„Protiváha“ – geopolitická fikcia s nádychom thrilleru

 Zdroj: pixhder.com / Film „300“

-1-

Pred pár rokmi začal vychádzať takzvaný geopolitický mesačník Zem a Vek. Už vtedy som mal zlého tušáka, že ak toho psychouša Rostasa nikto nezastaví, neskončí sa to dobre.

Predaje stúpali, nielen jeho, ale aj celého ezoterického, „alternatívneho“ a vôbec „antisystémového“ segmentu kníh. Rozliezalo sa to všade po internete. Z krčmy na ulicu a medzi ľudí ako vírus.

Najprv ľudia uverili, že nás všetci klamú, chcú nás otráviť, za nič nemôžeme, to ONI.

Tušil som, že ak sa niečo zomelie, posilovanie vo fitku stačiť nebude, že sa budem musieť pripraviť viac. Aby som nebol pre tých vyholených zmrdov ľahká obeť. Keď už si budú chcieť udrieť, nech im vybijem aspoň zopár zubov. Na pamiatku.

Mozog mi ešte slúžil, niečo som vyčítal z knižiek, ale bez praxe by mi to bolo na dve-tri veci. Zároveň bol neskutočný problém nájsť inštruktora bojových umení, ktorý by buď nebol prešpikovaný divnou ezoterikou alebo hakenkreuzovým zmýšľaním. Ľudia zbehlí v historickom šerme boli poväčšine zas blázni zaslepení vraj slávnou minulosťou Slovanov. O boji zblízka či s nožom ani nevravím, tiež psychouši.

Aspoň väčšinou. Keď som sa už nato chcel vyprdnúť, začali sa mi cez Facebook hlásiť lidički a dali sme dokopy takú miniskupinku. Postupom času sme sa vcelku rozrástli. Trénovali sme sebaobranu, trochu toho šermu a lukostreľby, všeličo možné, čo by sa v prípade núdze hodilo.  A veľa sme kecali. Tešilo ma, že nie všetci prepadli tým konšpiračným bullshitom, ktoré internet a knihy grcali každý deň.

 

-2-

Keď sme práve neboli spolu a netrénovali, bojovali sme na virtuálnom bojisku a dúfali sme, že dokážeme držať tú vlnú informačných splaškov na uzde.

Písali články, zdieľali dielka ľudí, ktorí vedeli isté veci vyjadriť lepšie ako my, prípadne mali viac kvalitných a overiteľných informácií o dianí vo svete aj u nás. Samozrejme, že sa ostatní smiali. Však čo také dokážete tým, že si pozdieľate články a napíšete vlastné. Ale my sme v tom videli význam. Videli sme náznaky. Aj tušili, kam to smeruje, keď začalo pribúdať náhodných pádov o obrubník či zo schodov.

 

-3-

Prestali sa ale rehotať, keď vyhlásili výsledky volieb. Osveta a lovci šarlatánov a iných podvodníkov si poctivo odvádzali svoju prácu, ale i tak nezabránili, aby tí hnedí zmrdi zas nezískali o kúsok viac.

Tentoraz 15 percent. Trošku nátlaku, zastrašovania a štipku nefalšovaného old school násilia a už si s nimi potriasali ruky pri koaličných rokovaniach. Ale rolu zohrala aj istá miera ochoty. Predsalen premiér ani členovia ostatných strán nemali v niektorých otázkach zas až tak odlišné názory. Predseda nie je fašista, len slušný človek, ktorý chce slušne rozkopať jednej skupine obyvateľstva rite aj zvyšok. A keď sa im minú jedni, pôjdu po druhých, a tak ďalej.

„Našťastie“ dostali len jeden rezort, kde sa predpokladalo, že budú neškodní. Životné prostredie. Veď milujú prírodu, radi pobehujú po lesoch a pri povodniach sa tiež činili, tak prečo nie. Nikomu netrklo, že rôznymi krajinnými prácami si chlapci tak trochu pripravovali pôdu nato, čo malo prísť a z čoho sme si dlhé roky všetci robili srandu, že nikdy nenastane.

