Preto myslite na to, že partnera z inej krajiny si beriete vy aj vaše deti, v dobrom aj v zlom

Veta bola z kampane Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (CIPC). Keďže som na internete nevedela kampaň nájsť, opýtala som sa na Facebooku. Tam mi viacerí známi napísali, že niečo také počuli v rádiu aj videli v televízii. Nasledujúce dni som mala zapnuté rádio, ale spomínanú reklamu som už nezačula. Stále však vo mne rezonovalo, že daná reklama vyvoláva strach z cudzincov a varuje pred nimi ako potenciálnymi manželmi či manželkami, lebo by raz mohli uniesť vaše deti. V hlave mi ostalo len to, že je to xenofóbna kampaň.

V tom duchu som aj napísala status na Facebook, v ktorom som otagovala agentúru Creative Department, ktorá kampaň kreatívne pripravila. Zároveň som napísala email riaditeľke CIPC, Andrei Císarovej. Pýtala som sa, aký je účel kampane, ako je financovaná a kto vymyslel a schválil texty kampaní.

Pani Císarová mi okamžite odpísala a bola veľmi ústretová. Zarazilo ju, že si myslím, že je kampaň xenofóbna. Napísala mi tiež riaditeľka Creative Department, Simona Bubánová, a tiež ju mrzelo, že som reklamu tak nazvala a zaujímala sa prečo. S oboma som si povymieňala niekoľko správ. Vzhľadom na ich veľmi ústretovú a otvorenú komunikáciu a ich vysvetlenia som si začala myslieť, že som to na jedno počutie proste zle pochopila. V tej dobe som sa ešte stále nevedela dostať k všetkým videám v kampani. Stalo sa tak až včera (v stredu). Pozrite si ich aj vy (v lepšej kvalite ich nájdete na Facebooku CIPC).

Keď vidím všetky reklamy spolu, dojem je iný. Chápem posolstvo kampane „V dobrom aj v zlom“, ale pri prvej a poslednej reklame mi stále prekáža spomínaná veta z nadpisu. Pri zvyšných je posolstvo jasnejšie, že si treba dávať pozor na zákony iných krajín, do ktorých sa sťahujete. Nakoniec som dospela k tomu, že mi najviac prekáža samotná výzva: „Preto myslite na to…“ Veď predsa nik nejde do manželstva s tým, že myslí na to, že mu raz partner deti unesie. Tak ako ženy nemyslia na to, že ich raz partner môže biť. Podľa odhadov každá piata žena je obeťou domáceho násilia a zrejme by sme nesúhlasili s kampaňou, ktorá by hovorila: „Preto myslite na to, že muža si beriete v dobrom aj zlom, a tým zlým môže byť aj to, že vás začne mlátiť.“ V tejto kampani by som skôr preto uvítala výzvu na to, že ak sa vám niečo takéto stane, obráťte sa na CIPC.

Moja prudká reakcia na kampaň bola určite vyvolaná aj tým, že mám manžela cudzinca a veľmi veľa známych Slovákov aj Sloveniek, ktorí majú partnerov cudzincov, a osobne nepoznám nikoho, komu sa stalo niečo také, aké sa spomíná vo videách. (Aj keď o niekoľkých prípadoch som čítala v médiách). K mojej reakcii prispeli aj negatívne nálady v spoločnosti voči utečencom z posledných týždňov, čo je však len nešťastná náhoda, že kampaň začala v čase, keď sa začali riešiť aj kvóty.

To, ako ku kampani pristúpilo CIPC je zas poznačené tým, s akými prípadmi sa stretávajú oni. Keď mi pani Císarová napísala odpovede na otázky, ktoré uvázdam nižšie, pochopila som, že ona vníma najmä svoje skúseností. Takže dúfam, že ak niekto bude pomoc potrebovať, o CIPC sa dozvie čo najrýchlejšie. A že ak sa niekto odsťahuje do zahraničia, oboznámi sa so zákonmi a podmienkami starostlivosti o deti, aby malo CIPC čo najmenej práce.

Viacero známych mi však napísalo, že posolstvo kampane je im nejasné a cítia v tom negativizmus a s tým súhlasím aj ja. Vysvetlenie, ktoré som dostala ja od pani Cisárovej, sa nedostane ku všetkým, ktorí kampaň zachytia. Možno si ani nevšimnú, že je to kampaň na podporu Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Takže ma mrzí možno trochu premárnená šanca.

Odpoveď pani Císarovej z CIPC:

Prídem do práce a zvoní mi telefón. Na druhej strane uplakaná matka plače, prosím, žijem tu už dlho a chcem odísť domov – na Slovensko – aj s deťmi, pomôžte mi, nemôžem tu ostať.

Takéto telefonáty a ich smutný obsah mávame veľmi často. Ak by nešlo o ľudí, povedali by sme si, no tak dnes to nevyšlo, snáď inokedy. Osudy týchto ľudí sú nám, ale nie ľahostajné.

Preto sme sa rozhodli začať šíriť osvetu. Vyzvala nás k tomu svojím uznesením aj Národná rada SR, ale chceli sme poukázať na Iný kraj a iný mrav v tých krajinách, do ktorých sa presťahujú naši Slováci.
Slovenka sa zaľúbi a nájde si partnera, ktorý nie je zo Slovenska. Pokiaľ vo vzťahu všetko funguje, žiť je úžasne. Podpora partnera, starostlivosť partnera, ale ak toto raz skončí a prídu problémy a vo vzťahu sú deti. Čo potom? Jedno je však isté Slovenka spolu s deťmi nemôže odísť bez súhlasu partnera a už vôbec nie preto, lebo si s partnerom nerozumie.

