Blog
utorok

Príbehy so štipkou (alebo rovno celou záplavou) nevysvetliteľného tajomna

Od prenikavej štúdie ľudského správania cez hororový príbeh o nebezpečných zákutiach mysle, ktorými sa uberá posadnutý človek, až po temnú rozprávku o sile detských spomienok. Fantázia je jednoducho krásna vec.

Román The Leftovers (vyšlo aj v češtine, podľa knihy vznikol seriál HBO Pozůstalí) nie je vôbec akčný, nemá rýchly spád, nie je to kniha, ktorú nedokážete odložiť, pretože je tak napínavá, práve naopak. Všetko, čo by bolo akčné a napínavé, sa stalo tri roky pred momentom, kedy sa príbeh začína, a nie je to vôbec na škodu. Tom Perrotta prostredníctvom každodenného života bežných ľudí z amerického predmestia vytvoril výbornú sociologickú štúdiu o tom, ako sa ľudia správajú, ak ich život zasiahne alebo zmení niečo nevysvetliteľné – boli totiž vychovávaní pre život vo svete, ktorý už viac nie je.

Len si to predstavte – v jednom momente, z ničoho nič, zmiznú 2 % populácie. Len tak, v sekunde, 140 miliónov ľudí. Nikto nevie prečo, kam, či sa to ešte stane, budúcnosť stráca zmysel, hoci „predtým“ svet zmysel mal. Ľudia sa viac nestarajú o to, či sa ozónová vrstva zväčšuje, vznikajú náboženské kulty vystavané na kulte osobnosti, ulice brázdia fanatici, prezident sa snaží zachrániť padajúcu ekonomiku, ľudí zachvacujú takmer maniakálne výbuchy spoločenskosti. Rôzni ľudia reagujú na túto udalosť rôzne. Niektorí oslavujú tých, čo zmizli, ako hrdinov, iní si pamätajú, že medzi zmiznutými sú aj alkoholici a násilníci. Je fascinujúce, ako absencia dokáže pokriviť spomienky, prinútiť človeka zveličovať v mysli dobré vlastnosti a minimalizovať chyby toho, kto je preč.

perrotta-leftovers-book-cover„(...) how easy it was to romanticize the missing, to pretend that they were better than they really were, somehow superior to the losers who´d been left behind. She´d seen this (...) when all sorts of people – adults, mostly, but some kids, too – said all kinds of crazy stuff to her about Jen Sussman, who was really nobody special, just a regular person, maybe a little prettier than most girls their age, but definitely not an angel who was too good for this world.“

Niektorých ľudí to spojilo, iných rozdelilo. Niektorí odišli od všetkého (veď to je aj tak už všetko jedno, alebo v snahe nájsť aspoň štipku zmyslu života), iní sa vrátili k rodine. Vo vzduchu neustále viselo napätie, pocit úzkostného čakania, hoci nikto nevedel, či čakajú na logické vysvetlenie, alebo na druhú vlnu miznutia. Bolo to akoby sa celý svet zastavil, aby sa zhlboka nadýchol a obrnil voči čomukoľvek, čo príde ďalej.

Fantastická štúdia o ľudskej povahe. O tom, že bez ohľadu na to, čo sa vo svete udeje – genocídy, prírodné katastrofy, brutálne zločiny – ľudí začne premýšľanie o nich vždy po čase nudiť. Čas plynie, obdobia sa menia, ľudia sa stiahnu do svojich súkromných životov. Ľudská myseľ je schopná zájsť do extrémnych krajností, aby sa vyrovnala s niečím iracionálnym. Aby sa vyrovnala s niečím, za čo nemôže žiaden viditeľný nepriateľ, ako v prípade epidémie – a pre mnohých je to o to ťažšie, tak sa pochopiteľne snažia nejakého toho nepriateľa si nájsť.

