Prečo som sa rozhodol ozvať

Najprv niečo o mne. Som pravičiar, roky som volil SDKÚ, potom SaS. Bohužiaľ, som práve ten „kritický pravicový“ volič, ktorý nevolí pravicu len preto, že je pravica, alebo preto, že je „proti Ficovi“. Ani mi nestačí program „lebo Fico“.

Som človek, ktorý v rámci možností maximálne overuje fakty a má rád čísla. Možno som chladný, a niektoré moje blogové články veru aj tak budú vyzerať, ale voľba pre mňa nie je o citoch, ale o skutkoch, a tam pocity naozaj nemajú čo robiť, sú len na ovládanie ľudí. Tiež som veľmi na efektivitu zameraný človek. Podľa MBTI ENTJ, takže maximálny úžitok pri čo najlepších nákladoch.

Efektivita, alebo O Ficovi (a pravici?)

A preto bude možno zarážajúce, že sa nebudem ani toľko venovať Ficovi, lebo „teória“ o efektivite a maximalizácii hovorí, že nemá význam sa venovať tomu, čo nedokážete zmeniť. Ak niečo nedokážete zmeniť, treba to obísť.

Preto pre mňa, ako pravicového voliča, ani nemá význam veci, ktoré sa chcem pýtať, a ktoré žiadam ako volič, žiadať od Fica, lebo Fico a jeho oligarchistický Smer nie je môj „šialok kávy“. Ak by som chcel meniť len Fica, tak zostanem presne ako naša pravica – 4 – 8 rokov na mieste, bez „programu“, bez vízie, len komentujúc Ficove hriechy a kauzy a opakovať, čo už povedali novinári. A komentovať Ficove hriechy nie je riešenie. Je to len pohodlné bulíkanie (pravice). A to je dôvod, prečo sa Ficovi v podstate nebudem vôbec venovať. Nemá to použiteľný význam, tadiaľ cesta nevedie.

U Fica predsa stačí jediná veta, ktorú by nemal problém pochopiť ani jeho volič – Ak by Fico robil pre ľudí, nedáva zadarmo nepotrebné vlaky, ale opraví nemocnice! Starí ľudia predsa nepotrebujú zadarmo vlaky, mali zľavy na cestovnom aj bez toho, starí ľudia potrebujú, aby im v nemocniciach neodhnili „zadky“, len preto, lebo ležia v smradnutých izbách na starodávnych posteliach ešte z dôb Márie Terézie, bez ochrany, bez pomoci, lebo niekto rozkradol peniaze na CTčká a rôzne tety Anky a masérov. Alebo im rozriedil lieky. Starí ľudia nepotrebujú vlaky zadarmo, ale opateru na staré kolená a dobré sociálne služby. A to im Fico nedáva. To dáva kamarátom. On ich vlakmi len oblbuje a kupuje si ich, aby mu dali hlas. A to je o Ficovi asi tak všetko, viac netreba o ňom hovoriť. To vysvetľuje aj všetky zlodejiny jeho vlád. (A na zvyšok kritiky nám už bohato stačia novinári).

Prečo som sa rozhodol písať

Písať som sa rozhodol, lebo sa nemôžem pozerať, ako opakujeme tie isté chyby, viac ako 25 rokov po revolúcii. Písať som sa rozhodol, lebo chcem vytvoriť verejný tlak na našich politikov (pravicových, Fico ma nezaujíma, ako som písal vyššie, tam niet čo meniť, toho treba len vymeniť). Písať som sa rozhodol, lebo sa nemôžem pozerať, ako sa zamlčiavajú určité veci len v mene „politickej korektnosti“ k pravici, či skôr z dôvodu, že síce pravica nemá program ani vízie, ale aj nám voličom/osobnostiam/novinárom stačí, že je „pravica“ proti Ficovi, nemôžeme ju kritizovať, lebo by sme boli proti vlastným. (Čo je potom to isté, čo robia „ficovoliči“ a navyše to ani nie je pravda, že vlastných kritizovať nemožno, lebo by sme im uškodili.)