Využili všetko, aby na svoju stranu strhli ľudí, a nebolo to len propagandou. Začali sa objavovať prieskumy a tie vykazovali hrozivé percentá.

Organizácia akejkoľvek kultúrnej akcie sa stala rizikom. Pokojné pochody ešte väčším. Shit just got real.

 

-4-

Jedného pekného dňa som dospával po obzvlášť náročnom tréningu vo fitku, kde som si poriadne naložil, čo len moje telo znieslo.

Konšpiračné teórie pokladám za stratu času. Keby nám naozaj vládli tí židia, tak sa neplahočím v robote za štyri stovky. To by sme mali hneď rakúske platy. Lebo narozdiel od tých kreténov, ktorí nám práve vládnu aj vládli, židia vedia narábať s peniazmi. Aj iné.

Začal mi zvoniť mobil. Vkuse. Fakt sa mi nechcelo vstať a s niekým sa rozprávať. Ale niekto mal asi dosť času.

Tak som zdvihol, vstal a hneď sa aj posadil. Krstné meno mi nepovedal, len že patrí k rodinnému klanu Rothschildovcov. Všimol si mňa a iniciatívu, ktorú sme s ostatnými držali pri živote. Páči sa mu, veľmi.

Že by nám rád „trochu“ prispel. Myslel som si, že si robí zo mňa dobrý deň, tak som mu odkázal, aby neplytval mojím spánkom a otravoval niekoho iného.

Až nato, že o pár dní mi kuriér doniesol divný balíček. Rozbalil som si ho a skoro mi vypadli oči a spravili si kolečko okolo izby. Prilba ako z gréckych bájí. Aj s odkazom, že je to darček od pána Rothschilda.

Vravím si, fajn, pekná prilba, na nejaký fantasy con sa bude hodiť. Keďže si v izbe udržujem organizovaný bordel, tak sa mi podarilo sa potknúť o zblúdilú topánku. Prilba padla rovno podo mňa.

Na tom by nič nebolo, keby ma tá istá prilba skoro nezlomila napoly.

Keď som sa oklepal, ešte raz som si poriadne prečítal odkaz. Zistili si o mne, že zbožňujem grécku mytológiu a staré vojenstvo, a tak sa mi rozhodli takto dokázať, že tú podporu myslia vážne. A tak dali zhotoviť grécku prilbu, ale nie z bronzu. Moc to nevysvetlili, len že je to nejaký kompozit s podielom grafénu. Podarilo sa im vyšmírovať, ako ho vyrobiť a sami celý postup následne zdokonalili, aby ho šlo vyrábať podľa potreby aj vo veľkom a v rôznych formách.

Pevné a odolné ako bežná vojenská helma, ale vraj ešte lepšie.

 

-5-

Už som teda vedel, že nesrandujú. Nabral som odvahu a vždy, keď sa dalo, som makal  na koncepte menších jednotiek, ktoré by boli odeté a vyzbrojené niečím, čo vyzerá ako zo staroveku či stredoveku, prípadne neskoršieho obdobia až po koniec tridsaťročnej vojny.

Zbrane neboli tak zlé, brnenia sa postupom času dotiahli do remeselnej dokonalosti. Poznali aj výbušniny, aj rôzne záškodnícke taktiky. A aj vtedy vedeli nájsť slabiny nepriateľa, ktorý vyzeral ako neporaziteľný, ak teda nato mali rozumové schopnosti a dovoľovala im to situácia.

Brnenia ustúpili, lebo boli príliš ťažké a nedalo sa v nich moc uhýbať salvám guliek. Ale čo ak by mali k dispozícii materiály ako my dnes? Akú paseku by tie zbrane dokázali narobiť v radoch nepriateľa, ak by boli zbrane zhotovené z moderných materiálov a využitím technologických znalostí súčasnosti?

Celý návrh som poslal podľa inštrukcií tak, aby sa k nim nedostali nepovolaní.

Jednotky sa začali pekne rysovať.

 

-6-

Dobrovoľnícka iniciatíva pár kamarátov a skupiniek sympatizantov sa začala meniť na menšiu armádku. Nechceli sme skončiť v base a tak bolo treba vymyslieť, kde si zriadime niečo ako základňu.

