Prenajímam parkovisko (II.): zarábam státisíce z verejného, nikoho to roky netrápi

Podpisoval Ftáčnik, viní za to Ďurkovského. Nesrovnal zatiaľ mlčí

Pred dvoma týždňami som napísal prvý blog o nevýhodných zmluvách na parkovanie v okolí Avionu v Starom Meste. Bývalý primátor Ftáčnik, ktorý aktuálne platné zmluvy na Floriánskom námestí podpisoval, ich nevýhodnosť priznáva. Za podstatné však považuje to, že bola uzavretá za primátora Ďurkovského. Jej predĺženie vnímal iba ako dočasné riešenie. „V tom čase mesto pripravovalo vlastnú parkovaciu politiku, ktorá mala priniesť poriadok do parkovania vo verejnom priestore s tým, že výnosy pôjdu v prvom rade samospráve a nie súkromným firmám. Voči tejto politike mali výhrady niektoré mestské časti, preto nebolo jednoduché ju schváliť, ale v roku 2013 to vyzeralo tak, že už sme blízko. Preto sme uzavreli v roku 2013 zmluvu, ktorá bola de facto predĺžením pôvodnej zmluvy.” Parkovaciu politiku sa však nepodarilo ani opakovane prijať.

Podľa Ftáčnika nemal v tejto situácii na výber. „Zmluvu sme podpísali s tou istou firmou za tých istých podmienok ako môj predchodca, lebo alternatíva bola iba podpísať s ProPark alebo nepodpísať vôbec. Nedala sa robiť súťaž a súťažiť za lepšie podmienky, pretože podľa odborného názoru odborných zamestnancov nie je možné prenajať verejný priestor, ktorým je cesta alebo námestie, na takýto účel. Spoplatniť verejný priestor je možné len na základe zákona o parkovaní a to prijatím všeobecne záväzného nariadenia o parkovaní, ktoré ale, ako som uviedol, v zastupiteľstve neprešlo. Aby sme pre mesto získali aspoň niečo, tak sme de facto predĺžili predošlú zmluvu s tým, že zakrátko aj tak skončí.”

Advokát a spolupracovník Transparency International Slovensko Pavel Nechala s týmto pohľadom nesúhlasí. Upozorňuje, že mesto má s neefektívnym prenajímaním parkovania problém už dlhodobo. „Povinnosťou mesta je buď urobiť súťaž na kvázi koncesiu a získať v elektronickej aukcii najlepšieho prevádzkovateľa, alebo prevádzkovať tieto priestory vlastnými silami. Neexistuje právna prekážka, ktorá by bránila takémuto postupu. Obmedzenia podľa zákona o pozemných komunikáciách sú účelovo interpretované. Pri nakladaní s verejným majetkom nemôže platiť princíp „kto prvý príde”, vždy je potrebné hľadať najlepšie riešenie, čo sa v tomto prípade dlhodobo ignoruje.”

Ak by ste chceli zistiť, ako si podobne výhodný prenájom viete uzavrieť aj vy, ďaleko nepochodíte. V spisovej dokumentácii k zmluve, ktorú sme si vyžiadali prostredníctvom infozákona, sa nenachádza. Na otázku, ako prišli práve k firme ProPark a práve k týmto podmienkam, nedokázal zatiaľ nik odpovedať.

O vyjadrenie som poprosil aj Magistrát a nájomcu, ProPark, zatiaľ neodpovedali. Na fb stránke Propark som sa spýtal na kontrakt a jeho podmienky pod PR rozhovorom, ktorý dnes vydali v HN – bol som zablokovaný. Dejú sa aj väčšie tragédie, ale svedčí to o mnohom, ak takto komunikuje nájomca verejného majetku. Zmluva, ktorá platí už niekoľko rokov, počas ktorých cez ňu pretiekli státisíce eur, teda platí v pokoji ďalej.

Avion nie je jediný

Prípad okolia Avionu nie je jediný. Mesto má momentálne v platnosti dve ďalšie podobné zmluvy. Už toto vedenie mesta uzavrelo v lete tohto roka zmluvu na parkovanie na Námestí Franza Liszta. Za prenájom 55 parkovacích miest v blízkosti stanice dostane mesto približne 50-tisíc eur ročne. Za parkovné pri konzervatívnom odhade tretinovej obsadenosti parkoviska počas celého dňa sa však môže vyzbierať asi až 238-tisíc eur ročne.

115 parkovacích miest v Petržalke na Šintavskej prenajalo mesto za 13-tisíc eur ročne. Parkovanie stojí 2 eurá za hodinu a pri tretinovej obsadenosti vynesie takmer 660-tisíc eur ročne. (Po upozornení v diskusii pripájam informáciu, že značná časť miest je využívaná na dlhodobé parkovanie, kde sú iné ekonomické paramatre. Stále však celkovú cost-benefit analýzu tohto prenájmu nepoznáme.)

Ani na jednom zo spomínaných parkovísk nemá prenajímateľ zvláštne povinnosti do týchto priestorov investovať. Ak odrátame nízky nájom a štandardné náklady na vyberanie parkovného, je pravdepodobné, že veľká časť vyzbieraných peňazí ostane súkromníkovi.

Zle v malom, zle vo veľkom

Parkovanie v Bratislave je očividne výhodné podnikanie. Žiaľ, vďaka zlej dopravnej politike mesta a slabému obhajovaniu verejného záujmu sú výnosy z neho v súkromných rukách. Ak sa Bratislava bude chcieť pohnúť v doprave vpred, okrem nutných reštriktívnych opatrení ako zvyšovanie parkovného a zmenšovanie plôch bude musieť spraviť aj investície do dopravných alternatív. Práve tie by mali byť čiastočne financované z týchto peňazí. 

Bratislava tento rok zoškrtala rozpočet na cyklodopravu na tretinu oproti roku 2013. Viac než polovicu z neho by vedeli utiahnuť výnosy z jedného parkoviska v Starom meste. Pri kontroverznom systéme parkovania v Petržalke sú to milióny. Ak by sme sa takto pozreli na všetky verejné parkovacie plochy v meste, bavíme sa o peniazoch, ktoré by mali hmatateľný efekt na zlepšenie dopravy. V meste, ktoré musí zvyšovať miestne dane, by sa asi aj celkom zišli.