Prvý krok na ceste do novoveku

Krištof Kolumbus, ktorý sa narodil v Janove okolo roku 1451, slúžil už ako chlapec na lodiach, učil sa, zbieral skúsenosti. Vypracoval sa na kvalitného obchodníka a námorného kapitána. Usadil sa v Portugalsku, v krajine, ktorých námorníci hľadali cestu do bohatej Indie oboplávaním afrického kontinentu. Kolumbus navrhol kráľovi Jánovi II., aby sa plavili západným smerom, presvedčený o guľatosti Zeme. Vychádzajúc zo známych poznatkov si myslel, že to nemusí byť až tak ďaleko. Odhadol, že obvod Zeme môže mať niečo cez 30 000 km. Neuvedomil si, že podklady, ktoré mal, boli uvedené v dlhších arabských míľach. Keď u kráľa Jána II. nepochodil, obrátil sa na konkurenciu: najprv na rodný Janov a Benátky, potom na anglického kráľa Henricha VII. Neúspešne. Poslednú nádej vložil do španielskeho kráľovského dvora. Aj tu narážal na prekážky, sedemročné úsilie však bolo korunované úspechom. Keď španielske vojská obsadili Granadu, poslednú baštu arabských Maurov na Pyrenejskom polostrove, kastílska kráľovná Izabela I. Kolumbove plány podporila.

Cesta do neznáma

Začiatkom augusta 1492 kotvili v prístave Palos de la Frontera karavely Pinta a Niña, ktorým velili bratia Martín Alonso a Vicente Yañez Pinzónovci, a vlajková karaka Santa María s veliteľom výpravy, ktorá mala smerovať do neznáma. V piatok 3. augusta večer dal Kolumbus povel a trojica lodí sa vydala na odvážnu plavbu šíravami oceána. Posádku tvorili odvážni a ostrieľaní námorníci, ale aj trestanci, ktorí sa takto mohli vykúpiť z väzenia, a 30 veliteľov, kráľovských úradníkov a kňaz. Väčšina z nich sa dala zlákať rozprávkami o obrovskom bohatstve, ktoré na nich čaká za morom.

Poslednou zastávkou na východnej strane Atlantiku boli Kanárske ostrovy, kde boli námorníci nútení opraviť škody z prvých dní plavby a kde si doplnili zásoby vody. Už na tretí deň sa totiž na Pinte zlomilo kormidlo a útla Niña potrebovala vymeniť plachty. V obave pred portugalskými loďami, ktoré by im mohli zabrániť v ďalšej plavbe, zdvihli 8. septembra kotvy a dali sa unášať vetru a vlnám.

Hoci už po dvoch týždňoch si sadol na jednu z lodí unavený vták a na hladine sa húpali chumáče zelených rastlín, vytúžená pevnina nebola na dohľad. Celé dni a noci obklopení len vodou a nebom prestali námorníci veriť v bájnu Indiu i zlaté strechy domov a čoraz viac sa ozývali hlasy, aby sa lode otočili a vrátili domov. V mužstve sa šírila nervozita. Hroziacu vzburu zahnal Kolumbus logickým vysvetlením: zásoby potravín a vody by im nestačili na plavbu východným smerom, teda domov, a pri boji s protivetrom by všetci zahynuli hladom a smädom. Zachrániť život si môžu len plavbou na západ.

Zem! Zem!

Trvalo 71 dní od chvíle, čo zdvihli kotvy v Palose, a 34 dní, čo opustili Kanárske ostrovy, keď sa po polnoci ozvalo z pozorovacieho koša Pinty volanie námorníka Rodriga de Triana: „Tierra! Tierra! – Zem! Zem!“ Ten, kto prvý spozoruje zem, mal dostať tučnú odmenu. Ale nie inak tomu bolo pred pol tisícročím, ako je tomu dnes: Kolumbus povedal, že už predtým sám spozoroval pohybujúce sa svetlo a odmena bola jeho. V mesačných lúčoch sa jagal pobrežný útes. Bol to s najväčšou pravdepodobnosťou ostrov Guanahani v dnešnom súostroví Bahamy. Ráno 12. októbra 1492 vystúpil Kolumbus so svojimi druhmi na pevninu „Indie“. Ostrovu dal názov San Salvador.

Nečakalo tu na nich žiadne bohatstvo. Drobné zlaté ozdoby, ktoré mali na sebe polonahý domorodci, bývajúci v chatrčiach, pochádzali odkiaľsi z juhu. Na ďalšej plavbe sa dostali k brehom Kuby a Haiti. Tu sa z úst neopatrného domorodého náčelníka dozvedeli o zlatonosnom mieste zvanom Cibao. Zdalo sa im, že sú blízko, ale šťastie im neprialo. Vlajková loď Santa María havarovala a nebola schopná plavby. Z jej dreva postavili opevnenú osadu a keďže boli práve Vianoce, nazvali ju La Navidad. (Kotva lode je vystavená v múzeu v haitskom hlavnom meste Port-of-Prince). Kolumbus zanechal v osade 39 členov posádky a zvyšok sa na dvoch lodiach vybral domov. Ani spiatočná plavba nebola jednoduchá. Lode rozdelila búrka i spupnosť bratov Pinzónovcov na Pinte. Niña, ktorej velil Kolumbus, bola nútená pristáť na Azorských ostrovoch. Do kaplnky, v ktorej sa modlili za zachránené duše, poslal portugalský guvernér vojakov a Kolumba a jeho druhov uväznil ako pirátov. Po dvoch dňoch sa všetko vysvetlilo, no ďalšia búrka zahnala Niñu do lisabonského prístavu, kde Kolumba vypočul jeho veľký rival Bartolomeo Dias, ktorý ako prvý oboplával najjužnejší mys Afriky. Obe lode sa napokon šťastne vrátili v polovici marca 1493 do prístavu Palos. Na palube boli aj asi ôsmi indiáni, ďalší z asi 20 zajatcov plavbu do Európy neprežili.

