Príbeh Petra

Peter a návšteva

Bol raz, je a je pravdepodobné, že ešte aj bude jeden Peter. Peter je typický predstaviteľ sklamaného Slováka po štyridsiatke. Býva v Senci, pracuje v nemenovanej spoločnosti, ktorá sa zaoberá opravou počítačov. Je rozvedený, sklamaný z citového života po tom, čo ho dvakrát opustili jeho partnerky. Kvôli niekomu inému. Bol mladší, bohatší, krajší? Výkonnejší v posteli? Na tieto otázky odpoveď nepozná.

Peter má obvyklý výzor bežného Slováka po štyridsiatke. Má pivné brucho, množstvo vrások na tvári, ktoré odzrkadľujú jeho vek a jeho starosti s bežným životom. Občasné šediny sa črtajú na zostarnutej hlave. Aj tie odzrkadľujú to, že starne. Peter sa neoblieka značkovo a draho. Polokošeľa tmavej farby s pásikmi, rifle voľného strihu, na nohách ortopedická obuv, ktorá ma zakryť jeho ploché nohy, alebo nebodaj im aj pomôcť.

Ako som už spomenul, Peter býva sám a to v Senci. Senec je jedno z viacerých miest na Slovensku, ktoré vznikli snahou o takú protiváhu rušného života v Bratislave pre mladé rodiny. Senec je pokojné mesto, žije tu množstvo mladých rodín, ktoré majú dve autá. Otec rodiny pracuje v Bratislave, má to blízko, veď po diaľničnom obchvate je to necelých 20 minút od Rače. Prečo to píšem? Pretože Peter tu býva. Býva v podnájme, v peknom a novom trojizbovom byte. Jeden z tých nových panelákov, ktoré sa podobajú ako jednovaječné dvojčatá. Býva sám medzi mladými rodinami.

Peter si zariadil byt sám. Má krásne, plávajúce podlahy, ktoré mu prišli urobiť slovenskí technici a slovenská firma. Taktiež vstavané, veľké skrine mu urobili Slováci. Čo Petra po tom, že tieto výrobky sú ale nemecké, to ho nezaujíma, urobili to Slováci, tak je to slovenské.

Keď k Petrovi príde ojedinelá návšteva, sú to jeho priatelia zo strednej a vysokej školy, ktorí ľutujú Petra, že je sám. Veď jeden víkend u osamelého človeka ešte taká trojčlenná rodina zvládne.

Ak aj príde nejaká návšteva, Peter ich privíta s úsmevom na tvári, ktorý odzrkadľuje jeho dobrú náladu a to, že sa cíti v pohode, že je sám. Úsmev väčšinou zakryje negatívne pocity. Ale veď ľudia sa dnes o takéhoto osamelého človeka ani nezaujímajú. To si len naivne Peter navráva, že sa budú. Ostaneme teda pri tom, že ich víta s úsmevom na tvári.

„ Dajte si papuče, ktoré som Vám pripravil. Zložte si batožinu, ktorú Vám zoberiem do hosťovskej izby, ja Vám ukážem byt“, hovorí Peter. Batožinu im zoberie do voľnej izby, kde je posteľ pre manželov a pre dieťa je pripravená nafukovačka. Zavolá ich dnu a už od chodby im veľkolepými gestami, teda rozhadzovaním rúk ukazuje, aký krásny byt má. Všetko si zariadil sám, Slováci mu robili nábytok, týmito slovami a prehliadkou bytu teda ukazuje, aký je národniar a taktiež, že uprednostňuje slovenský nábytok ( nezabúdajte, že ich síce robili Slováci, v skutočnosti je to však nemecký nábytok ).

Čosi treba vypiť, tak Peter na uvítanie vytiahne fľašu slivovice, slovenskej, aby samozrejme nepokazil dojem patriota- národniara a veľkého Slováka. „ Slivku mám od známeho v práci. Záhorák. Pálená, domáca, slovenská, okoštujte. Veď si dáme, keď ste už tu“, ponúkne návšteve. Oni si dajú najprv do jednej nohy, potom do druhej. Dospelí sa rozprávajú o dospelých veciach, domáci im prinesie pohostenie a dieťaťu pustia televízor, veď čím iným sa  dnešné deti dajú zamestnať. Prejde takto hodina, dve, tri a dospelí, pri preberaní dospelých záležitostí stiahnu rovno aj tri fľaše „ čohosi slovenského.“ Veď domáci je patriot, keď už nemá lásku v podobe ženy, tak ju má k Slovensku.

