Denník N

Priebeh a zaujímavosti z markomanských vojen (1. časť)

S menšou prestávkou trvali markomanské vojny 14 rokov. Štrnásť rokov, počas ktorých stáli proti sebe na jednej strane aj obyvatelia z nášho územia a na strane druhej Rímska ríša.

V predchádzajúcich dvoch článkoch som písal o jednej dôležitej udalosti („zázračný dážď“) a následne o významnej osobnosti (M. V. Maximianus) markomanských vojen, ktoré sa bezprostredne spájajú s územím Slovenska.

V nasledujúcich článkoch priblížim priebeh tejto vojny, pričom som sa snažil klásť dôraz na také informácie, ktoré ma pohltili viac, ako ostatné.

Za začiatok vojny sa považuje vpád 6 000 Longobardov a Obiov zo slobodnej Germánie do rímskej provincie Panónia na prelome rokov 166/167. Významné kmene Markomanov sídliace v priestore dnešnej Českej republiky a Kvádov, ktorí boli usadení hlavne na súčasnom juhozápadnom Slovensku, ostali ešte neutrálne. Tento útok dokázala rímska armáda odraziť. V snahe udržať mier 11 naddunajských kmeňov vyslalo svojich zástupcov na čele s markomanským kráľom Ballomarom a zaviazalo sa zachovať pokoj zbraní. Svoj sľub však nedodržali a v nasledujúcich rokoch útočilo na rímske územie množstvo barbarských kmeňov vrátane Markomanov a Kvádov. Rímske územie oslabené morovou epidémiou, ktorú v roku 166 priniesli rímski vojaci vracajúci sa z partskej výpravy bolo decimované útokmi.

V roku 168 sa vedenia vojenských operácií ujali samotní cisári Marcus Aurelius (cisár 161 – 180) a jeho adoptívny brat a spoluvládca Lucius Verus (cisár 161 – 169). Už samotný príchod cisárov na bojisko vyvolal v barbaroch taký rešpekt, že sa dávali na ústup, ospravedlňovali sa za vpád a dokonca sľubovali nielen zachovať mier, ale i potrestať tých, ktorí ich zviedli k vpádu. Marcus Aurelius na rozdiel od svojho brata napriek sľubom barbarov po predchádzajúcich negatívnych skúsenostiach trval na ďalšom postupe. Rímska armáda prekročila Julské Alpy a zviedla úspešnú bitku s nepriateľom. Historik Cassius Dion (žil približne v rokoch 155 až 235) píše: „Medzi padlými barbarmi sa veru našli aj mŕtvoly žien v zbroji…“

Minca (sestercius) Marca Aurelia Reverz: Marcus Aurelius a Lucius Verus si podávajú ruky.
Minca (sestercius) Marca Aurelia
Reverz: Marcus Aurelius a Lucius Verus si podávajú ruky.

Kvôli obavám z moru sa začiatkom roku 169 cisári rozhodli vrátiť do Ríma. Počas cesty dostal Lucius Verus mŕtvicu a zomrel. Rozdielnosť pováh dvoch vládcov vedeniu Ríše isto neprospievala. Po Verovej smrti armáda získala jednotnejšie velenie a Ríša toho zodpovednejšieho z dvoch cisárov.

Barbari využili smrť cisára a ťažké straty spôsobené morom a udreli na Ríšu s novou zdrvujúcou silou. Prekročili Julské Alpy, prenikli až do severnej Itálie a porazili rímske vojsko, ktoré sa im postavilo na odpor. V tejto bitke padlo údajne až 20 000 rímskych vojakov. Ďalej neúspešne obliehali pevnosť Aquileia, ale zato vyplienili mestečko Opitergium (dnešné Oderzo asi 60 km juhovýchodne od Benátok).

Vizualizácia mesta Aquileia
Vizualizácia mesta Aquileia

Kritická situácia si vyžiadala mimoriadne riešenia. Armáda bola doplnená otrokmi, gladiátormi a lupičmi. Nedostatok prostriedkov cisár neriešil uvalením nových daní na zúbožené obyvateľstvo, ale predajom cisárskeho majetku. Eutropius (žil v 4. storočí) o tom napísal: „Keď už nemal prostriedky na vedenie tejto vojny, pretože štátna pokladnica bola prázdna a nechcel ani provinciálom ani senátu nariadiť dane, jednotlivo rozpredal na dražbe na námestí božského Traiana kráľovské zariadenia a ozdoby, zlaté vázy, krištáľové a myrhové poháre, ženské i svoje hodvábne a zlaté rúcha, a mnohé ozdoby z drahokamov. Toto rozpredávanie trvalo celé dva mesiace a získalo sa množstvo zlata. Po víťazstve nahradil všetkým kupcom cenu, ak chceli získané veci vrátiť. Neobťažoval však nikoho, kto si chcel radšej ponechať kúpené veci.“

O tom, ako sa posilnená armáda vydala na protiútok budem písať v ďalšej časti môjho seriálu.

 

Použitá literatúra:

DOBIÁŠ, Josef. 1964. Dějiny československého území před vystoupením Slovanů. Praha : Nakladatelství Československé akademie věd, 1964. 476 s.

HEČKOVÁ, Janka. 2005. Rimania & Germáni na strednom Dunaji. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Filozofická fakulta, 2005. 112 s. ISBN 80-8050-882-8.

KOLNÍKOVÁ, Eva – KOLNÍK, Titus – ŠKOVIERA, Daniel – VALACHOVIČ, Pavol. 2011. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov I Územie Slovenska pred príchodom Slovanov. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2011. 395 s. ISBN 978-80-8119-037-7.

Zdroje obrázkov:

Minca (sestercius) Marca Aurelia:
[online]. [cit. 17. 5. 2016]. Dostupné na internete:
http://dirtyoldbooks.com/roman/id/Coins-of-Roman-Emperor-Marcus-Aurelius.htm

Vizualizácia mesta Aquileia:
[online]. [cit. 17. 5. 2016]. Dostupné na internete:
http://movimentocaproni.altervista.org/blog/serenissima-le-origini/

Teraz najčítanejšie