Objav spôsobil ošiaľ

Objavenie novej cesty do „Indie“ spôsobilo nadšenie na kráľovskom dvore i v celom Španielsku. Stačilo pol roka a v Cádize sa zhromaždilo až 17 lodí naložených zásobami. Na palubách bolo okolo 1 200, možno až 1 500 ľudí, vrátane roľníkov, ktorí boli rozhodnutí usadiť sa v novom svete. Kolumbus velil výprave už ako admirál všetkých morí a kráľovský guvernér, ktorý mal spravovať objavené zeme. Na mieste, kde zanechal časť posádky z prvej plavby, ho však čakalo nemilé prekvapenie: osada bola vypálená a všetci muži pobití. Za všetko mohla ich priveľká túžba po zlate, ktorá viedla ku konfliktu a k útoku indiánov na nevolaných a chamtivých hostí.

Na tretiu výpravu cez Atlantik sa Kolumbus vydal v roku 1498. Počas nej objavil ďalšie ostrovy a dostal sa aj k severným brehom Južnej Ameriky. To sa však už nad ním zbiehali čierne mračná. Aj vtedy ako dnes platilo, že úspech sa neodpúšťa. Na kráľovskom dvore sa rozšírili správy, že Kolumbus zbytočne prelieva španielsku krv v honbe za vlastným bohatstvom, pričom neváha ľudí týrať – mučiť a mrzačiť. Toto obvinenie potvrdzuje aj 48-stranový spis, ktorý objavili v archíve vo Valladolide až v roku 2006.

Smutné posledné roky života

V roku 1500 priviezli Kolumba a jeho brata Bartolomea do Španielska v okovách. Asi po šiestich týždňoch sa dostal spoza mreží. Mal dosť odvahy, aby sa opäť objavil na kráľovskom dvore a predložil návrh na ďalšiu výpravu. Počas nej chcel nájsť more alebo prieliv, ktorý by mu umožnil prejazd do Indie, Číny či Japonska. Hoci štvrtá Kolumbova expedícia trvala dva a pol roka, skončila sa neúspešne. Sám admirál si ledva zachránil holý život. Ktovie, či by radšej neprijal hrob v morských hlbinách. Po návrate žil v biede a v neustálom smútku z nenaplneného cieľa, ktorým bola preňho India. Bez toho, že by vedel, že pre Európanov objavil nový svetadiel, zomrel vo Valladolide 20. mája 1506.

Kde sníva svoj posledný sen o Indii?

Kolumbus si pocestoval aj po smrti. Najprv ho pochovali vo Valladolide, odkiaľ ho previezli do kláštora La Cartuja v Seville a do Santo Dominga, kde bol jeho syn Diego guvernérom Hispanioly (dnešného ostrova Haiti). Keď sa ostrova zmocnili Francúzi, Kolumbove pozostatky previezli do Havany a odtiaľ v roku 1902 do katedrály v Seville. V roku 1877 však bola objavená v Santo Domingu urna s Kolumbovým menom, čo vyvolalo otázniky, kde vlastne skončila jeho posmrtná púť. Nepomohli ani najnovšie výskumy vzoriek DNA, no väčšina odborníkov sa prikláňa k názoru, že do Havany a Sevilly sa dostali telesné pozostatky Kolumbovho syna Diega. Ozývajú sa však aj také hlasy, že Krištof Kolumbus po smrti vlastne nikdy neopustil Valladolid. A aby to bolo ešte zložitejšie, pri oslavách 400. výročia prvej Kolumbovej plavby Sevillčania darovali časť jeho popola rodnému Janovu.

Skutočnú podobu Krištofa Kolumba nepoznáme. Celkom je známych viac ako 70 jeho údajných portrétov. V knihách sa najčastejšie reprodukuje obraz Sebastiana del Piomba, ktorý namaľoval v roku 1519.

Repliky lodí v prístave Palos

Objavenie Ameriky Krištofom Kolumbom sa vníma ako významný historický predel. Nič na tom nemení fakt, že k severoamerickým brehom sa už dávno pred ním priplavili lode Vikingov. Jeho plavba vyvolala objavnú a cestovateľskú horúčku, aj sťahovanie tisícok Európanov do Nového sveta. Skončil sa stredovek – o slovo sa prihlásil novovek.

Prvý krok do novej epochy urobil Krištof Kolumbus pred 525 rokmi, 3. augusta 1492. V dnes neveľkom juhošpanielskom prístave Palos v ústí rieky Tinto si môžeme prehliadnuť repliky všetkých troch Kolumbových plavidiel. V blízkom františkánskom kláštore La Rábida, kde admirál všetkých morí plánoval svoju najvýznamnejšiu plavbu, je dnes múzeum, pripomínajúce slávnu expedíciu.

Foto: net