Denník N

Prekvapivo dobré 03 – rozhovor s Ivanom Makom o jeho sociálnom podnikaní na Horehroní

Potrebujeme viac kvalitných sociálnych podnikov a aj férových spoločensky zodpovedných biznisov. A hlavne potrebujeme od-démonizovať pojem sociálny podnik na Slovensku. S Ivanom Makom sa porozprávame o komunitnom centre Horehronie, v ktorom prevádzkuje žehliareň a práčovňu. V podobných prevádzkach sa môžu uplatňovať „neuplatniteľní“, ako hovorí pán Mako.

Projekt Prekvapivo dobré môžete začať sledovať aj priamo na Mixcloude. Vypočujte si podcast alebo si prečítajte text a krátky prepis z rozhovoru, každému podľa vlastnej chuti.

Na Slovensku je mnoho zanedbaných regiónov, či hladových dolín s vysokou mierou chudoby a nezamestnanosti. Niektorí ľudia čakajú na aktivity vlády či príchod investora, niektorí sa s tým snažia vysporiadať vlastnou cestou. Fungujúce komunitné a sociálne projekty či podniky môžu pomôcť zatraktívniť región pre turizmus alebo vytvoriť pracovné miesta a vyrábať produkty, ktoré budú následne exportovať. Na podobnom princípe funguje aj projekt o ktorom sme sa s Ivanom Makom v najnovšom podcaste porozprávali, takýchto regionálnych projektov so sociálnym aspektom treba na Slovensku viac.

Ivan Mako je zakladateľom Združenia mladých Rómov, ktoré funguje od roku 1999. Medzi ich najvýraznejšie aktivity patrí realizácia projektu Rómsky asistent učiteľa. Za posledné roky sa Ivan Mako venuje téme sociálneho podnikania. V obci Valaská, neďaleko Podbrezovej, v budove bývalej školy založil Multifunkčné centrum Horehronie. Budova s 20-timi miestnosťami zamestnáva 21 ľudí, z toho aj zdravotne postihnutých, ktorí sú zamestnaní na stály pracovný pomer (v čase nahrávania rozhovoru vo februári). Zamestnaní tu sú ľudia bez ohľadu na svoju etnicitu, čiže Združenie mladých Rómov zamestnáva podľa kapacít všetkých, ktorí o to majú záujem. Pracujú tu spolu Rómovia aj nerómovia, sami sa radi nazývajú United Colors.

V rámci centra funguje práčovňa a žehliareň, ktorá generuje najväčší zisk a ťahá ďalšie menej ziskové vzdelávacie a iné aktivity. Majú tu aj konferenčnú miestnosť pre 70 ľudí na prenájom, pracovníčky sociálneho poradenstva a plánujú rekonštrukciu podkrovia na ubytovanie. Spoločná jedáleň pre zamestnancov znižuje ďalšie náklady. Do budúcnosti plánujú vytvoriť dielňu, kde budú predávať vlastné produkty súkromnému sektoru, čo je klasický model viacerých sociálnych podnikov po svete. Čo bola ale najväčšia časť roboty bolo zrekonštruovanie bývalej školy, ktoré si zamestnanci robili, pokiaľ sa dalo, svojpomocne, pri čom taktiež získali mnohé nové zručnosti.

Podľa pána Maka ešte spoločnosť nie je úplne pripravená na to, že by mohli Rómovia ponúkať kvalitné služby alebo produkty, sústreďujú sa preto na kvalitu, udržateľnosť a dobrý marketing. Na festivale Pohoda postavili práčovňu pre návštevníkov, ktorá si získala veľa sympatií, aj kvôli tejto akcií sa centrum Horehronie zviditeľnilo na verejnosti.

Problémom podľa Ivana Maka je, že ľudia, ktorí sú z marginalizovaných skupín alebo dlhodobo nezamestnaní majú veľmi nízke sebavedomie, majú hlavu dole a aj v tom im pomáha práca v jeho multifunkčnom centre, nájdu svoje zručnosti, naučia sa komunikácií a spolupráci a v budúcnosti sa budú môcť lepšie uplatniť. Cez ich sociálny podnik prešlo aj mnoho ľudí cez aktivačné práce, pri ich odchode dostanú od centra oficiálne odporúčanie v papierovej forme, ktoré im môže pomôcť pri hľadaní ďalšieho zamestnania.

