Denník N

Priebeh a zaujímavosti z markomanských vojen (4. časť)

Mier medzi Rimanmi a barbarmi z roku 175 zlyhal už v roku 177 opätovným rozhorením bojov. Začala druhá fáza markomanských vojen známa ako expeditio Germanica secunda.

Bezprostredná príčina novej vojny, ani informácie o tom, kde začala, nie sú známe. Cisár Marcus Aurelius (cisár 161 – 180) a jeho syn Commodus (cisár 177 – 192) sa v roku 178 opätovne vypravili na bojisko. Prvý výraznejší obrat vo vojne prišiel pravdepodobne až v roku 179, keď Tarruntenius Paternus, ktorého len pred niekoľkými rokmi ponížili Kotíni počas expeditio Germanica prima, zvíťazil v náročnej celodennej bitke. Došlo k priamej okupácii nepriateľského územia, na ktorom malo byť umiestnených spolu 40 000 rímskych vojakov – 20 000 na území Kvádov a 20 000 na území Markomanov. Tento počet tvoril približne pätinu celej brannej moci Impéria. 855 vojakov z tohto počtu táborilo v Laugariciu (stotožňovaný s Trenčínom). Pod velením Marca Valeria Maximiana tu strávili zimu 179/180 a o svojej prítomnosti zanechali správu na trenčianskej hradnej skale.

Mapa so zobrazením hlavných vojenských ťažení počas markomanských vojen
Mapa so zobrazením hlavných vojenských ťažení počas markomanských vojen

Priama okupácia svojho územia nebola barbarom po vôli a prišli sa sťažovať priamo k cisárovi. Historik Cassius Dion (žil približne v rokoch 155 až 235) udalosti opísal nasledovne: „Kvádi a Markomani vyslali k Markovi posolstvo, lebo dvadsaťtisíc vojakov v múroch pevností im nedovoľovalo ani pásť, ani polia obrábať, ani robiť niečo iné bez pocitu strachu. Ba vojaci k sebe navyše prijímali prebehlíkov a veľa ich zajatcov, pričom sami nijako netrpeli núdzou, dokonca mali kúpele a všetko, čo potrebovali, v dostatočnom množstve.“

Na základe týchto faktov a anonymného prameňa označovaného ako SHA (Scriptores Historiae Augustae), t. j. „spisovatelia dejín cisárov“ môžeme súdiť, že cisár Marcus Aurelius mal v pláne okupované územia premeniť na nové rímske provincie. Územie sarmatských Jazygov na provinciu Sarmatia a územie Markomanov a Kvádov na provinciu Marcomania. Aj územie dnešného Slovenska by sa tak stalo neoddeliteľnou súčasťou Rímskej ríše. K tomuto pravdepodobnému plánu napokon nedošlo. 17. 3. 180 ako 58-ročný cisár Marcus Aurelius zomiera v provincii Panónia. Impériu začal samostatne vládnuť jeho len 18-ročný syn Commodus, ktorý spočiatku pokračoval v bojoch, čoskoro však uzavrel mier. Jednou z mierových podmienok bolo, že Kvádi museli Rimanom postaviť kontingent o počte 13 000 bojovníkov, Markomani o niečo menej. Mier bol získavaný aj prostredníctvom rímskych peňazí. Herodianos (žil približne v rokoch 180 až 260) toto výkupné za mier zachytil nasledovne: „Barbari totiž milujú peniaze a bez ohľadu na nebezpečenstvo si získavajú veci potrebné pre život útočnými nájazdmi, alebo predávajú mier za vysoké sumy. Commodus to vedel a pretože mal veľa peňazí, dával im všetko, čo žiadali, aby si vykúpil bezstarostný pokoj.“

Commodus stiahol okupačné jednotky z barbarského územia a 22. 10. 180 oslávil v Ríme triumf. Tento dátum sa považuje za oficiálny koniec markomanských vojen. Cisár sa venoval ochrane Ríše opevňovaním rímskej hranice v oblasti stredodunajského limitu s cieľom zabrániť novým útokom barbarov.

Minca (sestercius) razená na počesť návratu cisára Commoda z dunajského frontu
Minca (sestercius) razená na počesť návratu cisára Commoda z dunajského frontu

V literatúre sa bez väčších podrobností udáva ešte tretia germánska vojna v rokoch 188 až 189.

Commodova absolutistická vláda spôsobila, že ho v posledný deň roka 192 zavraždili. Novým cisárom sa stal ďalší hrdina markomanských vojen Publius Helvius Pertinax, ktorého však tiež po necelých troch mesiacoch vlády zabili.

Vďaka markomanským (germánsko-sarmatským) vojnám odohrávajúcim sa v druhej polovici 2. storočia sa aj naše územie a jeho obyvateľstvo dostalo do centra záujmu antických historikov, ktorí im venovali mimoriadnu pozornosť. Toto obdobie sa stalo významnou kapitolou nielen našich dejín, ale i dejín celej Rímskej ríše.

 

Použitá literatúra:

DOBIÁŠ, Josef. 1964. Dějiny československého území před vystoupením Slovanů. Praha : Nakladatelství Československé akademie věd, 1964. 476 s.

HEČKOVÁ, Janka. 2005. Rimania & Germáni na strednom Dunaji. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Filozofická fakulta, 2005. 112 s. ISBN 80-8050-882-8.

KOLNÍKOVÁ, Eva – KOLNÍK, Titus – ŠKOVIERA, Daniel – VALACHOVIČ, Pavol. 2011. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov I Územie Slovenska pred príchodom Slovanov. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2011. 395 s. ISBN 978-80-8119-037-7.

PETRÁŇ, Zdeněk – FRIDRICHOVSKÝ, Jiří. 2008. Encyklopedie římských císařů a císařoven z pohledu jejich mincí. Praha : Nakladatelství Libri, 2008, dotlač 2014. 365 s. ISBN 978-80-7277-267-4.

Zdroje obrázkov:

Mapa so zobrazením hlavných vojenských ťažení:
JIRKAL, Emanuel. 2015. Markomanské vojny Rímske vojenské ťaženia proti narušiteľom limes Romanus. In Historická revue. ISSN 1335-6550, 2015, roč. 26, č. 6, s. 42-47.

Minca (sestercius) cisára Commoda:
[online]. [cit. 12. 6. 2016]. Dostupné na internete:
http://numismatics.org/ocre/id/ric.3.com.294f

Teraz najčítanejšie

Richard Miške

Zaujímam sa o históriu, genealógiu, numizmatiku a paradoxne aj o poéziu.