leží na východnom Slovensku a mnohí jeho obyvatelia, ale aj návštevníci by vám s chuťou povedali, že v ňom „skapal pes“.

Všetci tí, ktorí to v návale emócií, rozhorčení, zlosti či len tak, už zo zvyku vyhlásia, majú svojim spôsobom pravdu. O politike si čítate všade, nie len na webe Denníka N dosť, o cestách, diaľničiaroch a im podobných tiež. Prešov, s akoukoľvek ružovou optikou, nie je a dlho nebude adekvátnym súrodencom Košíc. Ani ekonomicky, ani štatisticky. V meste kolabuje doprava, z jedného konca na druhý cestujete rovnaký čas, ako z Prešova do Popradu po novej diaľnici. Mesto nemá obchvaty, vonkajšie, ale ani tie vnútorné. Ekonomická sila Prešovčanov nie je veľká, úspešné projekty z Bratislavy, či Košíc sa v Prešove jednoducho rozbehnúť nedájú.

Nízke platy, stagnujúci rast – racionálny aj emocionálny. Rozum sa niekedy zastavuje nad tým, kam a prečo tečú peniaze z verejných zdrojov, ako sa nakladá s odpadmi, či kde miznú peniaze na kosenie verejnej zelene, keď sa deti hrajú v sídliskových pralesoch a pokiaľ nemáte nemeckého ovčiaka, svojho štvornohého kamoša v tej tráve jednoducho nenájdete.

Ale, o inom som chcel. Skeptických postrehov majú Prešovčania viac ako dosť, realita je skrátka realita. Prešov sa však vždy na mape Slovenska vynímal aspoň v jednej kategórii. Kultúre a hlavne muzike. Vyprodukoval v ostatných rokov viacerých zvučných interpretov, chlapcov Táslerovcov a ich IMT Smile, Katarínu Knechtovú, Petra Nagy či Petra Lipu. Nie je to však len o vezení na vlne nostalgie, skupiny ako Chiki Liki Tua či Fúzy múzy dokážu pre prešovskú scénu zbierať ceny v novodobých anketách, skúšajú sa presadiť na zahraničných fórach a posúvať značku Made in Prešov ďalej.

Všetci títo hudobníci, umelci a ľudia, ktorým nie je kultúra v Prešove ukradnutá sa aspoň raz za rok skúsia všetci stretnúť a zahrať nám, uboleným Prešovčanom. Rok sa s rokom nie vždy zíde, občas sú to iba oni, občas na miestny Dobrý festival zavítajú aj zahraniční headlineri. Festival nie je a iste nechce byť prešovskou odnožou Pohody či Colours of Ostrava. Chce byť miestom, kde ľudia zažratí do kultúry, hudby a umenia celkovo ponúkajú po sparťanských prípravách, strese, minime spánku a odriekaní čohokoľvek tisíckam Prešovčanov aspoň raz v roku priestor, kde zvíťazí hudba a jej posolstvá.

Festival sa nechce hrať na prešovskú Primaveru, život prináša aj chyby a nie všetko vie byť na 110%. Každý organizátor však vkladá do organizovania tohto podujatia dušu, účinkujúci sa snažia vydať rodnému mestu maximum, dopriať ľuďom aspoň raz v roku pocit šťastia, zábavy, lásky a mieru. Neobviňujte ma zbytočne z patetickosti, tak to proste na festivaloch je.

Urobiť si akúkoľvek kultúrnu akciu za svoje nie je sranda. Ani po stránke finančnej, ani organizačnej. Všetko si vyžaduje okrem chcenia, energie a enormného úsilia aj atribúty ako spolupráca, zazmluvnené a dohodnuté veci, podmienky a pod. Už ani to však v našom Prešove nefunguje. Čakáte vodu aspoň v hydrantoch či sprchách, no nemáte ju. Chceli by ste ľuďom pomôcť s orientáciou za tmy a niekto vám vaše efektné svetelné riešenia zničí. Chceli by ste festival robiť dlhodobo, ale nemáte ani zmluvu na ďalší rok. Či chcete či nie, nadobúdate pocit, že niekto a niekde vás, vašu akciu a vašu radosť pre Prešovčanov odmieta, nechce ju aspoň bežnými podmienkami podporiť.

Nie som plačúci organizátor, nie som špión z mestského úradu hrajúci na dve strany. Som obyčajný Prešovčan, návštevník, ktorý občas stojí bližšie k tým, ktorí stoja za celým festivalom. Sú to presne takí istí ľudia ako my, so zápalom pre kultúru, s chcením posunúť Prešov aspoň trochu ďalej, sú to ľudia, ktorí s radosťou splácajú požičané svojmu mestu, z ktorého sa odrazili ďalej a dobili malé aj veľké hudobné nebá.

Prešov Dobrý festival potrebuje. Potrebujú ho jeho obyvatelia, ľudia ničení dennodennými problémami svojho mesta. Ľudia, ktorí sa aspoň počas týchto koncertov dokážu odpútať od každodenných starostí, ktorých žiaľ aj vďaka mestu nie je málo …