 

Inšpiráciou ku vzniku tohto centra boli rôzne sociálne podniky, ktoré videl pán Mako v zahraničí. Tieto podniky uplatňovali neuplatniteľných – dlhodobo nezamestnaných, ľudí z marginalizovaných skupín, či azylantov. Slovo sociálny podnik sa na Slovensku kvôli rôznym kauzám vníma skôr negatívne. Je ale dôležité aby v rámci ekonomiky bol typ podnikania so sociálnym zameraním podporovaný, čo je hlavne v slovenskom kontexte riešenia ekonomicky slabších regiónov s vysokou nezamestnanosťou cesta, v ktorej by štát mohol vyvíjať väčšie systematické aktivity.

Pán Mako nás vo videu sprevádzal vo vnútri budovy multifunkčného centra Horehronie.

Samotné Multifunkčné centrum Horehronie získalo granty na rekonštrukciu hlavne z Nórskych fondov ale napríklad aj grant od Ekopolisu na modernizovanie kúrenia. Niekedy  nie je problémom nájsť správnu budovu a získať ju ale nájsť pre tento objekt tú správnu funkciu využitia, aby, žila pre komunitu, vytvárala čo najväčšie zisky alebo generovala čo najnižšie straty. V roku 2016 získalo Multifunkčné centrum Horehronie, v respektíve ich projekt United Colours, od slovenského Impact Hubu cenu za najlepší sociálny biznis.

Časť rozhovoru z podcastu s pánom Makom, ktorý si môžete vypočuť vyššie, prepísaný do textu:

Aký je váš momentálny business plán s komunitným centrom?

Plán na využitie budovy nie je len biznis plán, je to plán funkčnosti. Máme tu takzvané “mäkké“ aktivity, ktoré sú zamerané na vzdelávanie a komunitný rozvoj, a potom biznisové aktivity. V rámci mäkkých aktivít už teraz organizujeme viacero vzdelávacích kurzov ale máme napríklad aj zasadačku s kapacitou 70 ľudí. Túto miestnosť využívame pre vlastne aktivity, ale budeme ju ponúkať aj iným firmám a mimovládnym organizáciám. Zisky z prenájmu externým organizáciám budú plynúť naspäť do našej budovy na pokrytie celkových nákladov. Vytvárame tu samo udržateľný model.

Naša organizácia vznikla v roku 1999, od toho roku organizácia zamestnávala vyše 350 ľudí, ktorých sme mali v stálom pracovnom pomere. Realizovali sme projekt, ktorý sa nazýval Rómsky asistent učiteľa, ktorý pôsobil v 36 okresoch Slovenska. Títo asistenti boli zamestnaní priamo na školách a bolo ich okolo 198. Asistenti učiteľov rómskeho pôvodu boli pridelení na prácu s rómskymi žiakmi, aby ich motivovali, aby im pomohli s osnovami a poskytli pomoc učiteľom s cieľom vytvoriť kreatívne prostredie, bez intolerancie v triede. Ako výsledok úspešnej realizácie Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu na Slovensku uznalo rómskeho asistenta učiteľa ako oficiálnu pracovnú pozíciu. V roku 2014 sme sfunkčnili multifunkčne centrum a od vtedy cez nás prešlo okolo 60 ľudí, ktorí našli zamestnanie, alebo ktorí odišli aj do zahraničia pracovať alebo išli študovať na vysokú skolú. Myslím si, že ak by sa u nás neuplatnili alebo u nás nezískali také zdravé sebavedomie, tak by veľmi ťažko našli cestu ísť ďalej študovať. Takže aj toto je zmyslom tohto centra.

V rámci práčovne, ktorú prevádzkujete, kto sú vaši hlavní odberatelia a klienti?

