Denník N

Prejdime od zlobby k hygge

Zdroj fotografie: Lionel Rieder via Foter.com / CC BY-NC-ND
Zdroj fotografie: Lionel Rieder via Foter.com / CC BY-NC-ND

Kto si pod vianočným stromčekom nenašiel dosť knižiek, môže si urobiť dodatočne radosť knihou o hygge, ktorá vyjde o pár dní aj v slovenčine.

Pojem hygge je dánsky unikát, ktorý sa vysvetľuje len veľmi ťažko. Najčastejšie sa prekladá ako „útulnosť“ či „atmosféra domova“. Slovo pochádza z germánskeho slova hyggja, čo znamená „cítiť sa spokojne“.  Je to jednoducho pohoda. Stav mysle, kedy si uvedomujeme, že práve teraz nám je fajn. Pocit, že sme v správnom čase na správnom mieste s tými správnymi ľuďmi.

Hygge je schopnosť tešiť sa z prítomnosti a užívať si ju spoločne s ostatnými – rodinou, priateľmi, kolegami, či celkom neznámymi ľuďmi. Nie je to len o príjemnej atmosfére a dobrom jedle, ale skôr nastavení nášho vnútra smerom k väčšej otvorenosti, interakcii a spolupatričnosti.

„Skúsme si predstaviť rodinné stretnutie bez akejkoľvek drámy. Náladu nekazia konfliktné diskusie o politike, otravných kolegoch v práci, či neposlušných deťoch tety Jenny. Žiadne posmešné komentáre, frfľanie, žiadna negativita. Každý pomáha, takže nikto neoddrie všetko sám. Nikto sa nevychvaľuje, na nikoho neútočí, s nikým nesúperí. Je to veselá, harmonická interakcia zameraná na vychutnávanie si prítomného okamihu a spoločnosti blízkych ľudí. Je to moment v čase, kedy každý človek odloží svoju masku, necháva starosti za dverami a splynie v prítomnosti s ostatnými,“ vysvetľuje hygge Jessica Joelle Alexander, dánska výskumníčka a expertka na rodičovstvo.

Vo svojej knihe The Danish Way of Parenting, ktorá sa stala bestsellerom, Jessica  ukázala, ako veľmi hygge ovplyvňuje Dánov aj pri výchove detí: „Dáni deti aktívne učia empatii a záujmu o druhých. Začína to už v škôlke a pokračuje sa ďalej v škole, je to pre nich rovnako dôležité ako matematika alebo angličtina.“ A to je niečo, čo nám na Slovensku zúfalo chýba.

Slovensko sa dlhodobo pasuje s kopou reálnych problémov, ktoré nám úsmev na tvári nepridávajú. Mnohé sú ťažko riešiteľné a niektoré nás vedia vytočiť až do biela. Kauza Bašternák alebo predražená večera počas predsedníctva EÚ však zrejme nie sú jediným dôvodom našej permanentnej nespokojnosti a nasr…denosti. Oveľa častejšie ním býva osobné sklamanie z vlastného života, bariéra nepochopenia, na vlastnej koži pocítená nevraživosť, závisť, alebo iba obyčajná nuda. Naša vlastná neschopnosť vnímať život z tej lepšej strany.

Dáni učia deti prostredníctvom rozprávok a príbehov, že život nie je prechádzka ružovou záhradou. Zároveň v nich pestujú sebavedomie a odvahu prežívať ho bez strachu, že ich zomelie. Dánske deti sa doma i v škole učia, že skúšať nové veci a merať sily sa oplatí, ale tiež to, že človek má väčšie šance na úspech, ak dokáže ťahať s ostatnými za jeden povraz. Lebo robiť veci spoločne môže byť nielen užitočné, ale aj príjemné.

Zo správy pre OSN, ktorá v roku 2016 porovnávala tzv. index šťastia v rôznych krajinách sveta, vyplynulo,  že nielen bohatstvo robí ľudí šťastnými, ale aj miera osobnej slobody, podpora spoločnosti a pocit spolupatričnosti s ostatnými. Dáni tomuto rebríčku už desaťročia kraľujú. Slovensko sa tiež môže stať lepším miestom pre život – nielen potlačením korupcie a nárastom HDP, ale aj vďaka prehĺbeniu našej ľudskosti.

Teraz najčítanejšie

Zuzana Zimenová

V oblasti vzdelávacej politiky sa pohybujem už niekoľko rokov ako analytička portálu Nové školstvo a autorka viacerých koncepčných návrhov a školských právnych predpisov. Patrím medzi iniciátorov kampane Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku. Od novembra 2016 som poslankyňou NR SR. V nadchádzajúcich voľbách sa uchádzam o hlasy voličov s číslom 28 na kandidátke SaS. Viac na www.zimenova.sk