Podarilo sa nám obalamutiť úrady, že sme len nevinné občianske združenie. Nebol to problém, veď rôzne polovojenské oddiely a iné skupinky pošahancov behali po lesoch už roky.

Len cvičiť by nedávalo príliš zmysel, a tak bolo namieste určiť smerovanie armádky, ktorú sme medzičasom nazvali Protiváha. Aby tento posraný štát nestiahli do tých najhlbších zákutí pekla, chcelo to vyvážiť, aspoň čiastočne. Tu sme dúfali, že pomôžeme ľuďom zobudiť sa a uvidieť, čo im to bujnie pod nosom.

Vtedy som si spomenul, že o niekoľko mesiacov sa má v Bratislave konať Gay Pride. Taký ten srandovný pochod, kde sa zídu stovky gejov, lesbičiek a podobne orientovaných ľudí, kde sa prídu zabaviť a užiť si pekný deň tak, aby verejnosť videla, že nejdú zamoriť celú republiku a nakaziť nás homosexualitou. Akurát ide o ideálny terč pre náckov. A pre nás skvelá príležitosť, ako sa prvý krát pozitívne zapísať do povedomia verejnosti.

 

-7-

Bolo ťažké dostať všetko to vybavenie do tábora, ale nakoniec sme všetci dostali fajnovú komplet výbavu.

Brnenie z ľahučkých kompozitov zhotovené tak majstrovsky, že neobmedzovalo v pohybe. Nebolo dokonalé, ale väčšinu typov munície, ktoré sme na ňom skúšali, ustálo so cťou. Čo znamenalo, že zasiahnutý by dokázal bojovať a brániť sa dosť dlho nato, aby sa dostal do bezpečia a nechal sa ošetriť.

Zároveň sa dalo ukryť aj pod bežne vyzerajúcim oblečením.

Podľa zaradenia dostal každý jednu hlavnú, jednu pobočnú zbraň a jednu na diaľku. Cieľom bolo aj pri špecializácii jednotiek vytvoriť útvar, kde nie je žiaden člen úplne bezbranný. Tak ako pri brnení, aj zbrane boli vyrobené z ľahších, ale pevných materiálov.

Pri lukoch sme uprednostnili staré spôsoby. Žiadne kladky a pomocné blbostičky. Schopnosti a sila rozhodovali o tom, kto dostane luk, za aký by sa nehanbili ani elitní lukostrelci v Anglicku v stredoveku. Tiež kompozit, ale na jeho napnutie bola potrebná značná sila. Prečo takto?

Čím viac pomocných drobností, tým väčšia šanca, že sa pokazí a stane sa nepoužiteľným. Jednoduchá konštrukcia minimalizovala toto riziko. Ohromná sila potrebná k napnutiu, držaniu pozície a namiereniu zaručovala, že lukostrelec mohol v prípade potreby doslova prišpendliť cieľ k stene alebo inému pevnému objektu. Niečo také musí zaručene demoralizovať súpera.

Guľky sú malé, ale byť prišpendlený o stenu dlhým šípom, ktorý z vás trčí pekný kus… nejeden by už len pri tej predstave popustil uzdu svojmu vylučovaniu.

Nasledovalo obdobie drillov a intenzívneho tréningu, s novým vybavením sa bolo potrebné zžiť. Ísť do ostrej akcie, aj keď trošku light, bez toho, aby ste poznali, čo máte na sebe a s čím budete zachádzať, to nie je veru najlepší nápad.

Bratislavský Pride sa už blížil. A my sme potrebovali už len posledný jednotiaci element – uniformy.

 

-8-

Nemohli sme na miesto začiatku pochodu cestovať v plnej poľnej. Niekto by zaručene zavolal políciu a všetci by sme skončili v lochu ešte predtým, ako by sme stihli niečo urobiť pre túto spoločnosť.

Pekne v civile a s taškami. Rozliezli sme sa po meste, a po skupinkách sme sa odeli a vybavili do akcie.

