Psychicky týraní muži existujú už stáročia

Ahojte, volám sa Maroš. Zdravím všetkých mužov aj ženy, ktorý mali možnosť sa stretnúť s domácim násilím, hlavne s psychickým nátlakom. Ja osobne som v manželstve, ktoré trvalo dvadsať päť rokov,  zažil ponižovanie slovné, pred priateľmi , známymi , rodinou a neposlednom rade pred vlastnými deťmi. Časté hádky, ktoré začínala výlučne ona. Za akúkoľvek cenu si presadzovala svoje názory. Nespravil som jej po vôli bolo zle. Radšej som sa prispôsobil a držal jazyk za zubami, aby bol kľud doma. Prisviedčal som jej, preberal jej názory a chovanie. Citové vydieranie, Ekonomické, Sexuálne, nie si dobrý nebudeš mať sex. A pod. za trvanie manželstva sa tam objavilo všetko. Samozrejme , že sa striedali lepšie obdobia s horšími, ináč by som to nevydržal. Ale veľa krát som sa chcel rozviesť, no nesúhlasila. Hneď na začiatku vzťahu sa objavujú zdravotné problémy, zápal semenníka. Po dvoch rokoch manželstva sa objavujú problémy s detstva, záver lekárov , psychologického rázu. Nasleduje prvá návšteva u psychológa.

Uvediem tu zopár príkladov môjho psychického týrania (nátlaku Ja tomu tak hovorím), ktoré sa počas nášho vzťahu dosť často opakovali. „ Máš ho malý“ „Nič nevydržíš“ myslím v posteli. „ Si tučný“ „ Fajčíš veľa“ popri tom fajčila aj ona. „ Ty nás nemáš rád, lebo keby..“ „ Mysli na deti, čo bude s nimi, keď…“ „Si ako muž neschopný , málo zarábaš“ „ Nevieš zabezpečiť rodinu“  „Ak nezoženieš bývanie, zoberiem dcéru a odídem“ „ Choď to vybaviť Ti, ja tam čakať nebudem“  „Načo sú Ti kamaráti, máš nás , nikde nechoď“  „ Tvoja sestra je taká…., vykašli  sa na ňu“  „ To je Tvoja vina“  „To je mužská robota“ „ To je Tvoja starosť“  „ Nečítaj toľko, zabíjaš čas“ „ Poď mi pomôcť, na všetko som sama“ „ To platím ja, urobím si čo chcem ja“ „ Nelež toľko, dačo rob“ „Tvoj otec aj mama sú alkoholici, aj Ti si“ „ Musíš urobiť toto, …..“  Tu podotknem , že pri slovíčku musíš sa mi dnes otvára pomyselný nožík vo vrecku, kedykoľvek ho počujem. Môj názor je, že môžem , ak chcem. Musím len zomrieť a aj to už nemusí byť o päťdesiat rokov pravda.

V roku 1998 si nájdem prácu ako obchodný zástupca. Konečne začínam profesijne rásť, práca ma baví. Vydržím v dvoch firmách desať a pol roka. Kupujeme si byt , na ktorý nám dajú peniaze moji rodičia na naliehanie dnes už nebohej mojej maminky. V roku 1999 na konci leta sa nám narodí syn. Manželka si dorobí maturitu, na jednotky. Chcela mať rovnaké možnosti ako ja. Po materskej sa zamestná v miestnom bare s nočnou prevádzkou ako čašníčka. Často chodí s práce v podnapitom stave. Starám sa o deti a domácnosť. Zatiahne ma do žúrov s jej kolegami. Manželstvo sa láme. V roku 2007, zakladám manželke živnosť. V roku 2008 po organizačných zmenách v zamestnaní ,na jej naliehanie odchádzam a zakladám spoločnú firmu. Začína jedno z najhorším období môjho života., veci nefungujú normálne , stará sa do všetkého, všetko vybavujem , som pod ekonomickým tlakom a fyzickým vypätím. V roku 2010 vyhľadám pomoc psychológa PhDr. Mária Sopková. U psychologičky sa dozvedám, že manželka je zlá manažérka a , že ja som ožran s nábehom na alkoholizmus. Vyhľadám  pomoc  detskej psychologičky PhDr. Bibiána Čížová. Radím sa s ňou, čo s dcérou, na gymnáziu má zlé výsledky a doma je hustá atmosféra. Poradí mi výborne. Dcére dám vybrať školu, akú chce  študovať. V priebehu dvoch týždňov vybavím prestup. Začína znovu od prvého ročníka , ale šťastná na súkromnej umeleckej škole mimo domova na internáte. Dostávam ju mimo napätia. Bývalá manželka zúri. Robím čo môžem , aby som to finančne utiahol. Po čase bývalá začína mať s dcérou aj hodinové telefonické hovory. Začína preťahovať dcéru na svoju stranu a štve ju proti mne.

