Denník N

Prečo u F. Imreczeho podpísali tajné zmluvy za 30 miliónov

Šéf Finačnej správy František Imrecze (vľavo) nedávno obhajoval premiéra R. Fica, ktorý podľa neho neporušil daňové tajomstvo, keď na tlačovej besede zverejnil detaily z daňového priznania Igora Matoviča. Foto: TASR
Šéf Finačnej správy František Imrecze (vľavo) nedávno obhajoval premiéra R. Fica, ktorý podľa neho neporušil daňové tajomstvo, keď na tlačovej besede zverejnil detaily z daňového priznania Igora Matoviča. Foto: TASR

Čo nie je tajné, má byť verejné. Tak znie základná poučka, keď príde reč na transparetnosť štátu. V transparentnosti Slovensko v mnohých ohľadoch predbieha Západnú Európu. Lenže v prípade zmlúv uzatvorených v utajenom režime sme ešte stále v časoch pred rokom ’89. Štát totiž tají, s kým a za koľko takéto zmluvy uzavrel. A nevie ani dôveryhodne vysvetliť, či na utajenie zmlúv bol zákonný dôvod.

Dlhých sedem rokov pred rokom 2012 neuzavreli daňové a colné riaditeľstvo žiadne zmluvy v utajenom režime. No s nástupom Františka Imreczeho na čelo Finančnej správy (FS), do ktorej sa obe riaditeľstvá začlenili, prestalo byť uzatváranie zmlúv v utajenom režime tabu. O piatich zmluvách v objeme viac ako 30 miliónov eur nenájdete žiadnu zmienku v centrálnom registri a neexistuje žiadne miesto, odkiaľ by sa verejnosť mohla dozvedieť, že takéto zmluvy boli vôbec uzavreté. Hospodárnosť utajeného biznisu štátu so súkromníkmi či potenciálny konflikt záujmov nie je tým pádom možné preveriť. Čo je ešte horšie, FS ani nedokáže hodnoverne obhájiť, prečo zmluvy uzatvárala v utajenom režime.

O utajených zmluvách písal aj Denník N v roku 2015 na základe neoficiálnych informácií. Denník informoval o troch utajených zmluvách so spoločnosťou Allexis, spoluvlastnenou Michalom Suchobom, dlhoročným priateľom Františka Imreczeho. F. Imrecze bližšie vzťah s M. Suchobom nekonkretizoval, avšak z verejne dostupných informácií je ľahké dohľadať, že boli golfovými partnermi na viacerých turnajoch.

Nadácia Zastavme korupciu získala oficiálnu odpoveď so zoznamom všetkých utajených zmlúv FS. Finančná správa však nie je v rámci štátnej správy jediná organizácia, ktorá uzatvára zmluvy v utajenom režime. No Ministerstvo obrany a Ministerstvo vnútra sa na rozdiel od nej ani neunúvali sprístupniť informácie, s kým a za aké peniaze utajené zmluvy uzatvorili.

Z odpovede FS vyplýva, že všetkých päť utajených zmlúv sa týka jej informačných systémov. Tri z nich boli uzavreté s firmou Allexis, jedna s firmou Beset, o ktorej podozrivých zákazkách tiež písal Denník N a jedna s firmou Lynx.

Nepresvedčivé argumenty

Trojmiliónová zmluva na migráciu dát bola podpísaná so spoločnosťou Beset ako dodatok k starej zmluve. Ostatné štyri utajené zmluvy v objeme 30 miliónov boli uzatvorené na základe výnimky z verejného obstarávania. Ide o výnimku podľa §1, odseku 2 zákona, písmeno a), ktorá hovorí o “ochrane základných bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie”. Predmetná zmluva o fungovaní EU však v článku venujúcemu sa ochrane bezpečnostných záujmov jasne hovorí: “tieto opatrenia nesmú nepriaznivo ovplyvniť podmienky hospodárskej súťaže na vnútornom trhu výrobkov, ktoré nie sú určené zvlášť na vojenské účely”.

S istou dávkou irónie sa dá povedať, že FS uzavretím zmluvy hospodársku súťaž nepoškodila – z odpovedí hovorkyne FS je totiž zjavné, že žiadna súťaž sa ani nekonala. Výnimku umožňujúcu utajenie skutočností (a tým aj možnosť, vyhnúť sa verejnému obstarávaniu) na základe bezpečnostného záujmu viackrát riešil aj Súdny dvor EU v prípadoch, na ktoré Nadáciu Zastavme korupciu upozornila Marcela Turčanová z Asociácie používateľov a priaznivcov e-aukcií. V rozsudkoch súd konštatuje porušenia povinností štátov, ktoré na základe výnimky bez súťaže obstarávali napríklad helikoptéry pre civilné (nevojenské) účely, alebo materiál pre účely armády, ktorý však nebol v povahe vojenský a preto sa súd nestotožnil s jeho obstaraním na základe výnimky. Podľa Súdneho dvora sa výnimka môže vzťahovať na isté výrobky, ktoré podľa jedného z rozhodnutí “musia mať z objektívneho hľadiska výlučne vojenskú povahu.” Slovenský Úrad pre verejné obstarávanie na naše otázky odpovedal vydaním metodického usmernenia, v ktorom konštatuje, že výnimky je potrebné chápať reštriktívne a každá inštitúcia ich musí vedieť zdôvodniť.