Cez Skype sme si ešte raz zopakovali inštrukcie. Na začiatku sa pripojí iba skupinka vpredu a zvyšok armádky sa bude pripájať po hlúčikoch približne do momentu, keď pochod dosiahne hranice širšieho centra, kde by už mohli nastať prvé problémy.

Postupne tak vytvoríme menšiu kordónu okolo účastníkov tak, aby boli chránení z tých smerov, odkiaľ by sa mohli vyrojiť náckovia a iné individuá. Zaslúžia si pekný deň nepoškvrnený nechcenou návštevou nemocnice a priameho kontaktu s päsťami plnými nenávisti.

 

–9—

Predseda Kotleta takisto nezaháľal. Na Pride chcel celému Slovensku v priamom prenose ukázať, že tých buzerantov tu nebude v tak slušnej kresťanskej krajine tolerovať. Vyznávajú kultúru smrti, aj pán biskup to povedal. Tak im ju dáme. Nakopeme im tie ich priteplené rite a z ich vajec spravíme proteínový koktejl pre našich hlavohruďových bijákov.

Strelné zbrane nebude treba. Postačia poctivé svaly, nejaké tie bejzbalky, tyče a nožíky. Len im poriadne rozmlátime držky, aby nemohli poriadne dlho normálne chodiť, zabíjať ich nebudeme. Zatiaľ.

 

-10-

Pochod začal. Postupovali sme podľa plánu. Spočiatku chytali niektorí účastníci miernu paniku, ale keď sme im vysvetlili, načo sme tu, upokojili sa a zabávali sa.

Bolo úžasné sledovať, ako sme sa postupne vynárali z bočných uličiek a vytvárali kordónu okolo davu ľudí, až sme sa pod Novým mostom sformovali v plnej sile.

Z diaľky sme videli, ako sa na opačnom konci Hviezdoslavovho námestia začali zbiehať náckovia a k ním pridružení obyčajní ľudia, ktorí určite doma na Facebook napíšu, že zato, že pochodovali s náckami, nie sú predsa fašouni.

Keďže zábava bola viacmenej v plnom prúde a tým pádom sa procesia nepohybovala príliš rýchlo, hnedí sa dostali dosť blízko nás niekde pri ambasáde USA.

Začali lietať prvé fľaše, až jedného mladého geja takmer zmrzačila dlažobná kocka. Našťastie jeden z nás stihol vložiť do jej dráhy štít a odraziť ju preč.

Tu už prestala všetka sranda. Oddiely sa roztiahli na celú šírku námestia, aj bočné uličky nablízku sme uzavreli. Zomkli sa a s kamennými výrazmi zostali stáť na mieste. Schytil som megafón a vyzval tých zmrdov, aby prestali robiť blbosti a v pokoji odišli domov, alebo aspoň niekam preč, kde sa na ich hajlovanie a nadávky nemusí nikto pozerať. Pochopiteľne, toto ich naštvalo ešte viac a prvých pár radov sa rozbehlo oproti nám.

Zomkli sme sa v hradbu štítov, takže od nás odskočili celkom zábavným spôsobom. Tým vzadu došlo, že by nebolo odveci začať hádzať ešte viac predmetov. Keď som to zbadal, nariadil som použitie kuší s menšími šípkami. Boli namočené v nejakom tak trošku svinstve. Nemalo by nikomu spôsobiť vážnu ujmu, akurát si budú deň-dva-tri želať, aby naozaj skapali.

Tento aj ďalšie útoky sme hravo odrazili. Ale vedeli sme veľmi dobre, že nabudúce to už taká prechádzka nebude. O chvíľku sa tam zbehli médiá a dali sme im rozhovory. A potom sa pakovali odtiaľ, tak v tichosti, ako sa len dalo. Chýr sa ale už rozšíril a rôzne združenia si nás najímali na ochranu.

Vyjadriť svoj demokratický postoj už nebolo také ťažké. Kotleta aj so stranou si uvedomili, že demokracia ešte nepovedala posledné slovo. A tak začali pri napádaní pochodov a zhromaždení byť viac agresívni. Objavili sa aj strelné zbrane. Naše brnenia našťastie dokázali odolávať vcelku slušne, a tak nebol problém sa k útočníkom dostať a eliminovať ďalšiu hrozbu.

