Blog
streda

Prečo Slováci nechcú bakalárov

Slovenské vysoké školy majú problém vytvoriť a ponúknuť flexibilné, na prax orientované bakalárske programy, ktoré by boli atraktívne pre študentov, a zároveň by boli vnímané spoločnosťou a zamestnávateľmi ako plnohodnotné vysokoškolské štúdium. A to aj napriek tomu, že Slovensko sa v roku 1999 podpísaním Bolonskej deklarácie pripojilo spolu s ďalšími 28 krajinami k záväzku vytvoriť v európskom vysokoškolskom priestore spoločný kvalifikačný rámec.

Rok po podpise Bolonskej deklarácie bolo zavedenie plnohodnotného, na prax orientovaného a s praxou prepojeného bakalára deklarované v Návrhu koncepcie ďalšieho rozvoja vysokého školstva na Slovensku pre 21.storočie, ktorý sa premietol aj do Zákona o vysokých školách z roku 2002. Nedávno predstavený návrh Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania "Učiace sa Slovensko" tiež venuje pozornosť zavedeniu profesijných študijných programov, ako aj možnosti uskutočňovať bakalárske štúdium podľa modelu liberálnych štúdii (1). V podobnej rétorike je napísaná aj navrhovaná novela vysokoškolského zákona (2). Keď sa však pozrieme na najnovšie dáta OECD, rýchlo zistíme, že pokusy zatraktívniť a sfunkčniť fungovanie bakalárskeho stupňa zostali po takmer dve desaťročia len v deklaratórnej rovine.

Iba 3 percentá dospelej populácie Slovákov ukončilo svoje vysokoškolské vzdelanie absolvovaním bakalárskeho štúdia. V porovnaní so 16-percentným priemerom krajín OECD ide skutočne o nízke číslo. V krajinách s vysokým pomerom absolventov s vysokoškolským vzdelaním a zároveň kvalitným systémom vysokoškolského vzdelávania, ako sú napr. Spojené štáty (22 %), Veľká Británia (22 %), Švajčiarsko (21 %) alebo Holandsko (20 %), väčšina vysokoškolsky vzdelaných ľudí končí získaním bakalárskeho stupňa alebo jemu podobným ekvivalentom. Nelichotivú situáciu a nízke čísla navyše prehlbuje úplná absencia akýchkoľvek krátkych terciárnych stupňov vzdelávania (tzv. "short-cycle degrees"), ktorých absolventi tvoria v priemere až 8 percent dospelej populácie krajín OECD (3). Treba poznamenať, že počet vysokoškolských absolventov po roku 2000 výrazne stúpol najmä vďaka masifikácii vysokoškolského vzdelávania. Vysokoškolsky vzdelaní majú v súčasnosti 20-percentné zastúpenie v dospelej populácii, vo vekovej skupine ľudí od 25 do 34 rokov je to 30 percent (3). Avšak absolútna väčšina úspešných bakalárov pokračuje automaticky na druhý stupeň vysokoškolského štúdia (4).

Prečo je tomu tak?
Jedným z dôvodov sa javí byť, že deklarovaná podpora plnohodnotného bakalárskeho štúdia zo strany štátu nie je premietnutá do metodiky financovania vysokých škôl, podľa ktorej školy dostávajú na študentov bakalárskeho stupňa menej peňazí ako na budúcich magistrov a inžinierov. Vysoké školy tak na prváka bakalárskeho štúdia dostanú o polovicu menej prostriedkov ako na prváka druhého stupňa štúdia rovnakého študijného odboru (5).

Súčasný model financovania motivuje vysoké školy prijať, resp. udržať si na druhom stupni štúdia čo najväčší počet študentov, avšak úspešnému fungovaniu bakalárskeho stupňa nenahrávajú ani iné faktory.  Podľa údajov Štatistického úradu SR zarábajú absolventi bakalárskeho stupňa o 400 EUR menej ako držitelia magisterského alebo inžinierskeho titulu (6). Na nezáujem zamestnávateľov o bakalárov, respektíve ich možné splynutie s ostatnými stupňami dosiahnutého vzdelania, poukazujú aj dáta z najväčšieho pracovného portálu Profesia. Zo všetkých doposiaľ inzerovaných ponúk v roku 2017 boli iba 2 percentá určené výhradne pre absolventov bakalárskeho stupňa, z toho takmer polovicu tvorili pracovné pozície v kategórii informačné technológie (7).

Keď sme sa na možnosť ukončiť štúdium bakalárskym stupňom pýtali študentov vo fokusových skupinách na vysokých školách, mnohí poukazovali na svoje vlastné skúsenosti a tvrdili, že bakalárske štúdium nie je vnímané ako plnohodnotné vysokoškolské štúdium nielen v spoločnosti a na pracovnom trhu, no častokrát ani na pôde samotných vysokých škôl. Taktiež, čo sa týka organizácie štúdia, študentom na prvom stupni chýba prax, po jeho absolvovaní sa necítia byť kompetentní vo svojom odbore, preto sú mnohokrát motivovaní pokračovať na druhom stupni aj z dôvodu väčších možností pracovať na zaujímavejších projektoch a "pričuchnúť" tak k viac praktickým formám vzdelávania.

Uvedené postrehy z oblasti fungovania bakalárskeho štúdia, jeho nedostatkov, ale i potenciálu, sú zatiaľ len prvotnými závermi. Tie budeme hlbšie analyzovať a overovať ich širšiu platnosť v dotazníkovom prieskume, v rámci ktorého uvítame čo najširšiu účasť vysokoškolákov. Veríme, že získanie pohľadu z čo najširšieho spektra aktérov v spojení s ďalšími dostupnými dátami nám pomôže pochopiť bariéry, ktoré stoja v ceste jeho plnohodnotnému zavedeniu a pomôžu nám pripraviť jeho adekvátne a realizovateľné nastavenie.

Stanislav Lukáč
analytik projektu To dá rozum

 

Zdroje:
(1) Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. (2017). Učiace sa Slovensko: Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania. Dostupné na: http://bit.ly/2qJH6Sw
(2) LP/2017/155 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony. Dostupné na: http://bit.ly/2qJFBDP
(3) OECD. (2015). Education at a Glance 2015, tabuľka A1.3a. Dostupné na: http://bit.ly/2qJWlL
(4) Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. (2016). Výročná správa o stave vysokého školstva za rok 2015. Dostupné na: http://bit.ly/2oRVxS
(5) Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. (2016). Metodika rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu na rok 2017 pre verejné vysoké školy. Dostupné na: http://bit.ly/2qJLDV1
(6) Štatistický úrad SR. (2016). Slovenská republika v číslach 2016. Dostupné na: http://bit.ly/2qJIEMi
(7) Profesia. (2017). Analýza dát v rámci partnerstva s projektom TO DÁ ROZUM

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

TO DÁ ROZUM je projekt o výskume a odbornej diskusii v oblasti školstva na Slovensku. Identifikuje najväčšie problémy vo vzdelávaní, definuje novú víziu ako ucelenú zmenu školstva od predškolskej cez vysoké školy až po celoživotné vzdelávanie a nastaví kroky, ktorými bude možné víziu dosiahnuť.

Blogy

|