BLOG
Tomáš Hupka
Tomáš Hupka
625

Premeň sa!

V rebríčku stresorov môžeme nájsť veľa položiek. Ak ich niečo charakterizuje a spája, tak je to zmena. A často veľmi výrazná. Aj preto pri zmenách očakávame a zároveň sa obávame, že sa stane niečo, čo výrazne zmení náš život. A keďže nevieme či zmena bude pozitívna, alebo negatívna, tak podliehame obavám a strachu...

Zmena vs. premena

Zmena naozaj prináša niečo nové a často úplne nové. Slovo zmena odkazuje na slovo iný a iný, znamená druhý. Zmeniť sa, znamená stať sa niekým iným, druhým a teda novým. Nejde o hocijakú zmenu. Ale podstatnú.

Negatívny rozmer slova zmena prináša skutočnosť, že podmienkou zmeny je často prerušenie minulosti a kontinuity. Zmena je nielen negáciou toho, čo bolo. Ale často aj popretím.

Vymení sa šéf, prinesie nové spôsoby, zmení sa firma a začne sa venovať inému sortimentu, zmeníme prácu a začneme pracovať v inej oblasti...

Ako oveľa lepšou alternatívou, sa ukazuje slovo premeniť. Premena sa nesie v duchu kontinuity. Sme tu od roku 1493 a používame rovnakú receptúru... sme na trhu 30 rokov a plníme sa záväzky... mám svoje slabosti, ale túžim stať sa lepším človekom...

 

Všetko má svoj čas

Premena nepopiera potrebu zmeny. Ale kladie dôraz na okolnosti a podstatu. Dnes by som mnohé veci riešil inak, než v minulosti. Ale viem, že keď som ich riešil, tak podľa vtedy najlepšieho rozhodnutia. Je to pohľad celistvej bytosti. Niekam som sa odvtedy posunul, ale nemôžem sa tváriť, že vtedy som to nebol ja.

Som človek, ktorý má isté dary a schopnosti. Má aj svoje slabosti. Túžim stať sa lepším človekom, rozvíjať svoje dary a schopnosti a okresávať svoje slabosti. Niekým som a niekým sa túžim stať bez toho, aby som poprel sám seba – stratil svoju tvár.

Premena je slovo, ktoré poukazuje aj na naše limity. Zamestnanci odchádzajú, keď im vymenia šéfa, ak s ním boli spokojní. Zamestnanci odchádzajú, ak nesúhlasia s novou kultúrou spoločnosti. Samotná premena sa musí odohrávať v určitých mantineloch – musí byť prijateľná.

Žijeme v spoločnosti, ktorá nás tyranizuje ideálmi. Čo všetko musíme splniť... akými musíme byť. A hneď. Bez ohľadu na to, či je to v našich silách a koľko to potrvá. Ak niekto od nás požaduje viac než je v našich silách, potom skĺzneme do frustrácie. Túžim stať sa lepším, ale dokonalým nie som...

 

Dôraz na celistvosť a dôstojnosť

Ak ideme cestou premeny, kladieme dôraz na našu celistvosť a dôstojnosť. Kladieme dôraz na to, kým sme a kým sa môžeme stať.

Prvým krokom na ceste premeny, je spoznať seba. Prijať to, kto som, aké mám dary a schopnosti, aké sú moje dobré a silné stránky, ale aj slabosti. Druhým krokom je spoznať, kým sa môžem a mám stať. A následne stanoviť si ciele, ako na sebe pracovať. Tretím krokom je prijať vlastné limity. Premena je možná, ale v rámci možností. Ak nemám dar & talent na hudbu, môžem sa vďaka drilovaniu naučiť zahrať skladbu, ale skladať hudbu nikdy nebudem. Ak sa nechcem venovať postmoderne :). Štvrtým krokom je hľadať spôsob, ako zmeny uskutočniť. Jedna vec je stanoviť si, že sa chcem premeniť a druhá, ako to dosiahnuť.

Akákoľvek premena vyžaduje silu – niečo stojí. Ako mať viac sily? Posilňovať vôľu. Na jednej strane oddychom a na druhej askézou. Potom je tu ešte sila, ktorá človeka presahuje – Boh. S Božou pomocou sa kráča životom ľahšie. Má liečivý rozmer, ak človek nekráča životom sám. A vedomie že nekráča sám, mu dodáva silu...

 

Obraz premenenia

Ak hľadáme obrazy premenenia, veľa ich môžeme nájsť v rozprávkach. Niečo majú tieto obrazy spoločné. Medzi pôvodným a novým obrazom sa odvíja príbeh a samotná premena je daná aktivitou – premeniť sa, znamená pracovať na sebe. Rozprávky prinášajú ešte jedno ponaučenie. Premena je možná nielen v pozitívnom duchu. Nielenže ten kto je zlý, sa môže stať horší, ale aj ten čo bol dobrý sa môže stať zlým. Aj preto je dôležité pýtať sa, kto som, odkiaľ a kam kráčam. Nenechať sa unášať svetom. Za mnohými smutnými príbehmi je skutočnosť, že človek sa ocitol v zlej spoločnosti, urobil neuvážené rozhodnutie...

