Denník N

Proti islamizácii Európy treba postaviť ľudské práva

Nemám rád fňukanie, ako nás raz pohltí islam a šaría, čo sa ešte nevymotala z temného stredoveku. Nemám ho rád preto, lebo je od neho len na skok k panike, nenávisti a… násiliu. Niekoľko storočí staré texty treba chápať v dobovom kontexte, v ktorom vznikali. A proroctvá treba zas brať skôr ako stavebné kamene rozprávkového sveta.

Ale keby som prijal túto obavu ako výzvu, vôbec si nemyslím, že vhodnou obranou pred islamizáciou Európy je nejaký kresťanský tradicionalizmus, po ktorom volá konzervatívna pravica.

Myslím si, že to najlepšie, čo môžeme urobiť pred návratom temného stredoveku nech už má akýkoľvek náboženský háv, je rozvíjanie a kultivovanie konceptu ľudských práv, ktorý je osobitne vlastný západnej civilizácii. Tento koncept totiž funguje. Prináša úžitok všetkým bez ohľadu na ich farbu pleti, pohlavie, sexuálnu orientáciu či svetonázor. V tom je jeho univerzálnosť a prevaha nad doktrínami, ktoré sa presadzujú autoritatívne, násilím, ktoré sú elitárske a uzavreté. Na tom pohorel komunizmus, fašizmus a pohorí aj takzvaný Islamský štát.

Nechcem povedať, že náboženská spiritualita je prežitok, vôbec nie. Náboženské rozjímanie, ktorým prežívame svet v jeho morálnych aspektoch,  má v našom západnom kontexte svoje pevné miesto. Ale nie výsadné. A v tom to je, že nie výsadné a už vôbec nie na úrovni štátnej ideológie.

Ľahko sa povie, že treba kultivovať a rozvíjať koncept ľudských práv, aby sa v štáte cítil dobre každý. Len sa pozrime, ako dlho trvá uplatnenie rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami v praxi. Storočia trvalo, kým mali ženy zo zákona napríklad rovnaké politické práva ako muži. A desiatky rokov trvá, kým sa obrúsia všetky nuansy a rodová rovnosť sa stane bežnou súčasťou nášho života.

Dovolím si povedať, že fenomén Islamského štátu nie je len o geopolitike a vojensko-politických stratégiách. Je tiež o tom, ako rýchlo dokážeme pochopiť, že v obhajobe slobody a ľudských práv, ktoré sú na ňu naviazané, musíme byť dôslední; že sa nemáme vracať slepo dozadu, ale skôr vidieť tú dlhú a tŕnistú cestu, ktorou prešla západná civilizácia. Dnes je v stave, že v nej dokážu koexistovať v mieri ľudia a skupiny s rôznymi názormi, potrebami, záujmami, kultúrnymi osobitosťami. Terorizmus v týchto slobodných podmienkach vždy bol a zostane len vecou úzkej menšiny, vecou deviantov. O tom som hlboko presvedčený. Keď ľudia majú dostatok životného priestoru na sebarealizáciu, keď majú dostatok dôstojnosti a rešpektu, vedia so sebou navzájom vyjsť.

My  v SaS sme ďaleko od toho, aby sme šli cestou ako naši kolegovia z KDH, keď za pár dní zbúchali na kolene so Smerom manželstvo ako ústavnú výsadu výlučne pre heterosexuálne páry. Máme už dosť skúseností, aby sme vedeli, že niektoré osobné slobody sa stretávajú s iracionálnym odporom. A tiež vieme veľmi dobre, že sa na tejto hystérii snažia vytĺcť politický kapitál ľudia s mentálnou výbavou, ktorá by sa výborne hodila do križiackych výprav.  Jediná priechodná cesta k rozširovaniu osobných slobôd občanov Slovenskej republiky je z nášho pohľadu  sila argumentov, ktoré vyvracajú predsudky.

Áno, aj do týchto volieb ideme ako jediná strana programom, v ktorom sú obsiahnuté  výdobytky modernej liberálnej demokracie  – od rozvodov dohodou až po registrované partnerstvo ako alternatívu k manželstvu pre heterosexuálne i homosexuálne páry. Ale nechceme a ani to nebudeme lámať cez koleno.

Od nás nikomu nič nehrozí, žiadne triky,  žiadne pochybné politické obchody s rukami pod stolom, vydieranie. Trváme však na vecnom dialógu o týchto témach a budeme ho poctivo vyvolávať.  A budeme tiež brániť štandard, ktorý sme v ochrane ľudských práv už dosiahli. Sme presvedčení, že najlepšou obranou oproti takzvanej islamizácii Európy je dôsledné uplatňovanie západného konceptu ľudských práv. Do dôsledkov. Na Slovensku máme čo v tomto smere doháňať.  Liberálna demokracia tu ešte nemá hlboké korene.

Teraz najčítanejšie