Sú to viacmenej štátne inštitúcie, napríklad zariadenia sociálnych služieb a ubytovne. Máme aj privátne inštitúcie ako hotely, penzióny alebo reštaurácie. Snažíme sa vytvoriť nie len  priestor na to, aby sa ľudia uplatnili ale zároveň aj vytvoriť marketing k tomu aby sme dlhodobo udržali túto prevádzku.

Je vo vašom okolí práčovňa, ktorej môžete konkurovať?

V regióne, v ktorom pôsobíme, nekonkurujeme iným firmám, ktoré tu sú vzhľadom na to, že je tu ten trh dosť oklieštený. Nie je v našom zaujme odoberať klientov a zároveň zamestnancov druhým. V našom zaujme je prinášať tu prácu do regiónu takže máme rádius takých 200 kilometrov, v ktorom operujeme. Až zo Skalice a Rožňavy donášame  bielizeň na pranie.

V našom záujme nie je byt najlepšími, v našom záujme je byt iný a iný v tom, že ponúkame kvalitu inštitúciám, v tom, že mame takzvané domáce pranie, že to prádlo vonia a má zároveň charakter takej zodpovednosti jednotlivca. Dodávame ku bielizni kartičku kvality, kde vidíme kedy sa to pralo, kto to pral a kto je za to zodpovedný. Týmto vedieme ľudí k zodpovednosti za to, čo urobia. Nie je to iba o tom, že naši zamestnanci dostanú prácu, ale naučia sa aj zodpovednosti, čo pri ľuďoch, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní často absentuje. Snažíme sa našich zamestnancov ucíť zodpovednosti voči druhým, že ak jeden niečo pokazí tak je možne, že my všetci stratíme zákazku a ostatní môžu stratiť prácu.

Sociálne podnikanie je predsa len podnikanie a ide tam tiež o kvalitu, pokiaľ by tam kvalita nebola tak by z dlhodobého horizontu neboli ani zákazky. Kam s týmto projektom komunitného centra smerujete?

Smerujeme k tomu aby sa takýto model, aký prevádzkujeme, začal aplikovať aj v iných regiónoch. Je to model, ktorý je samo udržateľný, takže je možne udržať ho na určitej veľkosti bez akéhokoľvek financovania z iných zdrojov, ako sú napríklad eurofondy či nórske fondy alebo štátne dotácie.  Faktory, ktoré na to ale vplývajú sú schopní ľudia, adekvátny manažment a dobre rozloženie stratégie na určite časove obdobie. Je  potrebne pomenovať aj rizika, ktoré sú s tým spojene.

Momentálne prerábame podkrovie, z ktorého bude ubytovací priestor, aby sa tu ľudia, ktorí sa prídu vzdelávať na viac mohli ubytovať a my im poskytneme stravu. Vieme ponúknuť rovnaký komfort ako napríklad hotely ale oveľa nižšiu cenu. Ak sa teda rozhodne využiť náš priestor externá firma alebo nezisková organizácia pre svoje aktivity spolu aj s využitím konferenčnej miestnosti, bude to mat jednak lacnejšie ale bude to zároveň slúžiť verejnoprospešným charakterom.


Všímajme si viac dobrých projektov na Slovensku, nechajme sa nimi inšpirovať ale dôležité je ich aj podporiť – časom či finančne, to už je na každom z nás. Pre bližšie informácie a aj emóciu z rozhovoru určite odporúčam vypočuť si celý podcast, či už cestou do roboty, pri nedeľnom upratovaní alebo monotónnom exceli v robote. Následujúci podcast bude zverejnený o dva týždňe, opäť na blogu Denníka N ale môžete začať followovať aj Mixcloud či facebúkovu stránku Prekvapivo dobré.

Pre viac informácií o organizácií Združenie mladých Rómov navštívte ich stránku TU.

Teraz najčítanejšie

Andrej Petrus

Bývalý mestský aktivistva v Bratislave za hnutie Pressburg embassy. V minulosti som na Denníku N publikoval podcasty Prekvapivo dobré - rozhovory so sociálnymi inovátormi. V súčasnosti žijem v Prahe.