Pripravili sme “návod na použitie” k obľúbenej téme R. Fica – ochrane oznamovateľov korupcie

Nedávna voľba šéfa RTVS pútala veľkú pozornosť politikov, médií aj verejnosti. Prečo? Lebo Václavovi Mikovi sa podarilo to, čo už málokto očakával: on a jeho kolegovia z verejnoprávnej televízie a rozhlasu urobili rešpektovanú dôveryhodnú inštitúciu. Teraz si predstavte, že by sa o týždeň volil nový šéf Národného inšpektorátu práce. Niektoré firmy hojne využívajúce prácu na čierno by asi znervózneli. Ale množstvo tých, ktorých štve miera korupcie na Slovensku, by túto správu asi prešlo bez povšimnutia. Hoci môže hrať dôležitú rolu pri ochrane oznamovateľov korupcie, ľudovo zvaných “whistlebloweri.”

Sú to práve inšpektoráty práce (IP), ktoré podľa príslušného zákona majú byť pre oznamovateľov poistkou, že sa po nich zamestnávateľ pre ich odvahu “nepovozí”, prípadne ich rovno nevyhodí z miesta. V prípade, že oznamovateľ oznámi, jazykom zákona, “závažnú protispoločenskú činnosť” (napr. korupčný trestný čin) a získa status chráneného oznamovateľa, môže ho jeho zamestnávateľ prepustiť len so súhlasom inšpektorátu práce. Ak oznámi inú ako závažnú protispoločenskú činnosť, napr. že jeho firma potajme vylieva do rieky nebezpečné látky, v dôsledku čoho sa mu nadriadený nejakým spôsobom pomstí, tento whistleblower sa môže obrátiť do 7 dní na inšpektorát práce a požiadať o pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu.

IP teda podľa zákona majú zohrávať dôležitú úlohu pri ochrane oznamovateľov – zmenšovať ich obavy, že dôjdu “za dobrotu na žobrotu.” Ako si pritom inšpektoráty práce v skutočnosti počínajú?

V tomto a minulom roku sme zopakovali mystery shopping, v rámci ktorého sme sa vydávali za zamestnancov firiem, ktorí sa dostali do situácie, keď sa predpokladá, že IP človeku poradia a budú konať. Obdobný mystery shopping realizovala v lete 2015 aj slovenská pobočka Transparency International (TIS). Na všetkých osem IP a tiež na Národný inšpektorát práce sme pod vymyslenými menami poslali mail, kde v jednom sme sa posťažovali na personálne zmeny, ktorých podľa oznamovateľa má byť dosadenie “správnych ľudí”, aby dohadzovali zákazky kamarátom šéfa inštitúcie. V inom fiktívny Martin chcel vedieť, čo má robiť, keď jeho nadriadený podmieňuje schválenie odmeny finančným darom pre jeho športový klub.

Včasnejšie, ale stále formálne odpovede

TIS výsledky svojho mystery shoppingu z roku 2015 zhrnula nasledovne: žiaden z  inšpektorátov práce neodpovedal včas (teda do 6 dní, aby mal oznamovateľ ešte priestor, v lehote 7 dní, požiadať o pozastavenie pracovnoprávneho úkonu), tri inšpektoráty práce rozoznali, že môže ísť o tému ochrany oznamovateľa, avšak ani jeden neponúkol návod ako postupovať a ani jeden nespomenul možnosť bezplatnej právnej pomoci či už podľa zákona alebo neziskovou organizáciou.

Naše výsledky mystery shoppingu za roky 2016 a 2017 sú v podstate zhodné. Štyri inšpektoráty práce odpovedali včas, štyri inšpektoráty práce rozoznali, že môže ísť o tému ochrany oznamovateľa a dva dali návod ako postupovať, avšak ani jeden nespomenul možnosť bezplatnej právnej pomoci či už podľa zákona alebo neziskovou organizáciou.

V roku 2017 oproti roku 2016 došlo k pozitívnemu posunu kvality odpovedí inšpektorátov práce ohľadne ochrany oznamovateľov. Napríklad inšpektoráty práce v Trenčíne a Prešove poskytli odpoveď, v ktorej sa mohol oznamovateľ dočítať na akú ochranu má nárok a ako postupovať pri jej získaní.

Dobrou správou je porovnanie prvého mystery shoppingu TIS z roku 2015 s našimi z rokov 2016 a 2017. Pozitívny posun je významný. Inšpektoráty práce podstatne zvýšili včasnosť odpovedí, častejšie rozpoznali tému ochrany oznamovateľa a odpovedali kvalitnejšie. Horšie vyznieva však medziročné porovnanie 2016 a 2017. Tu nenastalo významné zlepšenie. K dispozícii je aj podrobnejší pohľad, ako si ktorý inšpektorát práce si v jednotlivých rokoch počínal.

Väčšina odpovedí inšpektorátov práce týkajúcich sa ochrany oznamovateľa však naďalej zostáva formálna, citujú bez ďalšieho zákon či jeho ustanovenia a nedávajú návod, čo robiť. Kde vidíme priestor na zlepšenie? Doporučujeme zvýšiť kvalitu odpovedí, ich jednotnosť a najmä uviesť jednoduchý postup krokov k dosiahnutiu zákonom garantovanej ochrany oznamovateľa. Vyššie uvedené odpovede inšpektorátov v Prešove a Trenčíne môžu byť príkladom. Boli by sme tiež radi, ak by inšpektoráty práce vo svojich odpovediach spomenuli možnosť bezplatnej právnej pomoci, na ktorú majú oznamovatelia nárok, či poskytli kontakt na neziskové organizácie zaoberajúce sa touto témou.

Akooznamit.sk

Ochrana oznamovateľov korupcie je posledné mesiace obľúbenou témou premiéra R. Fica. V pláne je novela zákona, ktorý ju upravuje a aj naša Nadácia Zastavme korupciu bola oslovená, aby sme prišli s návrhmi na užitočné zmeny. Zákon je jedna vec, fungovanie inštitúcií, ktoré zákon vykonávajú, druhá. Výzvy premiéra občanom, aby nahlasovali korupciu, budú neúčinné, ak si inšpektoráty práce, polícia a prokuratúra nebudú poriadne robiť svoju prácu. Nechceme len kritizovať, ale aj prispieť konštruktívnymi návrhmi a praktickou pomocou. S Národným inšpektorátom práce sme sa dohodli, že na jeseň tohto roku poskytneme školenie inšpektorom, ktorí majú agendu ochrany oznamovateľov na starosti. Zapojíme sa aj do prípravy spomenutej novely zákona. A dnes spúšťame internetovú stránku akooznamit.sk, na ktorej ľudia nájdu praktické informácie, ako možnosti ochrany im slovenské zákony dávajú, keď sa rozhodnú nahlasiť korupciu či iné porušenie zákonov. Na stránke nechýbajú ani príbehy zahraničných a slovenských whistleblowerov, ktorí sú živými príkladmi kréda Nadácie Zastavme korupcie – “je to na každom z nás”.

Marianna Leontiev

Pavel Sibyla

Chceš nám pomôcť v našom úsilí odstrániť korupciu pri nakladaní s verejnými peniazmi? Podpor Nadáciu Zastavme korupciu malým finančným darom, vďaka ktorému dokážeme veľké veci!