Denník N

Príbehy z Alexandrie: Úvod

Nápad písať príbehy z Alexandrie prišiel veľmi nečakane v jedno popoludnie, kedy som mala robiť úplne iné veci ako zapínať notebook a písať poznámky všetkého, na čo sa nemalo v mojich príbehoch zabudnúť. Na ďalší deň som mala po prvýkrát na dlhšiu dobu cestovať mimo Egyptu, čo bolo odrazu veľmi divné. Za ten kráky čas, ktorý som tu strávila, som si Alexandriu obľúbila ako doteraz málo miest.

Písať o mojom novom živote v Egypte som plánovala už nejaký čas, kde však začať ? Mohlo by niečo z toho zaujať slovenských čitateľov ? A vôbec, ako skĺbiť útržky z každodenného života do jedného príbehu tak, aby to dávalo zmysel ? Potom som si uvedomila, že mám nie jeden, ale mnoho príbehov, nie mojich, ale ľudí okolo mňa, ktorí sami nie sú ani tak odlišní od nás, Slovákov, no majú za sebou iné skúsenosti, iné vzdelanie a koniec koncov inú spoločnosť.

Milí čitatelia, príbehy mojich priateľov, známych, ale aj menej známych, samozrejme nepredstavujú všetkých Egypťanov alebo obyvateľov Egypta, no sú ich súčasťou. Ich mená sú zmenené, no nie udalosti, ako sa v skutočnosti odohrali, a to tiež iba z rešpektu, ktorý pre nich mám. Kto by už predsa len prišiel na to, o akom Mohamedovi či Ahmedovi to hovorím, keď tieto mená sú v Egypte tak rozšírené, že ich samotní nositelia používajú prezývky, aby si ich medzi sebou ľudia nemýlili.

Od nasledujúceho príspevku teda začnem môj menší experiment v písaní, ktoré nikdy nebola moja silná stránka alebo koníček. Snáď mi teda prepáčite amatérsku kvalitu. Mojim cieľom je vám pár príspevkami priblížiť Alexandriu, mesto, ktoré sa tvári európsky, no cíti sa arabsky, egyptsky, či moslimsky.:: Od jej založenia Alexandrom Veľkým sa v nej premiešalo mnoho národov od starých Egypťanov, Grékov, cez Arabov až po Britov a každý z nich v nej zanechal svoju stopu.

Alexandria bola aj mesto Kleopatry a jedným z najvýznamnejších, ak nie najvýznamnejším, centier umelcov a učencov starovekého sveta, ktorí dávali svoje vedomosti dokopy v Alexandrijskom museione a Alexandrijskej knižnici. Predpokladá sa, že veľa z nich sa navždy stratilo, keď knižnica pri dobývaní Rimanmi vyhorela. Na jej pamiatku dnes symbolicky stojí na pôvodnom mieste nová knižnica, aby sa na niekdajšiu slávu a význam Alexandrie tak ľahko nezabudlo.

Niektorí by mohli povedať, že mesto už dnes iba dožíva. Zanedbané budovy, ktoré boli kedysi domovom najbohatších vrstiev spoločnosti, pôsobia veľmi nostalgicky. Roky bez úprav im ubrali na kráse, no práve o toľko pridali na šarme. Je iba na nás predstaviť si, všetky príbehy, radostné aj menej radostné, ktoré sa za ich stenami odohrali. Každý Alexandrijčan je však na svoje mesto hrdý  a vždy sa tam rád vracia, aj keď ho práca donúti odísť do Káhiry alebo za hranice. A ak je pravdou, že Alexandria sa dostáva do úzadia, mladí sú pripravení proti tomuto osudu bojovať: v umeleckých združeniach, dobrovoľníckych organizáciach a mnohí ak aj na čas odídu do zahraničia, vrátia sa späť, aby svojimi skúsenosťami prispeli k zlepšeniu ich daného odboru.

Teraz najčítanejšie