Premrhané peniaze treba pýtať späť
Ministerstvo školstva má postupovať podľa koncepcie, ktorá je nepoužiteľná.
Materiál s názvom Učiace sa Slovensko, ktorý mal zásadne zmeniť rezort školstva na dlhé roky dopredu, označila v polovici októbra ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Martina Lubyová za nepoužiteľný. Chýbajú v ňom priority, neobsahuje rozpočet a časový sled akčných plánov.
Toto vyhlásenie ministerky prišlo iba pár dní po tom, ako jej ho autori z čias pôsobenia ministra Petra Plavčana odovzdali ako hotové dielo. Ministerka potvrdila, že sa „ukončila sa práca na diele, na ktoré boli kontrahovaní“. V tíme boli zastúpení Vladimír Burjan, Milan Ftáčnik, Ivan Juráš, Juraj Vantuch, Emil Višňovský a Libor Vozár.
V koncepcii, ktorá ešte donedávna niesla honosný prívlastok Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania, nájdeme sedem hlavných tém venujúcich sa napríklad kvalite a dostupnosti vzdelávania, odbornému vzdelávaniu či riadeniu a financovaniu vysokého školstva.
Ku každej skúmanej téme navrhli tvorcovia opatrenia. Je ich však toľko, že nevedno, čo je najdôležitejšie a najakútnejšie. Úplne chýba prepočet, čo by realizovanie týchto opatrení stálo a ako by sa vyhodnocovala ich úspešnosť. Prístup Hodnota za peniaze, ktorý presadzuje pri koncepčných materiáloch Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií, je im úplne neznámy.
Na materiáli pracovali úradníci z ministerstva školstva a prizvaní poradcovia exministra P. Plavčana dlhé mesiace. Nevedno aký bol rozpočet tohto projektu, ale vzhľadom na rozsah štúdie a sprievodných aktivít sa možno domnievať, že nemalý. A s takýmto výsledkom.
Ministerka M. Lubyová uvažuje o prepracovaní materiálu a nevylučuje angažovanie nových poradcov. To bude stáť ďalšie nešpecifikované peniaze. Pritom informácie o takýchto rozpočtoch by mali byť verejné. Tým skôr, že v rezorte školstva sa asi najviac hovorí o chýbajúcich peniazoch, napríklad pri odmeňovaní učiteľov.
Za pozornosť stojí aj odbornosť autorov nepoužiteľnej koncepcie. Najmä ak medzi nimi nájdeme človeka, ktorý sa uchádza o verejnú pozíciu a odvoláva sa na svoju doterajšiu odbornosť.
Nová ministerka školstva by mala dostať priestor realizovať svoju predstavu o reforme školstva, i keď jej na ostáva niečo vyše dvoch rokov, a to v druhej, tradične nereformnej polovici funkčného obdobia vlády. No začínať by mala s čistým stolom, preto by za dodaný nepodarok mala pýtať peniaze späť.