Budem sa preto venovať programom pravicových strán, či ich neprogramom, ich nevíziám, ich klamaniu, ich skutkom či neskutkom, ich 20 rokov nesplneným sľubom. Budem sa venovať aj novinárom, ich zamlčiavaniu informácií, ich zbytočnému poskokovaniu a tomu, že ne-oPentaný nie je to isté ako ne-oPantaný. A ich skutočne pomýlenej a úplne zbytočnej kognitívnej disonancii.

Len verejný tlak

Budem to robiť preto, lebo verím, nie verím, som si absolútne istý, že jediné, čo môže zmeniť Slovensko, slovenskú politiku aj pravicu, a pohnúť nás, Slovensko, dopredu, je verejný tlak (podrobnejšie vysvetlím neskôr v inom článku). Nakoniec, k uvážlivému hodnoteniu politických programov (aj pravicových strán), k verejnému tlaku a nedaniu sa kúpiť len na reči, vyzýva aj prezident Kiska. Beriem si jeho výzvu za svoje. Vysvetlím aj, prečo nie cez politickú stranu, prečo nejdem robiť tento tlak cez politickú stranu, ale cez verejný tlak.

Jedným z najčastejších argumentov urazených politikov, alebo špekulujúcich politikov, pravičiarov nevynímajúc, býva, že „odporúčajú“, aby „si to zmenil cez stranu“. „Choď do strany a tam to zmeň“. Tak sa umlčujú kritici. Áno, to by platilo, ak by sme tu mali aspoň priemerne štandardnú demokraciu, ale my tu máme demokraciu karpatského typu. O tom, ako sa dá meniť strana „zvnútra“, vypovedajú mnohé osobnosti a deje za celé tie roky, z ktorých sme sa nepoučili – Vladimír Palko, Daniel Lipšic, Radoslav Procházka, Iveta Radičová, mohli by sme pokračovať ďalšími, ktorí chceli „meniť stranu zvnútra“. Karpatské strany nie je možné meniť zvnútra, len zvonku, len a jedine verejným tlakom. Strany karpatského typu počúvajú len na tlak verejnosti (aj to neskôr vysvetlím), na protesty Gorily, a ak chcete niečo meniť zvnútra, dostanete odkaz – založ si vlastnú stranu. Preto ÚPLNE každý, ktorý tu chcel meniť „stranu zvnútra“, tu má nakoniec svoju vlastnú (malú) stranu. Palko, Lipšic, Procházka… Alebo ušiel rovno preč, lebo nič nezmení – Radičová. A preto nemá ani pre mňa význam „meniť zvnútra nejakú stranu“ či nebodaj „zakladať ďalšiu stranu“ (nie že by som nebodaj chcel a už vôbec na to mal čo len Cent). Preto má význam robiť verejný tlak. Možno nebude pre pravicu príjemný, ale dúfam, že možno po tlaku nás všetkých, bude aspoň obrodný. Lebo ako píše Schutz: „Pozitívny marketing je v drvivej väčšine prázdny“.

Teším sa, že spolu prekonáme tú pravicovo-opozičnú slovenskú kognitívnu disonanciu a vytvoríme práve pozitívny verejný tlak, aby sme Slovensko pohli nie o centimeter, ale o míľové kroky dopredu.

Na záver

Aj keď budem kritický k mojej pravici, ktorej som voličom, na konci série blogových článkov uvediem, prečo môžeme voliť, dokonca voliť s úsmevom a v hojnom počte pravicu. Ak pôjdeme voliť, nemáme totiž čo prehrať, môžeme len vyhrať. Ak navyše pridáme jasný konštruktívny oprávnený verejný tlak, môžeme posunúť Slovensko o 20 rokov dopredu!

Nabudúce: Prečo neverím politikom