 

-11-

Kotleta bol čoraz netrpezlivejší uchopiť moc v štáte, a tak začal zhromažďovať regulérne oddiely, súkromnú armádu, ktorá mala dobyť Bratislavu a tým prevziať kontrolu nad krajinou. Vedeli sme, že chce s touto armádou demonštratívne prejsť celú republiku, od východu na západ. Aby nahnal strach, aby sa ľudia podvolili.

Informácie sme dostávali vcelku kvalitné a v pravidelných intervaloch, takže sme vedeli o pohyboch jednotiek a mali aj predstavu, kedy by Kotletova armáda mala dosiahnuť plný stav. Tušili sme aj to, že prvé majú padnúť Košice, najskôr rómske sídliská a potom aj zvyšok, ak sa postaví na odpor.

Rozhodli sme sa preto rozšíriť svoje rady, stále však zachovávajúc zásady prijímania nových členov. Aj pri taktike vychádzajúcej z Umenia vojny od majstra Sun Tzu by sme nemali veľa šancí, ak by nás nebol aspoň určitý počet.

Prvý tábor sme si založili k nevôli miestnych poľnohospodárov hneď za Bratislavou smerom na Senec. Keď sme sa zhromaždili všetci, nastal čas vyraziť. Po ceste sme museli riešiť niekoľko menších, aj ozbrojených konfrontácií, ale muži aj ženy slúžiaci v radách Protiváhy si konali svoje úlohy svedomito a spolu fungovali ako perfektne navrhnutý stroj, čistá mašina.

 

-12-

Nepostrážili sme si Bratislavu dostatočne. Vyrazili sme príliš zavčasu. Zatiaľ stihol Rostas aj s prívržencami a hŕstkou psychopatov, bývalých príslušníkov rôznych špeciálnych jednotiek, zajať a popraviť prezidenta, premiéra aj všetkých ministrov. Šlo to rýchlo. Ruskí špecialisti sa činili. Jeden večer šli občania spať, ráno im už z každého TV kanála bľakotal Rostas všeličo možné. Zlá Amerika, EÚ, NATO, lekári sú vrahovia, a mixoval to new age shitmi. A začali presadzovať zvláštne, východné poňatie demokracie. Keďže väčšina armády im odmietla slúžiť, teda aspoň zatiaľ, tak ihneď kontaktovali Moskvu so žiadosťou o pomoc.

Vedeli sme, že Sovietsky zväz, ktorý sa mal čoskoro obnoviť, nás zhltne. Ak sa budeme len prizerať. Ale najprv bolo treba rozohnať Kotletovu armádu a stihnúť zosadiť Rostasa, než ubzikne a bude môcť strašiť znovu.

A to všetko dostatočne rýchlo nato, aby sme pomohli Ukrajine znovu byť celou krajinou skôr, než padne, a Slovensko sa dostane na rad.

 

-13-

Vyslal som poslov do armády, snažiac sa na našu stranu pritiahnuť toľko mužov a žien, ako sa len dalo. Spätné správy vyzerali dobre. Budú bojovať. Poslal som časť velenia do Bratislavy. Spolu s vojakmi a agentmi CIA, ktorí sa tiež prihlásili k misii, by to malo stačiť.

Pochod republikou šiel zatiaľ vcelku hladko. Vďaka rýchlej reakcii a čiastočne aj obchádzaniu opevnenejších bodov sme získali dosť času nato, aby sme si na chvíľu vydýchli a začali plánovať útok na Košice.

Sun Tzu sa nemýlil. Vďaka premyslenému a podrobne rozplánovanému postupu sme ich zaskočili tak, že mnohí si ešte ani nestihli vytiahnuť gate po rannej hajzlvizite.

Akonáhle sme tých dvoch hauptzmrdov mali v hrsti, zvyšok skrotol veľmi rýchlo. Vodcovia plánovaného puču skončili v tých najútulnejších celách s najpriateľskejšími spoluväzňami, ktorí už veľmi dlho nevideli ženu a tak trošku im z toho preskakovalo. Ešte viac ako zvyčajne.