Keďže obsah zmlúv ostáva utajený, nemožno úplne zhodnotiť, či virtuálna registračná pokladnica alebo kontrolný výkaz DPH sú základným bezpečnostným záujmom SR. FS nám poskytla zdôvodnenie výnimiek, z ktorého nevyplýva akýkoľvek vzťah či už k vojenskému materiálu, alebo bezpečnostným záujmom. FS sa obhajuje tvrdením, že systémy pre boj proti daňovým únikom neboli obstarávané napríklad aj preto, lebo tieto systémy budú pracovať s citlivými registrami ako napríklad Register fyzických osôb. Pritom samotné “citlivé” registre, vrátane Registra fyzických osôb boli štandardne obstarávané.

V zdôvodnení sa ďalej uvádza, že “pri projekte sa dodávateľ oboznámi s opatreniami na potláčanie daňových trestných činov, získa informácie o databázach Finančnej správy, existujúcich a pripravovaných vyšetrovaniach. Tieto informácie tvoria utajovanú skutočnosť.” Aj tento argument dosť kríva, keďže možnosť oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami je pri obstarávaní citlivých predmetov bežná. Finančná správa ďalej v odpovedi na otázky Nadácie Zastavme korupciu cituje preambulu smernice 2009/81/ES (bod 27), podľa ktorej sa nemusia obstarávať “obzvlášť citlivé nákupy, ktoré si vyžadujú mimoriadne vysokú mieru dôvernosti, napríklad niektoré nákupy určené na ochranu hraníc alebo boj proti terorizmu alebo organizovanému zločinu, nákupy týkajúce sa dekódovania alebo nákupy osobitne určené na utajené činnosti alebo iné rovnako citlivé činnosti, ktoré vykonávajú policajné alebo bezpečnostné zložky”. Samotná preambula spomína políciu, či spravodajské služby, avšak nikde ani náznak informácie o tom, že by pod obstarávanie nespadali činnosti spojené s daňovou kontrolou, či finančnou správou všeobecne.

Kontrola po slovensky

Za normálnych okolností by sa občania nemuseli trápiť, či boli zmluvy uzatvorené v utajenom režimom oprávnene. Za normálnych okolností, by kontrolu postupu tajnostkárskej FS skontroloval iný štátny orgán. Na Slovensku to však funguje takto: v marci 2015 požiadal minister financií Peter Kažimír Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) o kontrolu procesu uzavretia štyroch utajených zmlúv FS. Za dva roky však ÚVO neprebral ani len potrebnú dokumentáciu! Nevieme, či vina padá na Finančnú správu pre problém s odovzdávaním dokumentácie alebo na ÚVO pre nezabezpečenie kontrolórov s bezpečnostnou previerkou, ktorí by mohli kontrolovať utajené zmluvy. Vieme len povedať, že dva roky, počas ktorých sa kontrola ani len nespustila, je prejavom zlyhávajúceho štátu.

O tejto téme sme od leta minulého roku komunikovali s tlačovým oddelením FS a zaslali sme viacero infožiadostí. V decembri minulého roku sme tiež absolvovali stretnutie s vedením Finančnej správy, na ktorom sme sa dohodli na poskytnutí ďalších potrebných dokumentov a časť z nich sme dostali. Reč bola dokonca aj o odtajnení zmluvy o migrácii dát s firmou Beset, ak jej odtajneniu nič nebude brániť. Keď sme sa následnej k tejto otázke vrátili v mailovej komunikácii, odpovede sme sa už nedočkali.

Nedá sa vylúčiť, že podozrivé dianie na FS sa neskončilo u vratiek Ladislava Bašternáka a podozreniami zo štátneho výpalníctva prostredníctvom Kriminálneho úradu FS. Preto sme sa rozhodli dať podnet na Národný bezpečnostný úrad, aby prešetril, či FS neporušila zákon pri uzatváraní zmlúv v utajenom režime. Kým sa štát spamätá a jeho inštitúcie si začnú poriadne plniť svoje úlohy, postačilo by, keby zákonodarcovia zmenšili priestor na pochybnosti. A zaviedli by, že bez výnimky sa v Centrálnom registri zmlúv bude zverejňovať aspoň minimum informácií o tom, s kým štát uzavrel zmluvu v utajenom režime, čoho sa týkala, kedy bola podpísaná a koľko nás to bude stáť. Takýto návrh sme dali aj pri rokovaniach na Ministerstve spravodlivosti o novele infozákona. Ako ho ministerka Žitňanská vyhodnotila, sa dozvieme už čoskoro.

 

 

 

Martin Turček

 

Aj vás štve korupcia? Prihláste sa na odber nášho newslettera, aby sme vás mohli informovať, ako sa nám v boji proti nej darí a ako sa aj vy môžete zapojiť do boja za čestné Slovensko.

Teraz najčítanejšie