Denník N

Pred 100 rokmi sa narodila Indira Gándhíová

Včera uplynulo 100 rokov od narodenia významnej osobnosti 20. storočia Indiry Gándhíovej. Narodila sa 19. novembra 1917. Zohrala významnú úlohu v dejinách Indie i sveta 20. storočia a zahynula rukami vrahov.

Indira Prijadaršini Gándhíová sa narodila pred sto rokmi, 19. novembra 1917, ako jediné dieťa neskoršieho predsedu vlády Džaváharlála Néhrúa, ktorý bol na čele Indickej republiky v rokoch 1947 – 64. Nečudo, že politiku vnímala už ako dieťa, ktoré by sa malo hrať s bábikami, no ako je v orientálnych krajinách zvykom, pripravovali ju na politickú dráhu. V rodinnej vile bol častým návštevníkom Maháthma Gándhí, blízky priateľ a spolupracovník jej otca, ktorý nemohol neovplyvniť jej život.

 

S financiami nebol problém a tak sa dievča mohlo dostať na renomované univerzity, vrátane Oxfordu. Vysokoškolský diplom však nedosiahla, čo nie je jediný prípad významných osobností národných i svetových dejín. Mala 19 rokov, keď sa zoznámila s novinárom a aktívnym politikom Ferozom Gándhím a s ním spojila svoj život. Výsledkom spolužitia boli dvaja synovia, no v duchu rodinných tradícií kládla dôraz na starostlivosť o otca. Ten zomrel v roku 1964, ale už štyri roky predtým sa pobral do večnosti aj jej manžel, čo ju nemohlo duševne nepoznačiť. Ukázalo sa, že to neboli jediné smutné chvíle v jej živote: v roku 1976 zahynul pri havárii lietadla jej prvorodený syn Sandžaj a v roku 1991 sa stal obeťou atentátu syn Rádživ. To však už predbieham dobu…

 

Indický premiér Džaváharlál Néhrú si prial, aby sa práve jeho dcéra Indira stala jeho nástupkyňou na indickom tróne. Samozrejme, o takomto nástupníctve sa v orientálnych krajinách nezvykne hovoriť, berie sa to ako samozrejmosť. Už ako 12-ročná sa pod vplyvom otca zapojila do odboja proti britskej nadvláde. Krátko po svadbe sa za svoju mládežnícku protibritskú aktivitu dostala na sedem mesiacov za mreže. Bolo to krátko po svadbe, čo prirodzene znásobilo trápenie väzenkyne, ale o to viac ju utvrdzovalo v jej pravde v spravodlivý boj Indie za vymanenie z niekoľkostoročnej britskej nadvlády.

 

Z väzenia prepustili Indiru Gánhíovú 13. mája 1943. O štyri roky neskôr sa India zbavila koloniálnych okov a Indirin otec sa posadil do premiérskeho kresla. Stala sa členkou vlády, ministerkou, ktorej úlohou bolo presadzovať nové myšlienky v praktickom živote. Nie všetky sa stretli s pochopením obyvateľov indického subkontinentu, našla si medzi nimi mnohých podporovateľov, ale i odporcov.

 

Manželstvo s Ferozom Gándhím nemožno nezvať šťastným. „Ferozovi som vadila, vadila mu už moja existencia, ale keď som sa v roku 1959 stala predsedníčkou národného kongresu, začal mi dávať najavo skutočné nepriateľstvo. Je mi veľmi ľúto, že som prišla o tú najkrajšiu vec na svete: o plnohodnotný vzťah s ďalšou ľudskou bytosťou,“ vyjadrila sa k svojmu rodinnému vzťahu Indira Gándhíová. Všetko, zdá sa, vyriešila Ferozova predčasná smrť, ale „keď zomrel, z môjho života sa vytratili všetky farby,“ povedala.

 

Indirina hviezda začala žiariť v roku 1966, keď sa po smrti premiéra Shri Lal Bahadur Shastriho postavila na čelo indickej vlády. O rok neskôr vyhrala jej strana voľby a hoci oficiálne mala veľkú podporu ľudu, v skutočnosti získavali navrch politici, ktorých aktivity viedli k rozpadu spoločného indického štátu. Na povrch sa dostali nielen chudoba, taká typická pre Indiu, čo sa snažila zahnať účinnými reformami, ale i konfesionálne záležitosti, najmä bratovražedná vojna s Pakistanom, po ktorej sa na mape sveta objavil nový štát Bangladéš a pôvodne jednotná India sa rozčlenila na tri samostatné štáty.

 

Vojna s Pakistanom mala vplyv aj na politické pomery vo vnútri Indie. Protesty proti vláde Indiry Gándhíovej viedli k stannému právu, k uväzneniu predstaviteľov opozície a k cenzúre tlače. Napriek tomu, že mala v mnohomiliónovej krajine významnú podporu, voľby v roku 1977 znamenali jej odchod z politickej scény. Žiaľ, v týchto ťažkých chvíľach nenašla podporu ani u syna Sandžaja, ktorý ponúkol populistický päťbodový plán na vyriešenia indických problémov.

 

Napriek všetkým protivenstvám v januári 1980 dali indickí voliči Indire Gándhíovej opäť právo na zostavenie novej vlády. Jej tragický osud sa však začal napĺňať, keď Sandžaj zahynul pri leteckom nešťastí. Starší syn Rádživ nemal chuť ísť v jej stopách, ale dal na matkine slová a zapojil sa do politického diania. Všetko vyvrcholilo v predposledný októbrový deň roku 1984, keď sa Indira vybrala na osviežujúcu prechádzku do záhrad, počas ktorej ju sériou rán zavraždili jej vlastní sikhskí strážcovia. Úsilie lekárov bolo márne a 31. októbra 1984 indická premiérka Indira Gándhíová v nemocnici vydýchla naposledy. O sedem rokov neskôr sa stal obeťou atentátu aj jej syn Rádživ.

 

Indira Gándhíová patrí medzi významné osobnosti svetových dejín 20. storočia. Napriek tomu, že nemám šancu sledovať celé spektrum našej tlače, myslím si, že predovšetkým naše tzv. verejno-právne médiá jej storočnici mohli venovať viac pozornosti.

Teraz najčítanejšie

Jozef Sliacky

Ročník 1953. Od roku 1975 amatérsky, od roku 1992 profesionálny publicista (teda ako redaktor alebo SZČO), teraz penzista so socialistickým dôchodkom.