Jedna z rozprávok je veľmi symbolická. O troch jazykoch. Král vyšle svojho syna do sveta, aby sa niečomu priučil. Ako bežali roky, naučil sa trom jazykom. Ak sa chceme premeniť a ak sa chceme lepšie spoznať, potrebujeme naučiť sa hovoriť týmito jazykmi. Prvý jazyk, to sú naše vášne, túžby, potreby, emócie, myšlienky... všetko to, čo nami zmieta, volá po naplnení, prípadne usmerňuje náš život. Druhým jazykom je spoznanie toho, čo je za tým. Človek je viac, než len túžba a potreba. Kto / čo sa skrýva za tým všetkým? Kto naozaj som? A tu prichádzame k tretiemu jazyku - cesta do podvedomia a nevedomia. Spoznávanie snov. Toho, čo ostalo skryté a toho, čo je prorocké. Sen môže ponúkať víziu ako ďalej. Prijatie všetkých týchto podnetov a impulzov, rozhovor s nimi a skúmanie čo sa skrýva za nimi. Hovoria o našej potrebe a vízií? Sú našim zranením a potrebujú uzdravenie? Prichádzajú ako podnet, ktorý nás má zmiasť? Možno sú len kolážou, ktorá ma uvoľniť napätie v nás a taký ten „balast“ toho, čo sme nazbierali v živote.

Túžba po zmene, je ako frontálny útok na hradby nepriateľa. Cesta premeny je dôkladná analýza situácie, hľadanie slabého miesta, skúmanie ako ho premeniť a využiť na niečo dobré. A možno zistíme, že boj nie je nutný.

 

Od znaku symbolu k obrazu

Premena patrí k základným pojmom v psychológií C. G. Junga. Podľa Junga má človek prechádzať neustále procesom premeny.

Premena je podľa Junga možná pomocou symbolov a obrazov, ktoré sú aktivované a uvedené do vedomia prostredníctvom rituálov. Prečo hovorí o symbole? Ten na niečo odkazuje. Nesie v sebe posolstvo. Prečo obraz? Je takou tou inšpiráciou. Ukazuje cieľ. Rituál je cestou, návodom ako to dosiahnuť a prijať. Mám pred sebou obraz človeka, ktorý je pre mňa inšpiráciou v určitej oblasti, snažím sa ním inšpirovať, zistiť ako to robí, prijať spôsob ako to robí a jeho opakovaním ho prijať za vlastný, prípadne časom ho posunúť ďalej a nájsť svoj vlastný spôsob.

Byť v kontakte s nevedomím je podľa Junga spôsob, ako držať ruku na pulze života. Nenechať sa učičíkať v stereotype života, v niečom čo stagnuje. Cesta k nevedomiu, to je aj meditácia, či modlitba. Zostúpiť do seba...

Cestou k premene môže byť aj rozhovor. Tým že niečo pomenujeme, začneme s tým pracovať. To čo bolo skryté, vyšlo na svetlo a stratilo silu. Mení sa aj náš uhol pohľadu. Možno sme to nesprávne pochopili a skutočnosť je oveľa prijateľnejšia...

 

Kým som a kým sa mám stať. Jedinečnosť človeka je v tom, že sa nemôže stať kýmkoľvek, pretože sa môže a má stať lepšou verziou seba samého. Má zanechať stopu, ktorú nedokáže zanechať nikto iný. Má sa stať  tým, kým sa môže a má stať. Je to príbeh, ktorý nedokáže napísať nikto iný.

Vo svojej nedokonalosti pripomíname ruiny nádherného chrámu. Tušíme jeho veľkoleposť. Jeho existencia vyzýva k úcte a požaduje zachovanie dôstojnosti. Tušíme jeho pôvodnú krásu, ale obnoviť ju, to si vyžaduje vydať sa na cestu premeny.

-th-

 

Anselm Grün. Pochádza z Nemecka. Po skončení gymnázia vstúpil do rehole benediktínov a po štúdiu filozofie a teológie v Ríme, si spravil doktorát z teológie a neskôr odišiel študovať ekonómiu na univerzitu v Norimbergu. Potom sa stal správcom opátstva a popri tom sa venuje prednášaniu, rád pracuje s mladými a dáva duchovné cvičenia. V roku 1975 prišla na svet jeho prvá kniha a odvtedy napísal cca 200 kníh a väčšina z nich patrí medzi bestsellery v duchovnej oblasti, pričom k najznámejším patria: Modli sa a pracuj, Sny na duchovnej ceste, Buď dobrý sám k sebe, Ako zachádzať s myšlienkami, Nebo začína v tebe, Spiritualita zdola, Moc nad bezmocnosťou, Každý má svojho anjela a Otcovia púšte s Anzelmom Grünom. Anzelm vo svojich knihách spája teológiu, so psychológiou a s antropológiou a to jedinečným spôsobom. Mnohé jeho diela sa tematicky prelínajú a dopĺňajú s knihami Johna Powella. Jeho kniha Premeň sa! sa stala podkladom pre tento článok.

 

Zdroj fotografie:

www.weheartit.com

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Pred dvoma rokmi sme spolu s manželkou absolvovali kurz Manželské večery, ktorý vytvorili Nicky a Sila Lee. Pracovné podmienky mi neumožňujú rozbehnúť takýto kurz, preto by som rád o vzťahoch aspoň písal. Zároveň by som rád nadviazal na obdobie, kedy som o vzťahoch písal blogy na stránke .týždňa... Tom

Blogy

|