Prečo?

Odpoveď je jednoduchá, lebo obvyklý pobyt jej a jej detí, je tam, kde sa zdržuje viac ako rok. Mnoho matiek sa pýta a to mám ostať vyhnankyňou v tejto krajine až do smrti. Nie, ale v dobrom aj zlom by sme mali prežívať všetko. Dá sa to vôbec?
Súhlas s opustením krajiny môže dať len súd. A potom rodičom je človek až do smrti. Má právo na to, aby videl, svoje deti, aby sa s nimi stretával aj keď sa rozíde s partnerom.

V poslednom čase nám pribúda únosov, keď matky unášajú deti bez súhlasu druhého rodiča.
Toto nie je cesta, tak ako je heslo našej kampane v dobrom i zlom, tak aj iný kraj a iný mrav sú slogany, ktoré treba mať na pamäti.
Pred tromi týždňami nám volala matka, ktorá si zobrala manžela z jednej z moslimských krajín. Potrebovala pomoc a pýtala sa ma ako je možné, že dcéra bola zverená otcovi? Toto by sa u nás nemohlo stať? Iná kultúra, iné náboženstvo, iné zvyky a tradície….
Iný kraj iný mrav a iné zákony

Druhou skupinou veľkých problémov, je odoberanie detí v zahraničí.

Naši občania sa vysťahujú za prácou do zahraničia. Dôvodom je lepšia práca, lepší zárobok. Lepšie benefity, šťastnejší život? Áno. Ale v prípade, že v cudzine ma opustí partner, stratím prácu, bývanie a možno sa dám na cestu alkoholu, drog… prestanem sa starať o deti…. tak strácam to najcennejšie rodinu….deti…a potom neviem ako ďalej.

Anglicko, Nórsko, to sú krajiny, kde sociálny systém je nastavený inak ako u nás, je rýchlejší a striktnejší. Iný kraj a iný mrav, kde platia iné zákony, pred ktorými nás štátne občianstvo neochráni.

V súčasnom období je pod kontrolou anglickej sociálnych úradov asi 130 slovenských detí z toho 30 detí je už dobratých a umiestených do foster care.
Slovensku sa v roku 2012 podaril veľký precedens, vstúpiť ako 3. strana do konania. Pre nás to znamenalo dostať sa k informáciám a zároveň urobiť si objektívny pohľad. Aj v súčasnom období vstupujeme do konaní a dôvodom je prenos jurisdikcie na Slovensko. Zväčša je to vtedy, keď je na Slovensku biologická rodina a žiadame, aby sa deti vrátili.

Slovensku práve v tejto oblasti radí Sir Mathew Thorpe, bývalý sudca odvolacieho súdu v Londýne a dlhoročný expert v oblasti medzinárodného práva vo svete. Slovensko sa vďaka nemu stalo lídrom pre krajiny východnej Európe v otázke sociálno-právnej ochrany detí a mládeže. Dôkazom toho je májová konferencia v Londýne, na ktorej sa zúčastnili špičkoví sudcovia z Británie a jasne podporili Slovensko v tom, že ak chcete deti svojich občanov späť, komunikujte so súdmi.

Pred dvomi dňami mi volal pán z Británie, prosím, sociálka mi zobrala deti, pomôžte mi ich vrátiť späť.
Moja otázka bola a chcete sa vrátiť na Slovensko. Odpoveď bola jasná NIE. Mám tu dobrú prácu, takú doma nezoženiem. Centrum v tejto otázke nie je všemocné. Môže konať len v rámci zákona a medzinárodných dohôd. A preto si treba uvedomiť, iný kraj iný mrav a iné zákony, pred ktorými Vás štátne občianstvo neochráni.
Centrum pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže môže konať v rámci zákona v intenciách medzinárodných dohôd a toto je hlavný odkaz pre všetkých, ktorí sa stretávajú s medzinárodným prvkom.

Kto nám pomáhal s wordingom?

Právnici, neziskové organizácie, reklamná agentúra, univerzitní profesori, medzinárodné páry na Slovensku aj v zahraničí. Je to veľmi citlivá téma. Cez ňu sme sa snažili poukázať na riziká, ktoré môžu vzniknúť, ale nemusia.
Pri trende, že každé druhé manželstvo sa rozpadá, sme chceli podať informáciu pred tým, než sa niečo stane. Prevencia. Veľa žien nám volá a hovorí ex post, keby som to vedela, tak to urobím ináč….

Wording pomáhali pripravovať aj samotní právnici CIPC, ktorí denno-denne pracujú so spismi a ľuďmi. Problémové veci na Centre majú stúpajúcu tendenciu.
Absolútne odmietam slovo xenofóbia, ale ak má niekto subjektívny názor, prosím, neberiem mu ho, nech sa príde pozrieť do Centra. Pre nás sú podstatné v prípade, že to rodičom vzťah stroskotá…

Aj keď by malo platiť v dobrom i v zlom….. Treba si však uvedomiť iný kraj iný mrav.

Projekt je financovaný z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu zamestnanosť a sociálna inklúzia, presne z toho istého ESF ako Váš projekt na UCM, kde pôsobíte ako odborná asistentka.“