Víkend prebehne rýchlo ako voda, s návštevou si Peter pozrie fádne a nudne vyzerajúce námestie Senca, pôjdu spolu na pivo, avšak s detský ihriskom, aby sa najmenšieho zbavili. Keď sa reč zvrtne na ženy, to samozrejme načrtne žena a to takým spôsobom, akým vie len žena, že či do takého pekného bytu si Peter nehľadá domácu.

Peter sa zamyslí a odpovie, že nie, že mu je samému dobre a ženu mu už netreba. Sám však vie, že klame.

Peter a nedeľa

Prišla nedeľa, návšteva odišla a Peter je v peknom, vynovenom byte opäť sám. Poupratuje po návšteve, dá do práčky posteľné prádlo po návšteve a rozmýšľa, čo bude robiť. Je poobedie a tak pod hrozbou toho, že bude sám, odíde ( kam inam ) do krčmy. Veď na jedno, dve pivká, to jeho pečeň a rozpočet znesú. Lenže veľký problém je, že on takto trávi každý deň po práci, kvôli tomu, že samotu neznesie. A neskončí to len pri jednom pive, ale rovno pri piatich a troch borovičkách. Stále sa totiž nájde štyridsiatnik s podobným osudom, ktorý ho pozve na jedno. Aby mal s kým rozoberať počasie, hokej a futbal, politiku, veď to je téma, v ktorej majú obaja rozhľad, keďže sa nevenujú dieťaťu, žene, majú len prácu a seba navzájom. Kamaráta s podobným osudom z krčmy.

Obaja sa stretnú aj v nedeľu a preberajú to, čo vždy. „ Pekne je dnes, teplo a slnečno, no nie?“, pýta sa Peter aby začal konverzáciu, ktorá sa vlastne vždy začína týmito slovami. To len obsah tej vety sa mení na daždivo a chladno, keď je v daný deň takéto počasie. Keďže je dnes, v túto peknú nedeľu tak, ako sa opýtal, kamarátovi z krčmy neostáva nič iné, len súhlasiť. Prisadne si k nemu ( stále sa ho zo slušnosti pýta, či môže, aj keď vie, že odpoveď bude kladná ) a začnú spoločne nadávať na šéfov, na prácu, na politiku a na to, že Slovan opäť prehral. Dajú si Zlatý bažant, obaja sú predsa Slováci, patrioti, oni nebudú piť české, aj keby boli lepšie.

Po tak krásne strávenej nedeli idú obaja do svojich chladných, moderne a pekne zariadených bytov. Peter si zapne televízne noviny, Fico zas niečo posral, šport, Slovan dnes chvalabohu vyhral, veď predsa musí byť v obraze, keď pôjde zajtra do krčmy. Aby ukázal, že hoci je sám, tak stále má prehľad. O čom inom sa predsa s kamarátmi v krčme bude baviť.

Peter si ešte doma otvorí fľašové pivo, samozrejme slovenské. Nebude ho ani len liať do pohára, veď načo ho špiniť, jemu vyhovuje piť z fľaše.

Po športe a televíznych novinách si pozrie film, ide Terminátor, to si treba pozrieť. Takto Peter vypije ďalšie tri pivá a zaspí pri pustenom porno kanále. Veď aj Peter je len človek a má svoje potreby. Zaspáva s myšlienkou, ktorú ma každú noc pred spaním- prečo nezaspávam s niekým iným?

Peter a bežný deň

Peter ráno v pondelok vstane o šiestej v obývačke a povie si, že ho neskutočne bolí hlava. Zaspal opäť pri televízii, zajtra zaspí už v posteli. Sám však vie, že si opäť klame. Posteľ je na to, aby tam spal s partnerkou, lenže tá nie je. To je jeho večerný argument, keď zaspáva na gauči v obývačke. Keď je lenivý a nechce sa mu vstávať a ísť do postele.

Petra teda bolí hlava, pretože zaspal v hroznej polohe. Bolí ho to z krčnej chrbtice. Na raňajky si Peter urobí párky, slovenské, ako ináč.

