Denník N

Psychické zdravie je tabu 

Tento môj blogpost vyprovokovali dve veci. Útoky a následné verejné pranierovanie človeka, ktorý javí známky psychickej poruchy a to, že ani ja sa necítim vždy práve najlepšie.

Keď som sa vlani v jedno pokojné nedeľné poobedie doma, triezvy, snažil prečítať kamarátkin status, nadobudol som pocit, že neviem čítať. Slovíčkam som aj celkom v pohode rozumel, len dokopy akosi nedávali zmysel. Nerozumel som významu tej vety. Potom som sa snažil povedať niečo manželke, lenže nešlo to. Nevedel som si spomenúť, ako sa volá ten mopslík, tušil som, že je to slovo začínajúce na P – Paríž? Párok? Došlo mi, že to nie je OK a snažil som sa povedať jej, že niečo sa deje. Ale nevedel som to vysloviť. Mal som tie vety v mozgu, ale nešli mi slová na jazyk. Ľahol som si teda na gauč a čakal, kým to prejde. O dve-tri hodiny to bolo v poriadku, priebežne som si to testoval čítaním toho statusu. Nakoniec dával zmysel a bol vtipný, ako už Šátekovej statusy bývajú.

Pred pár dňami sme v našom reklamno-mediálnom mikrokozme riešili prípad pána, ktorého časť ľudí vnímala ako profesionála, druhá ako agresora. Objavilo sa množstvo screenshotov z emailov a FB komunikácie, v ktorých hrubo nadával ľuďom, vyhrážal sa im, bol vulgárny. Nikdy som sa s jeho agresivitou nestretol, písal mi profesionálne pôsobiace emaily, k veci, s odbornými otázkami, reagoval pružne a úplne normálne, v mnohých prípadoch lepšie než ostatné odborné médiá. Začal som dostávať správy od známych, ktorým tiež nadával, ničil majetok, vyhrážal sa. Všetci sa tvárili, že veď je to dávno známa vec a ako to, že sme o tom všetci z reklamy nevedeli a komunikovali s ním aj keď je to „hulvát“ a asi „psychicky chorý človek“. No všetci to nevedeli. Veď aj ako by mohli?

Keď som si dohadoval rôzne vyšetrenia kvôli môjmu stavu popísanom v úvode tohto textu, pripadal som si ako keby som vstúpil do nejakej zakliatej krajiny cez starú skriňu: „Ambulancia sa nachádza v dome vo dvore na prízemí. Vojdete a vľavo pri drevenom plote označenom p*t* zazvoníte na zvonček označený P.T..“ Viete, čo asi ukrývajú tie tajomné písmenká?

PSYCHOTERAPIU! Vhuuuu!

Je to zlá téma, o ktorej sa verejne nehovorí, je to tabu. Zlomenina OK, zubár veľmi v pohode, ale problémy, ktoré rieši neurológ, psychológ či psychiater, to je hanba. Imbecil, debil, psychopat – to nie sú diagnózy ale nadávky. Človek nespojí pár slov do vety a čoskoro z neho môže byť outsider, vyvrheľ, lúzer. Ak sa chce liečiť, musí vyhľadať utajené ambulancie skryté za tajomné písmenká.

A ešte horšie je, keď to neliečite, neriešite a nikto vám nepomôže. Potom sa vám môže stať, že ste agresívny k ľuďom, nadávate im, vyhrážate sa im. Možno neviete ani prečo, neviete sa ovládať, zhoršujete si vzťahy, skomplikujete prácu. Vyslúžite si izoláciu a verejný pranier. Samozrejme, je netolerovateľné, ak taký človek ohrozuje iných. Je neprípustné, aby vulgárne nadával, vyhrážal sa a aby sa kvôli nemu ostatní cítili ohrozene. Čo majú urobiť? Ako majú rozlíšiť, či je to človek schopný posúdiť svoje konanie a jeho následky, alebo je chorý? Majú zavolať políciu? Podať trestné oznámenie? Privolať sanitku? Dať mu letáčik Ligy za duševné zdravie?

Pochopiteľne, málokto vie, ako reagovať. Psychické problémy sú predsa tabu, o nich sa nehovorí. Nevieme, čo máme robiť, keď máme depku, sme smutní, nervózni, kopeme okolo seba a už vôbec nevieme, ako reagovať, keď sa to deje niekomu v našom okolí. Mali by sme o tom asi viac hovoriť. Veď ako mi povedala jedna pani doktorka: „Dnes by každý potreboval psychiatra.“

Teraz najčítanejšie

Róbert Slovák

Dvadsať rokov sa venujem reklame a komunikácii. Bol som prezident Art Directors Clubu a Klubu reklamných agentúr Slovenska, som člen Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu a spoluzakladateľ ždruženia Ľudia z marketingu. Nedávno som vydal knihu Viac ako reklama. Bol som spoluiniciátor Výzvy k ľudskosti, pod záštitou prezidenta Andreja Kisku som založil medzinárodnú databázu charitatívnych kampaní GOODEAS.org. Po komédii o neexistujúcom filme s názvom Prvý slovenský horor dokončujem smutnú komédiu o nezmysle života a smrti La Dolce Morte. Ak vás zaujíma na čom pracujem, pozrite www.slovakandfriends.agency