Priebeh a zaujímavosti z markomanských vojen (4. časť)
Mier medzi Rimanmi a barbarmi z roku 175 zlyhal už v roku 177 opätovným rozhorením bojov. Začala druhá fáza markomanských vojen známa ako expeditio Germanica secunda.
Bezprostredná príčina novej vojny, ani informácie o tom, kde začala, nie sú známe. Cisár Marcus Aurelius (cisár 161 – 180) a jeho syn Commodus (cisár 177 – 192) sa v roku 178 opätovne vypravili na bojisko. Prvý výraznejší obrat vo vojne prišiel pravdepodobne až v roku 179, keď Tarruntenius Paternus, ktorého len pred niekoľkými rokmi ponížili Kotíni počas expeditio Germanica prima, zvíťazil v náročnej celodennej bitke. Došlo k priamej okupácii nepriateľského územia, na ktorom malo byť umiestnených spolu 40 000 rímskych vojakov – 20 000 na území Kvádov a 20 000 na území Markomanov. Tento počet tvoril približne pätinu celej brannej moci Impéria. 855 vojakov z tohto počtu táborilo v Laugariciu (stotožňovaný s Trenčínom). Pod velením Marca Valeria Maximiana tu strávili zimu 179/180 a o svojej prítomnosti zanechali správu na trenčianskej hradnej skale.
Priama okupácia svojho územia nebola barbarom po vôli a prišli sa sťažovať priamo k cisárovi. Historik Cassius Dion (žil približne v rokoch 155 až 235) udalosti opísal nasledovne: „Kvádi a Markomani vyslali k Markovi posolstvo, lebo dvadsaťtisíc vojakov v múroch pevností im nedovoľovalo ani pásť, ani polia obrábať, ani robiť niečo iné bez pocitu strachu. Ba vojaci k sebe navyše prijímali prebehlíkov a veľa ich zajatcov, pričom sami nijako netrpeli núdzou, dokonca mali kúpele a všetko, čo potrebovali, v dostatočnom množstve.“
Na základe týchto faktov a anonymného prameňa označovaného ako SHA (Scriptores Historiae Augustae), t. j. „spisovatelia dejín cisárov“ môžeme súdiť, že cisár Marcus Aurelius mal v pláne okupované územia premeniť na nové rímske provincie. Územie sarmatských Jazygov na provinciu Sarmatia a územie Markomanov a Kvádov na provinciu Marcomania. Aj územie dnešného Slovenska by sa tak stalo neoddeliteľnou súčasťou Rímskej ríše. K tomuto pravdepodobnému plánu napokon nedošlo. 17. 3. 180 ako 58-ročný cisár Marcus Aurelius zomiera v provincii Panónia. Impériu začal samostatne vládnuť jeho len 18-ročný syn Commodus, ktorý spočiatku pokračoval v bojoch, čoskoro však uzavrel mier. Jednou z mierových podmienok bolo, že Kvádi museli Rimanom postaviť kontingent o počte 13 000 bojovníkov, Markomani o niečo menej. Mier bol získavaný aj prostredníctvom rímskych peňazí. Herodianos (žil približne v rokoch 180 až 260) toto výkupné za mier zachytil nasledovne: „Barbari totiž milujú peniaze a bez ohľadu na nebezpečenstvo si získavajú veci potrebné pre život útočnými nájazdmi, alebo predávajú mier za vysoké sumy. Commodus to vedel a pretože mal veľa peňazí, dával im všetko, čo žiadali, aby si vykúpil bezstarostný pokoj.“
Commodus stiahol okupačné jednotky z barbarského územia a 22. 10. 180 oslávil v Ríme triumf. Tento dátum sa považuje za oficiálny koniec markomanských vojen. Cisár sa venoval ochrane Ríše opevňovaním rímskej hranice v oblasti stredodunajského limitu s cieľom zabrániť novým útokom barbarov.
V literatúre sa bez väčších podrobností udáva ešte tretia germánska vojna v rokoch 188 až 189.
Commodova absolutistická vláda spôsobila, že ho v posledný deň roka 192 zavraždili. Novým cisárom sa stal ďalší hrdina markomanských vojen Publius Helvius Pertinax, ktorého však tiež po necelých troch mesiacoch vlády zabili.
Vďaka markomanským (germánsko-sarmatským) vojnám odohrávajúcim sa v druhej polovici 2. storočia sa aj naše územie a jeho obyvateľstvo dostalo do centra záujmu antických historikov, ktorí im venovali mimoriadnu pozornosť. Toto obdobie sa stalo významnou kapitolou nielen našich dejín, ale i dejín celej Rímskej ríše.
Použitá literatúra:
DOBIÁŠ, Josef. 1964. Dějiny československého území před vystoupením Slovanů. Praha : Nakladatelství Československé akademie věd, 1964. 476 s.
HEČKOVÁ, Janka. 2005. Rimania & Germáni na strednom Dunaji. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Filozofická fakulta, 2005. 112 s. ISBN 80-8050-882-8.
KOLNÍKOVÁ, Eva – KOLNÍK, Titus – ŠKOVIERA, Daniel – VALACHOVIČ, Pavol. 2011. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov I Územie Slovenska pred príchodom Slovanov. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2011. 395 s. ISBN 978-80-8119-037-7.
PETRÁŇ, Zdeněk – FRIDRICHOVSKÝ, Jiří. 2008. Encyklopedie římských císařů a císařoven z pohledu jejich mincí. Praha : Nakladatelství Libri, 2008, dotlač 2014. 365 s. ISBN 978-80-7277-267-4.
Zdroje obrázkov:
Mapa so zobrazením hlavných vojenských ťažení:
JIRKAL, Emanuel. 2015. Markomanské vojny Rímske vojenské ťaženia proti narušiteľom limes Romanus. In Historická revue. ISSN 1335-6550, 2015, roč. 26, č. 6, s. 42-47.
Minca (sestercius) cisára Commoda:
[online]. [cit. 12. 6. 2016]. Dostupné na internete:
http://numismatics.org/ocre/id/ric.3.com.294f