Denník N

Príliš malý na smrť na Železnej opone

Ilustračné foto
Ilustračné foto

V pondelok 15. septembra 1952 okolo obeda zišiel 11-ročný žiak 5. triedy národnej školy v Bratislave k brehu rieky Moravy asi 800 metrov od hradu Devín, položil na vodu dosku, posadil sa na ňu a rukami vesloval smerom k rakúskemu brehu.

Tragickým malým hrdinom tohto príbehu bol Jozef Galus (*7. 3. 1941 – †15. 9. 1952). Dnes už možno nezistíme, či to bol naozaj pokus o útek za hranice alebo len nerozvážny kúsok chlapca, ktorý sa zahrával na príliš nebezpečnom mieste. Na mieste, kde sa strieľalo na bezbranných, neozbrojených, nikoho neohrozujúcich a často zúfalých utekajúcich ľudí. Hoci aj v súlade s vtedy platnými zákonmi.

Jozefa na hladine Moravy zaregistrovala z väčšej vzdialenosti z pozorovateľne dvojčlenná hliadka Pohraničnej stráže. Pravdepodobne na tú diaľku nemohli rozoznať, či ide o dospelú osobu alebo dieťa. Okamžite to oznámili veliteľovi roty a na výstrahu vystrelili z ľahkého guľometu dve dávky. Keďže Jožka výstražná salva nezastavila, začali vojaci strieľať z pušiek priamo na neho. Chlapec zoskočil do vody a začal plávať na druhý breh. Na miesto dorazil veliteľ roty s ďalšími šiestimi pohraničníkmi a nariadil strieľať priamo na unikajúcu osobu.

Pravdepodobne bol chlapec už za polovicou toku Moravy, teda na rakúskom území, keď ho zasiahla smrtiaca strela. Priamo do tváre. Zasiahnutý iba vykríkol a klesol pod hladinu. Ešte v ten istý deň vylovili jeho telo z rieky. Vek sa odhadoval na 15 rokov. Až neskôr sa prišlo na to, že ide o 11-ročného žiaka 5. triedy.

florian-čambálNa chlapca bolo vystrelených celkovo 142 rán z ľahkého guľometu, 14 rán z pušky a 67 rán zo samopalu. Rakúske úrady poslali protestnú nótu a žiadali vyšetriť incident, pri ktorom na rakúske územie dopadli strely z pušiek a samopalov. Veliteľom 11. bratislavskej brigády Pohraničnej stráže bol Florian Čambál. Až do roku 1962, kedy odišiel zo služieb Ministerstva vnútra a ďalej pôsobil na Krajskom výbore Komunistickej strany Slovenska v Bratislave.

V roku 2008 doručil Ústav pamäti národa na Generálnu prokuratúru podnet za zabíjanie na hraniciach. Podnet bol charakterizovaný ako zločin proti ľudskosti, ale odôvodnenie nebolo generálnou prokuratúrou prijaté pozitívne a žiadny z podnetov sa nikdy nedostal pred súd.


„Každý má právo opustiť ktorúkoľvek krajinu, aj svoju vlastnú, a vrátiť sa do svojej krajiny.“

(Všeobecná deklarácia ľudských práv, čl. 13, bod 2)

Občanom žijúcim v Československu bola v rokoch 1948-1989 odopieraná jedna zo základných ľudských slobôd. Na hranici neslobody umierali ľudia, ktorí sa snažili svoju slobodu naplniť.


Zdroje:

Ján Ondriaš – Železná opona: Jedenásťročný chlapec zastrelený pri pokuse o útek do Rakúska

ÚPN žaluje za zabitých na hraniciach

Obrázky:

Spolek pro vojenská pietní místa

Ján Ondriaš

Teraz najčítanejšie