Blog
streda

Provensálskom s deťmi (foto) – časť. I.

Z hornatého severu po majestátnu bránu do provensálskych údolí.

(Pred dvoma rokmi. Hej, pred dvoma. Moja lenivosť.) Cesta do presláveného francúzskeho Provensálska nie je najkratšia, a s deťmi tobôž. My sme šli síce tri dni, ale to len preto, aby sme cestu prerušili aj pobytom na inom mieste s výletom (veď deti). Plus jedno prespanie v Taliansku a sme šťastne v severnom Provensálsku.

Cesta samotná bola viac než zaujímavá (o to viac, ak máte v aute jednoročné a skoro štvorročné dieťa), a po prechode taliansko-francúzskych hraníc prechádzame do francúzskych Álp. Oficiálne región Provensálsko, hoci pod tým si väčšina predstaví ikonické mestečká plné kamenných uličiek (áno, k tým sa neskôr dostaneme) a levanduľové polia v plnom kvete (k tým ani nie, keďže sme tu uprostred leta).

Aby sme sa stále len nepresúvali (baliť dve deti po každom prespatí je pomaly horšie ako dostať pod stromček motivačný diár od Evity), tak sme si to rozdelili na dve časti: pár dní na severe a týždeň pri mori s výletmi po okolí.

Na severe sme si našli ubytovanie v lyžiarskom stredisku Chabanon – Selonnet v regióne Alpes-de-Haute-Provence, kúsok od nádherného jazera Lac de Serre-Ponçon. Hľadali sme si ubytovanie ako tri osoby (tri postele) a ani nám nenapadlo, že so štvrtou malou by mohol nastať problém (ešte nikdy predtým nenastal), keď máme vlastnú postieľku, ktorú vždy niekam šupneme.

Nuž, matne sme predtým počuli, že vo Francúzsku sú ubytovacie jednotky v lyžiarskych strediskách naozaj (ale naozaj) veľmi malé, a my sme zistili, že až tak, že ak tam postavíme detskú postieľku, nebudú sa dať otvoriť vchodové dvere ani okolo nej prejsť. My potrebujeme ubytovanie vyslovene len na prespanie, tak sme si povedali, že veď čo, a nádherný výhľad do údolia Ubaye to viac než vyvážil.

dsc_0048
Výhľad z našej izby(čky) na údolie Ubaye
dsc_0839

Lac de Serre-Ponçon a Abbaye de Boscodon

Toto nádherné jazero sme najskôr obchádzali po juhozápadnej strane po ceste do Selonnetu, pričom sme si urobili aj krátku odbočku k zrekonštruovanému opátstvu z 12. storočia: Abbaye de Boscodon. Je to len krátka cesta nádherným lesom z hlavnej cesty okolo jazera, stojí za to. Deti sa tam síce nudili, ale veď budeme aj pri mori (hovoríme im aj sebe).

dsc_0784
Naša prvá zastávka v Provensálsku: Lac de Serre-Ponçon
dsc_0789 dsc_0802
dsc_0807
Abbay de Boscodon: maličké, citlivo zrekonštruované, poteší
dsc_0812
dsc_0817
Výhľady na jazero sú fantastické z každej strany
dsc_0820 dsc_0827 dsc_0832

Neskôr sme sa jazeru ešte vrátili po horúcom dni v Sisterone, tentoraz na jeho opačnú stranu s fantastickými výhľadmi (od dedinky Rousset po Col Lebraut). Nakoniec sme nechali auto v lese pri ceste a ihličím zasypanou cestičkou zbehli až k vode, kde sme sa po celom dni (konečne) osviežili pod dohľadom miestnych rybárov.

dsc_0176 dsc_0178 dsc_0189 dsc_0194 dsc_0198 dsc_0208 dsc_0216

Okružná jazda po Route des Grandes Alpes

Hory si nesmieme nechať ujsť, veď (aj) preto sme tu. Vybrali sme si okruh autom po spodnej časti Route des Grandes Alpes (ktorá má spolu 684 km a raz ju určite prejdeme celú) v národnom parku Mercantour. Vybrali sme si menší okruh (opäť, veď deti) cez priesmyk Col du Cayolle (2327 m), prestávka v horskom mestečku Colmars les Alpes (hrad zavretý, ale zato kamenné uličky super a žiadni turisti) a späť cez priesmyk Col d´Allos (Tour de France 2015).

dsc_0045
Upozornenie: fotiek hôr tu bude veľa, ja si jednoducho nemôžem pomôcť, keď takéto niečo vidím okolo seba
dsc_0852 dsc_0860 dsc_0861 dsc_0868 dsc_0871 dsc_0884 dsc_0889 dsc_0891 dsc_0894 dsc_0899 dsc_0913 dsc_0914 dsc_0917 dsc_0923 dsc_0926
dsc_0949
Vyľudnené Colmars les Alpes
dsc_0962 dsc_0963 dsc_0966 dsc_0968 dsc_0972 dsc_0973 dsc_0986 dsc_0987 dsc_1001 dsc_0002 dsc_0005 dsc_0014 dsc_0017

Sisteron: majestátna brána do provensálskych údolí

Do Sisteronu sme vyrazili nie po hlavnej ceste, ale tak, ako to máme radi: vedľajšími cestičkami, na ktorých objavujeme miestne zákutia. A že tu boli priam neuveriteľné. Nikde nikto, len nádherná krajina až po Sisteron (Selonnet – dedinka Turriers – priesmyk Col des Sagnes).

dsc_0054
Táto cesta bola jedna z najkrajších, aké sme zažili (ešte bude pobrežná vyhliadková jazda k útesom Calanques, tá sa tejto takmer vyrovnala, ale: tu sme boli úplne sami)
dsc_0059 dsc_0067 dsc_0084

A samotný Sisteron? Neuveriteľný. Deti síce šomrú (zase chodiť uličkami, hovorí starší, mladšia ešte hovoriť nevie, v tomto prípade asi našťastie pre nás), ale staršieho chlácholíme prísľubom zmrzliny. Aj ju nakoniec dostal, čokoládovú, a bolo to vidieť od čela až po krk. Turisti si ho fotia. No nič. K tomu neuveriteľnému Sisteronu. Na jednej strane rieky mohutná rozoklaná skala, na druhej majestátna citadela s výhľadom do širokého okolia.

dsc_0095 dsc_0104 dsc_0169 dsc_0110

V meste sa síce dá (po pár pokusoch) nájsť cesta k citadele schodná aj pre kočík, na samotnom hrade to už ale také ružové nie je. Niežeby vás tam s kočíkom nepustili, ale bol by tam nanič: samé schody, cimburia... Tak malú nosíme na rukách (ešte nevie chodiť), a aj keď sú tridsiatky. Zvládla to (aj my).

dsc_0120 dsc_0124 dsc_0125 dsc_0133 dsc_0138 dsc_0140 dsc_0164

A ma záver už len kaňon Verdon, po ceste k moru... Len na počasie sme mali smolu.

dsc_0250 dsc_0264 dsc_0281

Konečne máme pred sebou „letnú“ časť dovolenky. Čakajú nás provensálske mestečká, NP Camarque, skalné útesy Calanques, Marseille, Avignon aj dedinky Luberonu (a more, pripomínajú deti).

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

interested in life

Blogy

|