BLOG
Roman Veselý
3 084

Previnilosť

Stojím na zastávke a čakám aj keď nemusím, predsa len domov to mám pár minút pešo. Premýšľam. Veď som si za to zaplatil!

Zdroj: https://unsplash.com/@dankapeter

Za SMS lístok, ktorý ešte stále platí. Pokiaľ mám tú možnosť, musím ho predsa využiť. Musím! Bežne síce tadiaľto chodím pešo a vôbec nad inou možnosťou ani nepremýšľam, no rozhodnuté bolo už v momente, keď som odoslal správu na kúpu desať minút pred prestupom. A teraz sa zdá, že po celý zvyšok platnosti hodinového lístka, budem sedieť a voziť sa, aby som z danej situácie vyťažil maximum.

Ty to nedoješ?

V tanieri ostala polievka.
- Nechutilo?

Po druhom jedle dva zemiačiky alebo kúsok rýže. Ostal šalát?
- A zdravé si nechal pre koho?

Nebodaj mäso?
- A to ti nie je ľúto?

Ty to nedoješ? Ach! Nie, nedojem, mám predsa tak akurát. Toľko, koľko mi vyhovuje. A nie, nebudem tu ďalej sedieť. Ďakujem, odchádzam.

Na oslave, v piatok / v sobotu v meste, na návšteve alebo inej spoločenskej udalosti zvykne byť zábava. Len pokiaľ si nedovolíte nepiť. Teda alkohol. Málokto sa vás spýta, koľko ste v ten večer vypili .. vody? Tú by vám teda pravdepodobne prepáčili. Ale vy nechcete alkohol? No počkať, a prečo vlastne?

Šoféri štrngajúcimi kľúčikmi dávajú najavo svoju imunitu. Múdri ľudia ale príšli na šikovnú vec, ktorá vie v týchto prípadoch napomôcť. Žiaľ, nie v prospech vodičov.

Mnohí sa vyhovárajú na lieky. Antibiotiká. Mnohí chápu a ďalej nedobiedzajú. No dopočul som sa už aj o argumentoch, že škodlivosť pitia alkoholu počas poberania antibiotík si lekári vymysleli preto, aby ľudia pitie obmedzili aspoň v čase choroby. Aspoň na chvíľu!

No a kto by dobrovoľne nepil, keď už vie, že mu to vlastne neškodí? Vybavené, nevymýšľaj!

Premýšľam

Prichádzam. Prichádza výťah. Oni nastupujú. Ja to stáčam k schodisku a dvere výťahu pomaly zmenšujú ich výhľad na môj chrbát. Premýšľam, čo oni na to. Som vari nespoločenský? Alebo ich nemám rád?

Ja sa len chcem hýbať trochu viac a schody sú výbornou prirodzenou prekážkou. Ešťeže ich poznám len tak zbežne. Inak by to bolo trochu zvláštne.

Premýšľam o všetkých tých variáciách. Koľko vecí a situácií môže vyzerať odlišne z rôznych smerov. Empatia, pohľad skrz zrkadlo alebo aj obyčajný krok vpred dokáže razantne zmeniť to, ako jeden vidí toho druhého.

Tí druhí?

Ak by som sa mal vyjadriť technicky, tento vnútorný pocit by som definoval približne takto:

Previnilosť je priamo úmerná zdanlivému vplyvu množstva nenaplnených očakávaní druhých voči vám.

Tu si však treba dať pozor na jednu podstatnú vec. Netreba zabúdať, že niekedy (a niekedy celkom často) tí druhí môžete byť aj vy sami. Celkom bez povšimnutia.

* * *

A ako previnilo by som sa len cítil, keby som sa s vami o tieto myšlienky nepodelil.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Teším sa z pohybu. Chodím a behám. Mám rád súvislosti. Rád sa učím a spoznávam.

Blogy

|