Kým sa situácia v krajine upokojila, našli sme odborníkov na rezorty, aby zatiaľ riadili beh vecí. Ako sa ukázalo, prezident prežil. Tí, čo dotyčného chudáka zajali, popravovali a potom sa tým chválili boli natoľko vymletí, že si ho ešte aj z fotografií pomýlili. Nejaký nešťastník šiel pod zem, než im stihol vysvetliť, že on veru nie je Kiska.

Tým lepšie.

Zanechali sme v dôležitých oporných bodoch po celej republike našich ľudí aj s pridruženými oddielmi. Väčšinu jednotiek sme začali presúvať k východnej hranici s Ukrajinou

 

-14-

Bleskurýchle prevedenie nám opäť poskytlo solídne časové okno na plánovanie. Museli sme si zvážiť kopec vecí. Ak sme chceli ponúknuť ozbrojenú pomoc Ukrajine, muselo ísť o realistický plán a súbor operácií.

Tu už nešlo o tupé tlupy slabo organizovaných psychoušov. Išlo o to postaviť sa regulérnej armáde aj s jej ťažkou technikou. Aj keď veľká časť ruskej techniky sú väčšie črepy ako tie americké, stále dokážu narobiť paseku a trhať telá na kusy.

Samozrejme tu bolo ešte delostrelectvo. Ťažké úlohy, ale zvládnuteľné. Jediné, čomu sme neboli schopní odolať, bola letecká podpora. Zopár lietadiel by mohli poslať Ukrajinci, prípadne aj USA, ale nemohli sme sa nato spoliehať.

Jediné riešenie v tomto prípade bolo zmapovať lokácie leteckých základní a zabrániť, aby proti nám mohli nasadiť jediné lietadlo či vrtuľník. Všetky na východnej Ukrajine alebo v Rusku by sa odstaviť nedali. Ale aspoň tie, ktorých operácieschopnosť bola na dostatočnej úrovni, aby nás mohli nejako ohroziť.

A tak sme spolu s ostatnými veliteľmi vybrali jednotlivcov aj menšie skupinky, aby sa vydali na cestu, každý k svojej vybranej základni aj s potrebným vybavením a čakali na povel.

Východnú Ukrajinu musíme oslobodiť dostatočne rýchlo, tak, aby Rusi nestihli zasiahnuť. Inak by sme si už neškrtli a zostal by z nás akurát popol a orgány.

 

-15-

Ukrajina doslova prahla po ochrane od NATO, ale bez obnovenia celistvosti si mohli akurát tak fúkať. Vedenie krajiny nás síce sprvu vysmialo. Boli ale krajne zúfalí, a keď sme im predviedli zábery z cvičení a cvičných manévrov, napokon súhlasili. Požiadali sme o vzdušnú ochranu a delostreleckú podporu, pre istotu, keby sa vyskytli nejaké problémy.

Rozplánovali sme jednotlivé fázy celej ofenzívy. Presúvali sme sa väčšinou v noci, snažiac sa viesť postup jednotlivých skupín tak, aby nedošlo k ich predčasnému odhaleniu.

Moderné technológie umožnili presne spustiť celú operáciu. Všetko ďalšie už bolo na aspoň približnom dodržaní pokynov a šikovnosti veliteľov, aby dokázali úlohy odkomunikovať a skrze vojakov uplatniť v reáli.

 

-16-

Naše útoky prebehli ako vo vlnách. Spustili sa najprv prvotné útoky.

Keďže boli jednotlivé útoky na základe informácií o nepriateľovi, teréne a podmienkach kvalitne pripravené, mohli sme sa spoľahnúť na nasledovný rámec.

Najprv nabehli diaľkové jednotky, teda lučištníci a kušijníci vyzbrojení výbušnou muníciou. V zmätku, ktorý zväčša u nepriateľa nastal, záškodníci vyradili z obehu ťažké zbrane a inú výzbroj, ktorá mohla spôsobiť hromadné straty na našej strane.

