Príbeh ženy, ktorá prežila genocídu
Počula, ako zabijaci kričia jej meno. Boli na druhej strane, delili ich sotva tri centimetre sadry a dreva. Ich hlasy zneli chladno, tvrdo a rozhodne. Chceli ju zabiť, pretože bola iná ako oni. V rukách mali oštepy a mačety a vykrikovali jej meno… „Už som zabil tristodeväťdesiatdeväť švábov a a ňou to bude štyristo,“ chvastal sa jeden z nich. Krčila sa v rohu maličkej tajnej kúpeľne, zadržiavala dych, aby sa neprezradila a obostrel ju neuveriteľný strach. Zachvátila ju pálčivá bolesť, akoby sa jej do tela zapichlo tisíc neviditeľných ihiel. Nikdy si nemyslela, že strach môže vyvolať také trýznivé fyzické muky…
Nie, nejde o o nejaký film, krvavý triler, ktorý po skončení vypnete a vrátite sa do bežného života.
Ide o skutočné okamihy, ktoré zažila 24-ročná Immaculée. Mladá žena, ktorá prežila genocídu.
Práve bola u rodičov na veľkonočných prázdninách, keď smrť rwandského hutuského prezidenta vyvolala v krajine vlnu viac než trojmesačného masového vraždenia, pri ktorom zahynulo milión etnických Tutsiov.
Jej dovtedajší život sa rozbil na márne kúsky. Takmer všetci členovia Immaculéinej rodiny boli brutálne zavraždení.
Immaculée tento masaker prežila za neuveriteľných okolností.
91 dní sa spolu s ďalšími siedmimi ženami skrývala v maličkej kúpeľni v dome miestneho pastora, zatiaľ čo na nich poľovali stovky sfanatizovaných zabijakov vyzbrojených mačetami.
Prežila som je neuveriteľný príbeh o obyčajnej žene, ktorá prežila zverské vyvražďovanie, krvavú genocídu. Práve vyšiel vo vydavateľstve Noxi a je to vyše 260 strán neskutočného čítania.
Ako povedala Jeannette Kagame, prvá dáma Rwandskej republiky: „Tento príbeh by si mal prečítať každý – obete, ktoré prežili, ale aj páchatelia.“ A Wayne Deyer, známy americký spisovateľ, psychológ a kouč dodáva:
„Za posledných päťdesiat rokov som prečítal azda tisíce kníh. Táto kniha je jedna z najdojímavejších a svojím posolstvom najzávažnejších kníh zo širokej knižnice môjho celoživotného čítania.“
Prežila som je skutočný príbeh obyčajnej mladej ženy. Vyrastala v krajine, ktorú mala rada. S milovanou rodinou. A v jednej chvíli sa jej zrútil celý svet.
Zrazu ju obklopilo zlo, aké si ani nevieme predstaviť. Brutálne vraždy, zohavenie živých i mŕtvych, mučenie detí, žien.
Je to zároveň príbeh o neotrasiteľnej viere, nádeji a chuti žiť. Chuti prežiť.
V slovenčine vychádza kniha v upravenom vydaní, v ktorom Immaculée pridáva spomienky na dvadsať rokov, ktoré uplynuli od rwandskej genocídy. Je to pohľad nielen na zmeny v jej osobnom živote, ale aj na zmeny v živote krajiny, v ktorej sa tie strašné udalosti udiali.
Príbeh Immaculée vás šokuje, dotkne sa vás, zapôsobí na všetky vaše zmysly. Doslova budete cítiť jej strach, budete plakať a klásť si rovnaké otázky, aké si ľudstvo kladie už dlho:
Ako sa to mohlo stať?
Odkiaľ sa berie toľké nepriateľstvo?
Prečo jednoducho nemôžeme byť ako Boh?
Kto je Zdrojom pre každého z nás?
No najhlbšie zo všetkého zakúsite čosi iné: pocítite nádej.
„Verím, že naše životy sú navzájom previazané a že sa máme poučiť zo svojich skúseností,“ tvrdí Immaculée. „Napísala som túto knihu v nádeji, že by azda mohla byť na osoh aj iným.“
Vrahovia sa priblížili k dverám kúpeľne a ja som si uvedomila, že ma zakrátko nájdu. Na chvíľu ma premkla zvedavosť, aké to asi bude, keď mi mačeta pretne kožu a zasekne sa hlboko do kosti. Spomenula som si na svojich bratov a na milovaných rodičov, kde asi sú, či vôbec žijú. Možno sa už čoskoro stretneme v raji.
Zopäla som ruky, zovrela otcov ruženec a ticho som sa začala modliť: Prosím, Bože, prosím, pomôž mi! Nenechaj ma takto zomrieť. Nedovoľ, aby ma tí zabijaci našli. V Biblii nám hovoríš, že ak budeme prosiť, dostaneme… A ja ťa, Bože, teraz tak prosím! Veľmi prosím, daj, nech títo vrahovia odídu. Nenechaj ma umrieť v tejto kúpeľni. Bože môj, zachráň ma! Prosím ťa, Bože, zachráň ma!
Foto: Noxi, voanews.com, wikipedia.org
