Provensálskom s deťmi (foto) – časť. I.
Z hornatého severu po majestátnu bránu do provensálskych údolí.
(Pred dvoma rokmi. Hej, pred dvoma. Moja lenivosť.) Cesta do presláveného francúzskeho Provensálska nie je najkratšia, a s deťmi tobôž. My sme šli síce tri dni, ale to len preto, aby sme cestu prerušili aj pobytom na inom mieste s výletom (veď deti). Plus jedno prespanie v Taliansku a sme šťastne v severnom Provensálsku.
Cesta samotná bola viac než zaujímavá (o to viac, ak máte v aute jednoročné a skoro štvorročné dieťa), a po prechode taliansko-francúzskych hraníc prechádzame do francúzskych Álp. Oficiálne región Provensálsko, hoci pod tým si väčšina predstaví ikonické mestečká plné kamenných uličiek (áno, k tým sa neskôr dostaneme) a levanduľové polia v plnom kvete (k tým ani nie, keďže sme tu uprostred leta).
Aby sme sa stále len nepresúvali (baliť dve deti po každom prespatí je pomaly horšie ako dostať pod stromček motivačný diár od Evity), tak sme si to rozdelili na dve časti: pár dní na severe a týždeň pri mori s výletmi po okolí.
Na severe sme si našli ubytovanie v lyžiarskom stredisku Chabanon – Selonnet v regióne Alpes-de-Haute-Provence, kúsok od nádherného jazera Lac de Serre-Ponçon. Hľadali sme si ubytovanie ako tri osoby (tri postele) a ani nám nenapadlo, že so štvrtou malou by mohol nastať problém (ešte nikdy predtým nenastal), keď máme vlastnú postieľku, ktorú vždy niekam šupneme.
Nuž, matne sme predtým počuli, že vo Francúzsku sú ubytovacie jednotky v lyžiarskych strediskách naozaj (ale naozaj) veľmi malé, a my sme zistili, že až tak, že ak tam postavíme detskú postieľku, nebudú sa dať otvoriť vchodové dvere ani okolo nej prejsť. My potrebujeme ubytovanie vyslovene len na prespanie, tak sme si povedali, že veď čo, a nádherný výhľad do údolia Ubaye to viac než vyvážil.
Lac de Serre-Ponçon a Abbaye de Boscodon
Toto nádherné jazero sme najskôr obchádzali po juhozápadnej strane po ceste do Selonnetu, pričom sme si urobili aj krátku odbočku k zrekonštruovanému opátstvu z 12. storočia: Abbaye de Boscodon. Je to len krátka cesta nádherným lesom z hlavnej cesty okolo jazera, stojí za to. Deti sa tam síce nudili, ale veď budeme aj pri mori (hovoríme im aj sebe).
Neskôr sme sa jazeru ešte vrátili po horúcom dni v Sisterone, tentoraz na jeho opačnú stranu s fantastickými výhľadmi (od dedinky Rousset po Col Lebraut). Nakoniec sme nechali auto v lese pri ceste a ihličím zasypanou cestičkou zbehli až k vode, kde sme sa po celom dni (konečne) osviežili pod dohľadom miestnych rybárov.
Okružná jazda po Route des Grandes Alpes
Hory si nesmieme nechať ujsť, veď (aj) preto sme tu. Vybrali sme si okruh autom po spodnej časti Route des Grandes Alpes (ktorá má spolu 684 km a raz ju určite prejdeme celú) v národnom parku Mercantour. Vybrali sme si menší okruh (opäť, veď deti) cez priesmyk Col du Cayolle (2327 m), prestávka v horskom mestečku Colmars les Alpes (hrad zavretý, ale zato kamenné uličky super a žiadni turisti) a späť cez priesmyk Col d´Allos (Tour de France 2015).
Sisteron: majestátna brána do provensálskych údolí
Do Sisteronu sme vyrazili nie po hlavnej ceste, ale tak, ako to máme radi: vedľajšími cestičkami, na ktorých objavujeme miestne zákutia. A že tu boli priam neuveriteľné. Nikde nikto, len nádherná krajina až po Sisteron (Selonnet – dedinka Turriers – priesmyk Col des Sagnes).
A samotný Sisteron? Neuveriteľný. Deti síce šomrú (zase chodiť uličkami, hovorí starší, mladšia ešte hovoriť nevie, v tomto prípade asi našťastie pre nás), ale staršieho chlácholíme prísľubom zmrzliny. Aj ju nakoniec dostal, čokoládovú, a bolo to vidieť od čela až po krk. Turisti si ho fotia. No nič. K tomu neuveriteľnému Sisteronu. Na jednej strane rieky mohutná rozoklaná skala, na druhej majestátna citadela s výhľadom do širokého okolia.
V meste sa síce dá (po pár pokusoch) nájsť cesta k citadele schodná aj pre kočík, na samotnom hrade to už ale také ružové nie je. Niežeby vás tam s kočíkom nepustili, ale bol by tam nanič: samé schody, cimburia… Tak malú nosíme na rukách (ešte nevie chodiť), a aj keď sú tridsiatky. Zvládla to (aj my).
A ma záver už len kaňon Verdon, po ceste k moru… Len na počasie sme mali smolu.
Konečne máme pred sebou „letnú“ časť dovolenky. Čakajú nás provensálske mestečká, NP Camarque, skalné útesy Calanques, Marseille, Avignon aj dedinky Luberonu (a more, pripomínajú deti).