Denník N

Priebeh a zaujímavosti z markomanských vojen (3. časť)

Odbojní Kvádi nedodržiavali podmienky mierovej zmluvy a vyhnali dosadeného kráľa Furtia. Rímska odveta nenechala na seba dlho čakať.

Tentokrát nebolo východiskom Carnuntum, ale najskôr Brigetio (dnes Komárom-Szőny v Maďarsku oproti slovenskému Komárnu). Vojenské aktivity začali v roku 173 a sústredili sa hlavne v oblasti dolného Považia a rieky Hron. Výpravy sa zúčastnil aj cisár Marcus Aurelius a svoj pobyt na území nepriateľa predĺžil až do roku 174. Je možné, že v tomto období napísal časť filozofického diela Ta eis heauton (v slovenčine známe ako Myšlienky k sebe /samému/ alebo Hovory k sebe /samému/). I. kniha je ukončená slovami: „(Písané) v krajine Kvádov nad Granuou,“ pričom Granua je stotožňovaná s riekou Hron. Vďaka týmto okolnostiam sme získali prvé literárne dielo, o ktorom máme doložené, že bolo napísané na našom území.

Rozhodujúci vojenský úspech dosiahol cisár pravdepodobne až v lete roku 174. Vzťahy s Kvádmi a Markomanmi na jednej strane a Rímskou ríšou na strane druhej boli definitívne usporiadané. Možno ešte pred uzavretím mieru padol Rimanom do rúk kvádsky kráľ Ariogaisas, na ktorého, živého či mŕtveho, bola vypísaná peňažná odmena. Cisár mu ponechal život a ani mu nijako inak neublížil a nakoniec ho za trest len internoval v egyptskej Alexandrii. Kráľ, ktorý vládol kmeňu na dnešnom juhozápadnom Slovensku dožil svoj život v Egypte.

Reliéf zobrazujúci podrobenie Germánov (Kvádov?) cisárovi, Palazzo dei Conservatori, Rím
Reliéf zobrazujúci podrobenie Germánov (Kvádov?) cisárovi, Palazzo dei Conservatori, Rím

Pred cisárom stála ešte jedna nemalá úloha, a to podrobiť si posledný významný kmeň – sarmatských Jazygov žijúcich medzi riekami Dunaj a Tisa (Maďarsko). Tí ešte v roku 173 podporovaní Kvádmi vpadli do Dolnej Panónie, ale boli porazení. Keď v zime 173/174 utekali pred rímskym vojskom cez zamrznutý Dunaj, boli porazení opätovne. Cassius Dion (žil približne v rokoch 155 až 235) opísal udalosť nasledovne: „Keď totiž Jazygovia spozorovali, že ich prenasledujú, zastavili sa a vyčkali ich, pretože si sľubovali, že ľahko zožnú víťazstvo, keďže protivník nie je privyknutý na ľad. Časť Jazygov sa sústredila čelom proti nim, druhí odcválali na krídla; ich kone sú totiž tak vycvičené, že aj na takomto povrchu vedia bezpečne bežať. Keď to Rimania uvideli, nezľakli sa, ale utvorili zomknutú formáciu, všetkým zároveň boli zoči-voči. Väčšina z nich si zložila štít, položila naň jednu nohu, aby sa nemohli šmýkať, a takto v pevnom postavení chceli zachytiť ich nápor. Niektorí sa pridržiavali úzd protivníkov, iní zasa ich štítov a kopijí a priťahovali ich k sebe. Len čo sa dostali do boja nakrátko, zhadzovali na zem mužov i kone. Pritom protivníci nemohli dlho vyvíjať protiváhu, lebo bolo šmykľavo. Pochopiteľne, šmýkali sa aj Rimania. Avšak len čo voľakto z nich padol horeznačky, ťahal za sebou aj súpera a nohami sa šplhal naspäť ako pri súboji zápasníkov a takto sa dostával nad neho. A ak aj padal, zubami sa zachycoval o protivníka, ktorý padal pred ním. Barbari totiž nemajú nijaké skúsenosti s vedením boja takýmto spôsobom, a keďže boli príliš naľahko, neboli ani schopní vzdorovať. Preto z ich veľkého počtu sa podarilo uniknúť len hŕstke.“

Mapa so zobrazením hlavných vojenských ťažení počas markomanských vojen
Mapa so zobrazením hlavných vojenských ťažení počas markomanských vojen

Hlavný stan sa presunul z Brigetia do hlavného mesta provincie Dolná Panónia – Sirmie (dnes Sremska Mitrovica v Srbsku). Po tom, čo sarmatskí Jazygovia stratili svojich spojencov boli najneskôr do konca roku 175 pokorení. Vrátili 100 000 zajatcov a postavili Rímu 8 000 bojovníkov na koni. Podmienky mieru boli nakoniec miernejšie, ako mal cisár v pláne, keďže do ich formovania zasiahla nová nečakaná udalosť. Po falošnej správe o smrti cisára Marca Aurelia bol za nového cisára prevolaný správca provincie Síria – Gaius Avidius Cassius. Marcus Aurelius sa postavil pred svojich vojakov a okrem iného im povedal: „Keby sa ohrozenie týkalo výlučne mňa, isteže by som tomu nepripisoval veľký význam. Veď som sa akiste nenarodil nesmrteľný. Keďže však odtrhnutie či lepšie povedané vzbura bola a je  verejnej povahy, takže sa vojna týka všetkých nás vospolok, chcel by som – pokiaľ by to bolo možné – pozvať Cassia a viesť s ním súdny proces pred vami alebo pred senátom.“(Cassius Dion)

Cisár povolal z Ríma svojho 14-ročného syna Commoda (žil 31. 8. 161 – 31. 12. 192, cisár od 177) a spoločne vyrazili na čele armády vysporiadať sa s uzurpátorom. K bojovému stretu napokon nedošlo, lebo Avidia Cassia po troch mesiacoch a šiestich dňoch vlády zabili vlastní vojaci. Návštevu Orientu využil cisár k upokojeniu a inšpekcii provincie.

Tak sa skončila prvá fáza markomanských vojen (expeditio Germanica prima) datovaná do rokov 166/167 resp. 172 až 175. Pokoj zbraní trval kratšie, ako sa predpokladalo a už v roku 177 sa opätovne rozpútali boje medzi Rimanmi a barbarmi, o ktorých budem písať v ďalšom pokračovaní tohto seriálu.

 

Použitá literatúra:

DOBIÁŠ, Josef. 1964. Dějiny československého území před vystoupením Slovanů. Praha : Nakladatelství Československé akademie věd, 1964. 476 s.

HEČKOVÁ, Janka. 2005. Rimania & Germáni na strednom Dunaji. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Filozofická fakulta, 2005. 112 s. ISBN 80-8050-882-8.

KOLNÍKOVÁ, Eva – KOLNÍK, Titus – ŠKOVIERA, Daniel – VALACHOVIČ, Pavol. 2011. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov I Územie Slovenska pred príchodom Slovanov. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2011. 395 s. ISBN 978-80-8119-037-7.

Zdroje obrázkov:

Reliéf zobrazujúci podrobenie Germánov (Kvádov?) cisárovi:
[online]. [cit. 10. 6. 2016]. Dostupné na internete:
http://ancientrome.ru/art/artworken/img.htm?id=4518

Mapa so zobrazením hlavných vojenských ťažení:
JIRKAL, Emanuel. 2015. Markomanské vojny Rímske vojenské ťaženia proti narušiteľom limes Romanus. In Historická revue. ISSN 1335-6550, 2015, roč. 26, č. 6, s. 42-47.

Teraz najčítanejšie