Denník N

Priebeh a zaujímavosti z markomanských vojen (2. časť)

Doplnená rímska armáda začala vojenské operácie proti barbarom s cieľom vytlačiť ich zo svojho územia.

Pravdepodobne už v roku 170 zaznamenali Rimania prvé úspechy v boji proti nepriateľovi, ale až v roku 171 nastal obrat, ktorý donútil Markomanov a Kvádov opustiť územie Rímskeho impéria. Zachovala sa správa, podľa ktorej porazil cisár Markomanov práve v okamihu, keď prechádzali cez Dunaj na svoje územie, ktorého jadrom bola poloha dnešnej Českej republiky. Počas tejto bitky sa Rimanom podarilo získať od barbarov späť ulúpenú korisť, ktorú cisár vrátil provinciálom.

V roku 172 začína ďalšia fáza markomanských vojen, keď sa boje presúvajú z územia Ríše priamo do domova nepriateľa. Štáb armády vrátane cisára Marca Aurelia sa presunul do Carnunta (dnes katastrálne územie obcí Bad Deutsch-Altenburg a Petronell v Rakúsku). Vzdialenosť medzi Carnuntom a rímskym vojenským táborom Gerulata (Bratislava-Rusovce) bola vzdušnou čiarou približne 25 km. Carnuntum i Gerulata spadali do provincie Horná Panónia, takže boli súčasťou Rímskej ríše.

Mapa so zobrazením hlavných vojenských ťažení počas markomanských vojen
Mapa so zobrazením hlavných vojenských ťažení počas markomanských vojen

Prvou obeťou rímskeho útoku sa stali Kvádi sídliaci medzi Markomanmi a sarmatskými Jazygmi prevažne na dnešnom juhozápadnom Slovensku. Len pre základnú predstavu uvediem, že neskôr Kvádi sľúbili vrátiť 50 000 zajatcov, ktorých odviedli z územia Ríše za Dunaj. A to bol tento počet už stenčený o tých, ktorých vrátili, utiekli, umreli alebo boli predaní do otroctva. Osud týchto zajatcov nemohol nechať cisára ľahostajným. Už začiatkom roku 172 Rimania na čele s cisárom po pontónovom moste prekročili Dunaj a postupovali do kvádskeho vnútrozemia. Výjav zobrazujúci prechod armády po pontónovom moste je vyobrazený na rímskych minciach i na stĺpe Marca Aurelia v Ríme. Podrobnosti z tejto výpravy nie sú známe. Zachovala sa však informácia, podľa ktorej cisár svojou modlitbou vyprosil blesk, ktorý zničil germánske obliehacie zariadenie. Aj túto udalosť historici umiestňujú na slovenské územie. Do obdobia tejto alebo nasledovnej výpravy proti Kvádom je zasadzovaná aj udalosť so „zázračným dažďom“, o ktorej som písal v mojom prvom článku.

Časť reliéfu zobrazujúca prechod rímskej armády po pontónovom moste, stĺp Marca Aurelia, Rím
Časť reliéfu zobrazujúca prechod rímskej armády po pontónovom moste, stĺp Marca Aurelia, Rím

Kvádi čoskoro po invázii požiadali o mier a cisár im vyhovel. Pravdepodobne v tejto dobe bol Kvádom za kráľa dosadený Rimanom naklonený Furtius. Opäť nezabúdajme, že hovoríme aj o „našom“ kráľovi. Kvádi poskytli Rimanom kone, dobytok a vrátili časť zajatcov, ktorí predstavovali len prvú z viacerých plánovaných splátok.

Kvádi neboli jediní, ktorí žiadali o mier. Pravdepodobne do Carnunta prichádzali zástupcovia mnohých rodov a kmeňov s úmyslom poddať sa. Za povolenie mieru boli dokonca ochotní postaviť Rimanom bojovníkov, ktorí bojovali na strane Impéria.

Ďalší útok smerovali Rimania proti Markomanom. Tým sa spočiatku v boji darilo, ale nakoniec i oni podľahli lepšie organizovanej rímskej armáde. Na strane Rimanov mal proti Markomanom pôvodne bojovať aj kmeň Kotínov. Kotíni sídlili severovýchodne od Kvádov v hornatých oblastiach dnešného severného a stredného Slovenska. Hovorili keltským jazykom a pre Kvádov ťažili železo. Svoj sľub bojovať na strane Impéria nedodržali. Cassius Dion (žil približne v rokoch 155 až 235) udalosť opísal nasledovne: „Keď im dal (cisár) svojho tajomníka pre latinské nariadenia Turrutenia Paterna, aby sa s ním zúčastnili na výprave proti Markomanom, nielenže to nespravili, ale dokonca ho strašlivo dokatovali.“ Marcus Aurelius ich zato potrestal vysídlením do Dolnej Panónie. Po storočiach boli niekedy v rokoch 173 až 180 nútení opustiť naše hory a začať nový život v cudzom prostredí.

Reliéf zobrazujúci vysídlenie Kotínov, stĺp Marca Aurelia, Rím
Reliéf zobrazujúci vysídlenie Kotínov, stĺp Marca Aurelia, Rím

Dobré vzťahy s Kvádmi netrvali dlho. Mierové podmienky dodržiavali len čiastočne, vyhnali kráľa Furtia a zvolili si nového vládcu Ariogaisa. Cisár Ariogaisa nepotvrdil a nebol ani ochotný obnoviť dohodu o prímerí, aj keď Kvádi sľubovali, že vrátia 50 000 zajatcov.

O druhej výprave proti Kvádom, podrobení si sarmatských Jazygov a ukončení prvej etapy vojny (expeditio Germanica prima) sa dočítate v nasledujúcej časti.

 

Použitá literatúra:

DOBIÁŠ, Josef. 1964. Dějiny československého území před vystoupením Slovanů. Praha : Nakladatelství Československé akademie věd, 1964. 476 s.

HEČKOVÁ, Janka. 2005. Rimania & Germáni na strednom Dunaji. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Filozofická fakulta, 2005. 112 s. ISBN 80-8050-882-8.

KOLNÍKOVÁ, Eva – KOLNÍK, Titus – ŠKOVIERA, Daniel – VALACHOVIČ, Pavol. 2011. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov I Územie Slovenska pred príchodom Slovanov. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2011. 395 s. ISBN 978-80-8119-037-7.

Zdroje obrázkov:

Mapa so zobrazením hlavných vojenských ťažení:
JIRKAL, Emanuel. 2015. Markomanské vojny Rímske vojenské ťaženia proti narušiteľom limes Romanus. In Historická revue. ISSN 1335-6550, 2015, roč. 26, č. 6, s. 42-47.

Časť reliéfu zobrazujúca prechod rímskej armády po pontónovom moste, stĺp Marca Aurelia:
DOBIÁŠ, Josef. 1964. Dějiny československého území před vystoupením Slovanů. Praha : Nakladatelství Československé akademie věd, 1964. 476 s.

Reliéf zobrazujúci vysídlenie Kotínov, stĺp Marca Aurelia:
PELIKÁN, Oldřich. 1960. Slovensko a Rímske impérium. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1960. 349 s.

Teraz najčítanejšie