Nasadne do auta a ide do svojej „ milovanej“ práce, kde ho určite zas raz niekto naserie. Či nespokojný zákazník, či kolegovia, alebo šéf. Nenávidí reči ženatých kolegov, ktorí sa cez víkend venovali svojim deťom a ženám. Bohvie prečo nenávidí takéto reči.

Peter príde do práce, podpíše sa na prezenčku, že je tam a pustí sa do opravovania jedného počítača za druhým. Tu je pokazený chladič, tu je špinavá a znečistená matičná doska, práca mu vždy šla od ruky. Lepšie, ako so ženami, ako si sám vraví.

Šéf ho chváli, že mu to ide od ruky, mohol by však pracovať rýchlejšie, upozorňuje ho však na pripomienku od zákazníkov: málo sa usmieva. Peter nahodí hraný úsmev, že všetko je v poriadku, je predsa v práci, ktorá ho veľmi baví a do konca zmeny sa už len usmieva. Potichu, v hlave si však vraví, že ty debil jeden, nevieš aké je to byť sám. Ani ty by si v mojej situácii nebol práve najšťastnejší a neusmieval sa. Tak si len potichu, ako každý deň zanadáva na šéfa, ktorý ho ku konci zmeny vždy trošku posekíruje, že treba pridať, už je starší, pokojne by na jeho miesto mohol prijať mladého absolventa vysokej školy. Sám však vie, že tak neurobí, Peter je spoľahlivý a nepýta si viac.

Po práci príde Peter domov a umyje si ruky. Je hladný, domov prišiel okolo šiestej večer a jeho posledným jedlom bol obed v závodnej jedálni. Nejaká gulášová instantná polievka a kura na paprike. Keďže sa mu nechce robiť žiadne jedlo, to je veľa času, tak si povie, že hlad je len prezlečený smäd. A tak ide, kam inam, ako do krčmy.

Barmanka ho víta s úsmevom na tvári, je predsa štamgast a už mu nalieva jeho obľúbené pivo. Má tam samozrejme kamarátov a tak sa s nimi rozpráva, o čom inom, ako o počasí, práci, o tom, že Fico znovu niečo posral ( sám ho volil, tak môže naň nadávať ) a o tom, že Slovan konečne vyhral. Takto sa rozpráva s jeho jedinými kamarátmi. Rozpráva sa s nimi po dobu šiestich pív a štyroch borovičiek.

Peter príde domov, pôjde na záchod, veď pivo predsa robí svoje. Neskôr si umýva ruky a zahľadí sa do zrkadla. Vidí tam človeka s veľkými, červenými očami, červenou tvárou, vráskami na čele a po celej tvári, ktoré odzrkadľujú jeho starosti a skúsenosti. Trojdňové strnisko treba oholiť a nebolo by od veci ísť aj do sprchy.

Zhodí zo seba oblečenie a díva sa na seba v zrkadle nahý. Vidí pivné brucho, chlpatý, starý hrudník a to, čo kedysi nazýval bicepsami. Peter vôjde do vane, dá si na seba sprchovací gél, ktorý dostal na meniny, Vianoce, či narodeniny, to je jedno, každý mu dáva len hygienické veci. V sprche sa Peter zamyslí nad jedným slovom- prečo? Prečo je sám, prečo má takú smolu, že ho ženy do teraz len odrbávali. Čím si to zaslúžil? Vždy, keď je v sprche ho tieto úzkostlivé myšlienky napadli. Tie však treba zahnať, nech vyzerá silný. Má chuť plakať, ale neplače. Plač je pre baby, to mu hovorieval jeho otec.

Keď vyjde zo sprchy, oholí sa. Keď pevne drží žiletku, napadne mu, že stačil by len jeden pohyb a nebol by už sám. Ale opäť to neurobí, na to odvahu nemá. A otec vravieval, keď ešte žil, že toto robia len slaboši. A on slaboch predsa nie je.

Treba ísť pozerať správy, šport, aby zajtra opäť presviedčal kamarátov, že má spoločenský prehľad.

Peter nie je hladný, zoberie si k telke len pivové fľaše, ako obyčajne. Neskôr si pustí porno kanál ( je predsa človek a má svoje potreby ) a zaspí na gauči. Zaspí sám, s nedopitou fľašou piva. Sám, vo svojom byte, so slovenským nábytkom.