Ostala teda len posádka proti našej pechote a strelcom. Bežné strelivo vojakom problém nerobilo, stačilo dobre narábať so štítom. Ani väčšie kalibre nespôsobovali veľké škody. Štít buď projektily odklonil mimo, alebo aspoň zbrzdil tak, aby mohol vojak ešte aspoň chvíľu bojovať.

RPGčka a menšie raketomety už boli väčší problém. Jediná šanca, ako zásah z nich prežiť, bola včasná reakcia a sformovanie korytnačky, ktorú vymysleli už starovekí Rimania. Ak sa previedla perfektne a štíty vytvorili súvislý „pancier“, síce mohol zásah spôsobiť nejaké tie podliatiny, pomliaždeniny či zlomeniny, ale úprava štítov spôsobila, že samotný výbuch a oheň nezmenili vojakov na popol alebo potravu pre psy.

Netrvalo dlho a po nejakom čase sa nepriateľ spamätal a spojil sa so svojim ochrancom, veľkým Ruskom. Keďže niečo podobné nečakali, prvé, čo im napadlo, bolo zmobilizovať letecké základne schopné rýchlo zasiahnuť. Ibaže nemalo čo vzlietnuť a ľudia, ktorí s tým mohli niečo spraviť, záhadne zmizli, heh.

Aby sme zabezpečili hranicu, vyslal som časť jednotiek, so silným kontingentom strelcov. Dostali zásobu látky podobnej napalmu, prídel protichemických návlekov na brnenie a ďalšie potrebné vybavenie.

Plán bol dobyť najdôležitejšie body hranice a v miestach, kade by to Rusi mohli skúšať, vypáliť masívne salvy čiernych šípov. Strelci mali inštrukcie, aby zobrali šíp, namočili ho do pripravenej substancie, zapálili, zamierili, a čo najrýchlejšie vypálili, než im priveľa tej látky kvapne na brnenie a vyžerie peknú dieru aj do mäsa.

Salvy mali nielen zastrašiť Rusov, ale zároveň na pár dní vytvoriť akúsi „horiacu hranicu“, aby stihli Ukrajinci obnoviť poriadnu ochranu hraníc.

Po správach z Ukrajiny sa Krym vzdal prakticky sám a Ukrajina mohla oslavovať svoje znovuzrodenie. Ceste do NATO nebránilo skoro nič.

 

-17-

Teda skoro nič. Viem si predstaviť, koľko ľudí v ten deň muselo v blízkosti Kremľa zomrieť, aj Putinovou vlastnou rukou. Musel byť zlosťou bez seba, že sme ho tak zaskočili.

Medveďa sa neoplatí provokovať, keď je zranený a vy ešte nemáte nato doraziť ho. Preto sme na Ukrajine nechali len minimum jednotiek, hlavne záškodníkov a strelcov, aby pomohli stabilizovať dianie  v krajine.

V médiách sme okázalo ukazovali, ako sa sťahujeme preč. Bolo ale iba krytie pre majstrovský ťah.

 

-18-

Putin sa z toho musel tešiť. Z informácií, ktoré sa ku nám dostali, plánoval drsnú ofenzívu na Ukrajinu a keď padne, tentoraz sa mal už definitívne prevaliť cez Slovensko a dobyť ešte Česko, kým  by sa pustil do vždy bojovných Poliakov a pobaltských štátov. Začal preto presúvať masívne jednotky k hraniciam. Aby mohol svoj zámer uskutočniť, muselo všetkého prísť veľa a to samozrejme zaberie čas.

Jeho pozornosť smerovala k Ukrajine, čo nám umožnilo nenápadne presunúť rozsiahle oddiely do Gruzínska. V žiadnom prípade nie je ideálnym štátom, ale ešte stále si pamätá horkosť porážky a poníženie po vojne s Ruskom. Výmenou za pomoc sme im museli sľúbiť, že im pomôžeme obnoviť kontrolu nad odtrhnutým Abcházskom a Južným Osetskom. Nebol som príliš nadšený, že robíme takéto ústupky, že pomáhame jednému štátu riešiť si lokálne konflikty, ale z globálneho hľadiska to bol nevyhnutný kompromis.

