Priznanie liberála

Predseda SaS absolvoval napätý spor s Michalom Havranom. Vypadlo z neho aj to, že už sa nepovažuje za liberála. Lebo vraj liberáli chcú zrušiť rozdiely medzi ľuďmi, nastoliť rovnosť, zrušiť pohlavia, národne štáty a ktovie čo všetko ešte.

Poďme teda veci pomenovať pravým menom, tak ako nás viackrát vyzval aj samotný Sulík. Podľa liberála je základom spoločnosti človek. Nie národ, nie rasa, nie náboženstvo. Spoločnosť tvoria ľudia – preto je to individualistické a nie kolektivistické politické presvedčenie. Každý jeden človek, bez ohľadu na svoj pôvod, rasu, pohlavie alebo orientáciu, je slobodný a má neodňateľnú ľudskú dôstojnosť a hodnotu. Má základné práva, v ktorých sme si všetci rovní už len z toho titulu, že sme ľudia.

Liberál verí, že v spravodlivej spoločnosti majú mať všetci ľudia šancu naplniť svoju slobodu a potenciál a vybrať si svoju cestu životom. Nie je to o menšinách, je to o všetkých. Z tohto presvedčenia pramenia liberálovi aj určité povinnosti. Je jeho povinnosťou správať sa k druhým tak a budovať takú spoločnosť, ktorá neohrozuje slobodu a hodnotu človeka.

Toto nie je nič nové ani radikálne, ale základný predpoklad liberálnej demokracie za posledných vyše 200 rokov. Ak si myslíme, že konkrétne práva, napríklad právo na slobodu prejavu, volebné právo, či prístup k verejným službám, prináležia každému človeku, náš postoj je výsledkom presne tohto širšieho zmýšľania.

Rovnosť šancí, nie výsledkov

Richard Sulík si myslí, že snom liberála je mazať rozdiely v zmysle výsledkov jednotlivcov a predstavuje si spoločnosť, kde sa bude od ľudí vyžadovať uniformita. Omyl. Liberál nechce rovnaké výsledky. Chce rovnaké práva, prístup, a šance. Ak vie, že ženy dostávajú zlomok platov mužov v rovnakých povolaniach, snaží sa to riešiť. Ak deti zo sociálne slabšieho prostredia – biele, rómske, akékoľvek – majú v našich školách horšie výsledky, snaží sa to riešiť preto, že považuje za dôležité aby mali v živote rovnaké šance na úspech.

Konkrétny spôsob ako k riešeniu problémov pristúpiť je už vec variácie a technických detailov. Niektoré prúdy preferujú viac spoločenského zásahu, iné sa spoľahnú na organické riešenia. Zhodnú sa ale v tom, že samotný fakt nerovného zaobchádzania s občanmi budú považovať za dôležitý problém. Na rozdiel od povedzme konzervatívcov, ktorí pracujú s pojmami ako tradícia, staromódnosť, alebo prirodzenosť (ktoré sa v blogu RS viackrát nachádzajú) a takéto rozdiely budú považovať za akceptovateľné.

Sloboda nie je len vec na papieri

V Sulíkovom ponímaní je sloboda stav nezasahovania a nechania na pokoji. Vôbec však nerieši to, že sloboda nie je automatická vec, ktorá nás nestojí žiadnu snahu. Pre mnoho ľudí, špeciálne tých, ktorí k nej dnes nemajú v plnej miere prístup, je sloboda niečo, čo vyžaduje aktívnu snahu a konanie. Sloboda, ktorú mnohí ľudia majú na papieri je presne to – bezvýznamný zdrap papiera.

Sulík si myslí, že problémom dnešného liberalizmu je, že “v skutočnosti ide opäť len o rovnostárstvo – všetci majú mať rovnako, bez ohľadu na to, kto sa ako snaží.” Práve naopak. Problémom je, že dnes existujú v spoločnosti skupiny, ktoré sa môžu snažiť rovnako či dokonca viac ako ostatní (napríklad spomínané ženy), bez toho, aby sa dočkali férových výsledkov. Sulík postavenie takýchto skupín ignoruje.

Oproti nemu stojí pokrokový (alebo ak dovolíte, progresívny) liberál, ktorí verí rovnako ako tí pred ním – ktorí bojovali za zrušenie otroctva, volebné právo žien, zrušenie majetkového cenzu, slobodnú tlač a voľby – že spoločnosť sa má snažiť užívanie slobody a práv rozšíriť na čo najviac ľudí. Pretože len tak môže byť krok za krokom lepšia a spravodlivejšia.

EÚ suverenitu Slovenska posilňuje, nie naopak

Sulík sa obáva aj konca národov. Opäť omyl. S každým človekom sa prirodzene spájajú rôzne identity – Košičan, Slovák, Európan. Nacionalista túto rôznorodosť ignoruje a na človeka sa pozerá jedine skrz jeho národnosť, ktorá podmieňuje jeho hodnotu v spoločnosti. Liberál vníma tento etnický a národný rozmer identity človeka, avšak jeho ambíciou je nedefinovať ľudí primárne cez tieto kategórie a byť citlivý k mnohým spôsobom, cez ktoré sa môže jednotlivec identifikovať.

Európsku politiku sledujem pozorne a nepostrehol som, že by sa niekto snažil zrušiť národné štáty. Ak liberál podporuje európsku integráciu, tak je to hlavne preto, že vie, že v otvorenom, globalizovanom svete malé krajiny ťahajú za kratší koniec. Európska integrácia našu suverenitu a národ neohrozuje. Naopak, posilňuje ho, keďže nám umožňuje podieľať sa ako plnohodnotný hráč na procesoch, ktoré ovplyvňujú chod tohto kontinentu či globálne záležitosti.

Od liberála k populizmu

“Jednoducho nechcem – a to tiež patrí k slobode – niečo bez ďalšieho vysvetlenia nechcieť.”

V demokracii je nechcieť a nesúhlasiť medzi sebou dovolené. Demokracia je napokon o existencii rôznych hodnotových základov, na základe ktorých ľudia budujú svoje presvedčenia a názory. Práve táto možnosť slobodnej diskusie ju posúva vpred. Nesmieme však skĺznuť do toho, že budeme vypisovať o veciach, že sú aktuálne populárne bez toho, aby sme svoj názor podložili reflexiou na skutočný stav vecí. Sulík sa vybral smerom, v ktorom je popularita dôležitejšia ako pravda. Cesta od trička “JBM NA RDN” k blogom o zotieraní prirodzených rozdielov medzi pohlaviami je len jedna – volá sa populizmus.