Denník N

Prekvapivé top správy zo stredy

Bol by si niekto stavil na to, že sa raz v priebehu jediného dňa hlavnými správami na titulných webstránkach serióznych spravodajských portálov Denníka N a CNN stanú tátotáto?

„Toto sa jak zas podarilo?“ Aký paradox, že práve zo pseudonymného autora Cynickej (?) obludy, ktorá si svoju literárnu kariéru vybudovala na surových a bezohľadných žartoch o tom, čo je pre iných ľudí posvätné, sa vykľul najcitlivejší (!) kritik neúctivých vyjadrení voči opačnému pohlaviu! Naozaj cynická obluda by možno kauzu glosovala takto: „To je teda úľava, že na svete predsa len existuje niečo, aspoň jedno jediné, čo je posvätné a nedotknuteľné a o čom je neprípustné akokoľvek vtipkovať. Nie, priatelia, nemám na mysli žiadne náboženstvo… je to predsa feminizmus!“

Na opačnej strane oceána bola v ten istý deň hlavnou politickou správou večera na spravodajskom portáli CNN úvaha o tom, či dnes 70-ročný kandidát na senátora pred 40 rokmi napísal vtedy 16-ročnej gymnazistke do stredoškolskej ročenky vianočné venovanie. Nie, nežartujem – pod textom prikladám snímku obrazovky z titulnej webstránky CNN. Obrana politického kandidáta sa sústreďuje na argumentačnú líniu, že k vianočnému želaniu zrejme niekto dodatočne pripísal skratku vtedajšej pracovnej funkcie previnilca a meno reštaurácie. (Sila sugescie je obdivuhodná: pri prvom pohľade na zápis v ročenke som si nič podozrivé nevšimol… no po prečítaní protiargumentu obhajcov sa skutočne zdá, že skratka pracovnej funkcie a meno reštaurácie boli pripísané až dodatočne inou rukou.) Nie je mi síce jasné, čo na poklesku, prečine či až zločine (ak ním je zápis vianočného želania pred 40 rokmi) zmení zistenie, že jeho nepodstatné súčasti boli falzifikované, ale nie som Perry Mason a do týchto právnych zákutí obhajoby môj zrak neprenikne.

Na obe kauzy sa dá pozerať minimálne z dvoch uhlov pohľadu. Niekto by mohol usúdiť, že ak je hlavnou témou dňa spravodajských portálov otázka, čo kto komu neúctivé povedal na schodoch a aké kto komu pred 40 rokmi napísal do ročenky vianočné želanie, naša civilizácia už zrejme dosiahla takú vysokú úroveň, na ktorej už niet závažnejších problémov, ktoré treba riešiť, a tak riešime takéto. Opačný pohľad na kauzy by však argumentoval rovnakým faktom a usúdil, že naša civilizácia zrejme upadla na úplné morálne dno, ak rieši takéto problémy v tých istých okamihoch, keď po celom svete milióny ľudí živoria bez strechy nad hlavou, hladujú či umierajú na liečiteľné choroby.

Pravda, problém je v tom, že v skutočnosti nejde o „kto komu“, ale „kto ktorej“ (zo slovenskej gramatiky je, žiaľ, sexizmus nevykoreniteľný) a že nezostalo a nezostáva len pri nemiestnych poznámkach či pochybných (?) vianočných želaniach, ale zvykne to viesť k ďalším verbálnym či dokonca fyzickým prečinom.

Cítil som potrebu napísať tento blogočlánok, lebo sám mám z minulosti v tejto oblasti to či ono na rováši, hoci nie v intenzite kritizovanej u protagonistov oboch káuz. Eugena Kordu stihli internetoví diskutéri promptne spucovať už aj za včerajšie večerné interview v Denníku N – vraj Korda evidentne naďalej nič nechápe, hoci som v interview zaregistroval pomerne intenzívne sypanie si popola na hlavu. Mám na mysli pasáže, kde Korda hovorí, že to, čo sme ako muži suverénne a automaticky robili trebárs pred 15 rokmi bez toho, aby sme sa zamysleli nad tým, či tým opačné pohlavie neobťažujeme, už dnes a v budúcnosti nebudeme môcť robiť. Časy sa zmenili.

Utešujem sa stredajším komentárom Milana Šimečku, podľa ktorého nie je férové posudzovať skutky a vyjadrenia z minulosti dnešnou optikou. Ako absolvent štátnic z dejín literatúry to potvrdzujem: ak by sme pod mikroskop dnešných kritérií položili formulácie Marka Twaina z Toma SawyeraHuckleberryho Finna, Twain by dnes mohol kandidovať na predsedu Ku Klux Klanu a kotlebovci by si jeho podobizeň mohli umiestniť do straníckeho loga. Väčšieho humanistu ako Twaina pritom 19. storočie nepoznalo.

V zvýšení sebakritickej citlivosti voči tomu, ako (ne)ohľaduplne vystupujeme voči svojmu okoliu (nech má akékoľvek genitálie), vidím prínos dnes už celosvetovej kauzy #MeToo odštartovanej odhalením chlipného hollywoodskeho producenta.

Titulná webstránka amerického spravodajského portálu CNN z tamojšieho stredajšieho večera.

Teraz najčítanejšie

Alexander Avenarius

Prekladateľ, korektor, tlmočník, učiteľ jazykov, správca serverov. Milovník elektronickej literatúry a mobilných prístrojov (čiže digitálny knihomoľ), študent filozofie a filmov, polyglot, grafoman, hobby-recenzent. Tvorca alternatívneho rozloženia slovenskej klávesnice. Môj alternatívny blog je na adrese extempore.top. Svoje knižné, filmové a iné recenzie posielam – vzhľadom na prehlbujúcu sa nefunkčnosť portálov IMDb a Amazon – aj do blogu AveKritik.com.