 

-19-

Aby naša prítomnosť nebola odhalená a zásahy nevyvolali podozrenie, že v tom máme prsty, vyriešili sme situáciu v dotyčných regiónoch staromilským spôsobom – asasináciami kľúčových postav a ich nahradenie vybranými ľuďmi. Minimálne straty, maximálny výsledok.

Rusi síce neboli nadšení, ale momentálne ich pozornosť smerovala niekde úplne inde. A to nám hralo do karát.

Vedeli sme ale, že postaviť sa Rusku v otvorenom konflikte nemáme ani s našimi už teraz slušnými počtami a nejakou tou zahraničnou podporou šancu ustáť. Už vôbec nie niečo dlhodobé.

Cieľ bol preto jasný – ovládnuť Moskvu a okolie na tak dlhý čas, aby sme stihli dojednať masívny medzinárodný zásah v dôležitých ohnivkách, na ktorých drží ruské jarmo. Bolo nám jasné, že zosadiť Putina a pár grázlov nepostačí. Krajinu treba očistiť celú. A to je možné len so širokou medzinárodnou koalíciou, ideálne vedenou USA a Izraelom.

Prečo aj Izraelom? Pretože nikto iný nedokáže s veľkými zdrojmi, s hocijakými zdrojmi, tak efektívne narábať ako oni. Malý štátik všade obklopený krajinami, ktoré, ak by sa ocitli v zlých rukách, by ho dokázali zmazať z mapy. Aspoň na papieri. Párkrát sa o to pokúsili, vždy pohoreli. A Izrael stále stojí.

 

-20-

Človek by čakal, že Putinovi a jeho blízkemu okruhu to po predošlých výpekoch trklo, ale opäť sa nám podarilo prejsť mu cez rozum. Ako to? Keď je človek dosť nasraný a jeho pozornosť je zameraná nesprávnym smerom, je z neho ľahký cieľ.

Operácia „Hnilá Hruška“ prebehla ako Trójsky kôň z Iliady, len v modernej dobe. A to, čo nasledovalo po nej, mal opäť akoby na svedomí Homér. Tentoraz v štýle záverečného masakru z Odyssey. Že si to už nepamätáte? Odysseus sa vrátil domov, našiel tam cez stovku nápadníkov a približne tucet žien, ktoré sa o nich „starali“, všetkých zmasakroval ako také prasce na bitúnku, nahádzal ich spolu so synom na kopu a spálili ako obetu bohom.

Akurát že tentoraz, akonáhle sa správy o udalostiach v Moskve rozšírili, zrazu nebol problém odsúhlasiť intervenciu USA a spojencov. Vodcovia a diktátori zrazu nemali odvahu vetovať. Báli sa, že rovnaký osud by mohol postihnúť aj ich, aspoň zatiaľ.

Armády a najmä ich špeciálne jednotky sa postarali o to, aby sa ruská armáda nepokúsila obnoviť diktatúru pre niekoho podobnému Putinovi. A my sme im pomohli, aby sa mafiáni, ktorí by to mohli potenciálne všetko zrúcať, akosi stratili mimo radar zákona, k ostatným grázlom… pod zemou.

 

-21-

Slovensko už sa nemuselo báť, že zas bude musieť poslúchať ruského medveďa, či nejaké iné chromé zviera z tých končín nakazené besnotou. A Rusko zas prestalo byť bezpečnostnou hrozbou pre väčšinu sveta. Diktátori sa na čas zľakli, a na niektorých miestach sa vytvorili lepšie podmienky pre zmenu režimu. Žiadny z nich si nemohol byť istý, či neudrieme aj u nich.

Zatiaľ ale nie, nedokážeme zachrániť celý svet. Ale môžeme pomôcť aspoň na niektorých miestach. Možno pomôcť Izraelu… alebo odpáliť časovanú bombu hniezdiacu pod komunistami v Číne? Ktovie. Ale teraz nastal čas aspoň relatívneho pokoja.

Čas vylízať si rany. Lebo aj keď sme teraz zvíťazili, na každom to zanechalo stopy. Niekto sa z toho rýchlo dostane. A ostatní sa budú ešte dlho zobúdzať na nočné mory. Vrátane mňa.