„(...) anything to distract themselves from the hysterical monotony of TV news – the obsessive repetition of the same few basic facts, the ever-rising tally of the missing, interview upon interview with traumatized eyewitnesses... The coverage felt different from that of September 11th, when the networks had shown the burning towers over and over. October 14th was more amorphous, harder to pin down: there were massive highway pileups, some train wrecks, numerous small-plane and helicopter crashes, (...) but the media was never able to settle upon a single visual image to evoke the catastrophe. There also weren´t any bad guys to hate, which made everything that much harder to get into focus.“

Príbehy The Ocean at the End of the Lane The Revival sa oba dotýkajú magického a polozabudnutého sveta detstva. Oba začínajú tým, že sa dieťaťu stane niečo zvláštne, niečo, čo nemôže povedať rodičom, pretože by mu aj tak neverili, a v oboch sa dospelý človek vracia do spomienok, ktoré roky čakali na okraji vedomia. V tom prvom je spúšťačom spomienok návrat do miesta z detstva, v tom druhom zas písanie, ktoré je krásne aj hrozné zároveň, pretože dokáže otvoriť miesta pochované hlboko v mysli.

king_revivalThe Revival (vyšlo aj slovenskyčesky) začína v šesťdesiatych rokoch priateľstvom medzi malým chlapcom a pastorom, ktorých spája záujem o pokusy s elektrinou. Po tragickej udalosti sa však reverend obráti proti Bohu, chlapec dospeje, prejde si životom gitaristu v rôznych druhoradých kapelách a heroínovou závislosťou a prejde veľa rokov, kým sa ich osudy znovu stretnú, s následkami pre oboch. Príliš veľa sa toho môže pokaziť, ak sa človek hrá s elektrinou a ľudskou hlavou.

Zaujímavá knižka o zvedavosti, ktorá je niekedy (u Kinga väčšinou) hrozná vec, ale tak veľmi a neodolateľne ľudská. Pre mňa trošku slabší hororový príbeh (s vedomím, kto ho napísal), pravdepodobne preto, že som to čítala hneď po Kingovom majstrovskom opuse, ale napriek tomu stojí za to, už len pre tie temné zákutia, ktorými sa posadnutý človek uberá.

„Children learn much more by mute example than by spoken rules, or so it seems to me.“

The Ocean at the End of the Lane (tiež vyšlo slovensky aj česky) je veľmi krehký a zároveň veľmi silný príbeh od majstra rozprávača. Dospelý muž sa kvôli pohrebu vracia do rodičovského domu a postupne si spomína, čo sa mu stalo, keď mal sedem rokov. Keď bol malý chlapec, pre ktorého boli knihy bezpečnejšie než druhí ľudia. Rozpomína sa na dievča z farmy na konci ulice, ktorá tvrdila, že ich rybník je oceán, cez ktorý sem prišla z prastarého sveta. Na boj s temnotou, strach z hrôzy, ktorá číha hneď za rohom, a dôveru v inú ľudskú bytosť.

gaiman_ocean„I do not miss childhood, but I miss the way I took pleasure in small things, even as greater things crumbled. I could not control the world I was in, could not walk away from things or people or moments that hurt, but I found joy in the things that made me happy.“

Temná rozprávka plná nenapodobiteľnej fantázie s nečakanou pointou  o veciach v temnote a o tom, že dospelí chodia po vychodených cestičkách, ale deti objavujú. (Pred časom spomínal aj Jozef). Všetky Gaimanove príbehy sú výborné, pretože je jednoducho vynikajúci rozprávač originálnych príbehov, ale pre mňa sú najlepšie práve jeho krátke veci – od majstrovských poviedok Smoke and Mirrors, cez lovecraftovskú Study in Emerald až po túto novelku, ktorá je tak skvelá, že ju radšej ani nezačínajte čítať, pokiaľ nemáte pred sebou toľko času, aby ste ju na jeden záťah dočítali do konca (lebo to je práve jedna z tých, čo sa odložiť len tak nedajú).

 

- - -

Tom Perrotta – The Leftovers, vyšlo v roku 2011, česky vydal Plus v roku 2016 v preklade Jiřího Kobělku ako Pozůstalí

Stephen King – The Revival, vyšlo v roku 2014. Česky vydal BETA – Dobrovský v roku 2015 v preklade Lindy Bartoškovej pod rovnakým názvom, slovensky vydal Ikar v roku 2016 v preklade Maríny Gálisovej tiež pod rovnakým názvom

Neil Gaiman – The Ocean at the End of the Lane, vyšlo v roku 2013. Slovensky vydal Slovart v roku 2014 v preklade Patricka Franka ako Oceán na konci ulice, česky Polaris v roku 2013 v preklade Petra Caha ako Oceán na konci uličky

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

interested in life

Blogy

|