Ku pravidelnej konzumácií s alkoholom sa dostávam v roku 1989 po nástupe do zamestnania. Tu tiež podotknem že predtým som sa dvakrát opil, keď so mal štrnásť a pätnásť rokov. Alkohol sa mi zhnusil. Prvý kontakt s alkoholom mám ako dvanásť ročný, keď  mi môj otec naleje za pohárik, ako odmenu za vykonanú fyzickú prácu. Počas môjho bývalého manželstva sa postupne s konzumenta stáva so mňa alkoholik. Alkohol požívam pri rôznych akciách a  popri práci na záhrade , si so svokrom alebo neskôr s mojim otcom vypijeme. Sú lepšie obdobia a horšie , kedy pijem viac. Keď už cítim , že je toho veľa, na dva – tri mesiace prestanem piť. V roku 2002 až 2003 nepijem vôbec skoro jeden rok, menil som prácu – potreboval som urobiť zásadnú zmenu, tak s čistou hlavou. Prestal som tiež fajčiť a to mi vydržalo štyri roky, až kým som sa nedozvedel, že manželka fajčí na tajnáša a mne to zakazovala a ja som spravil jej po vôli a prestal. V tom čase už pracovala v bare a problémy pribúdali  a začal som fajčiť znovu. Postupne pribúdali rôzne akcie a ožran párty bolo čoraz viac. V tomto období si začnem popíjať aj sám doma. V roku 2008 som sa skľudnil s pitím, začalo sa podnikanie. Na pivo sme chodili raz dva krát do týždňa spolu. Asi po roku som už k pivu začal piť aj pol deci. Postupne sa množstvo zvyšovalo. V lete roku 2010, sme dostali kontrolu s inšpektorátu práce, na základe udania zamestnankyne s ktorou bývala manželka pravidelne pila alkohol a zdôverovala sa jej. Prichádza strašný nápor, hlavne po psychickej stránke. Aby som vôbec večer vedel zaspať, pijem pravidelne pivo s tvrdým alkoholom. V podnapitom stave prídu driemoty a zaspávam. Ja prestávam ovládať alkohol a alkohol začína ovládať mňa. Nastáva obdobie keď nepijem desať až dvadsať päť dní a potom sa ožeriem, lebo to už nezvládam ani fyzicky a ani psychicky. Na jar roku 2011 po podaní žiadosti o rozvod zo strany manželky a mojom odsťahovaní , sa rozpijem. Som pod psychickým tlakom a pijem dosť často, začínam hľadať odbornú pomoc. Objednávam sa u Mudr. Margaréta Velická, na august . Deň pred stanovený termínom mi vyšetrenie zruší z dôvodu, že má v ambulantnej starostlivosti moju mamu, atď.. nemôže liečiť aj mňa. Objednávam sa inde a znovu čakám na termín. Na jeseň roku 2011, začínam s ambulantnou protialkoholickou liečbou u psychiatričky MUDr. Adelhaida Kuzmiaková. Na jar 2012 sa moja závislosť na alkohole prehupne už do extraligy, pijem už aj ráno. Spávam na sklade, sprchovať sa chodím k mame , alebo domov. Aj to skončí , keď si bývala manželka vybaví na súde príkaz. Toto obdobie trvá asi dva mesiace až v máji 2012 nastupujem na svoju prvú ústavnú liečbu.

Na jar roku 2011, keď už bývalá manželka podala návrh o rozvod s odôvodnením že som ju týral a som alkoholik ,sa ma zastal iba sudca a pracovníčka ÚPSVaR. Samozrejme , že ho potom bývalá manželka stiahla. Polícia? Odmietla prijať moje podanie v zmysle § 208 Trestného zákona o týraní blízkej a zverenej osoby. Dôvod pijem alkohol. Bol alkohol príčinou , alebo dôsledkom daných problémov. Podľa mňa dôsledkom. Tu musím podotknúť, že mám genetickú pre dispozíciu, nakoľko obidvaja rodičia boli – otec ešte je alkoholik. A podľa mňa , v najväčšej miere odpozorované správanie užívanie alkoholu u mojich rodičov, ktoré som zažil v detstve. Odmietla ma zastupovať advokátka na súde, lebo podobný prípad už mala nezvládla by ďalší psychicky. Keď som sa vrátil naspäť domov, k deťom a k nej, chvíľu bolo dobre a potom to spustila na plno. Zámerne vyvolávala hádky ,provokovala ma  až do nepríčetnosti, vyvolávala hádky. Lietali facky, polícia u nás bola ako doma. Po hodinovom rýpaní od manželky mi vyletela ruka, chcel som , aby už stíchla, prestala sa vadiť. Samozrejme, že hádky bývali ostrejšie, keď som mal vypité. Prečo, mal som odvahu a povedal som svoj vlastný názor a oheň bol na streche. Vybavila si na súde moje vyhostenie s bytu, bez toho aby ma niekto kontaktoval a vypočul si aj môj názor. Nastúpil som na prvé protialkoholické liečenie. Bývalá manželka bola na koni, som alkoholik ja za všetko môžem. Paradoxne mi to pomohlo a otvorila sa mi hlava, alebo oči ako sa hovorí.

Počas doby manželstva som sa dopracoval až k alkoholizmu. Časté resety mozgu prerástli do závislosti. Absolvoval som dve ústavné liečenia na prvú liečbu nastupujem v máji 2012. Na druhú liečbu nastupujem v októbri 2013. Dôvod? Časté hádky doma a vysadenie liekov na noc, na nátlak bývalej manželky viedli k recidíve. Tu podotknem , že ani ja som ešte celkom nebol vysporiadaný s predstavou , že už si do konca života nevypijem. Momentálne abstinujem vyše troch rokov. Navštevujem pravidelne kluby BYSKA, závislých abstinujúcich. Navštevujem pravidelne psychológov v CPLDZ v Banskej Bystrici už päť rokov. Toto zariadenia ma dalo psychicky do kopy. Tu by som sa rád poďakoval celému personálu . Osobitne by som vyzdvihol prístup primára a psychiatra zariadenia Mudr. Martin Somora a môjho psychoterapeuta a klinického psychológa PhDr. Richard Wolt PhD. Myslíte že jej správanie sa zmenilo? Samozrejme že nie. Časté hádky sa začali opakovať, dôvod si vždy našla. V máji 2016 jej oznamujem, že podávam o rozvod. Doma začína peklo, je protivná, robí mi napriek. V auguste sa na jej návrh – nátlak, po zrelej úvahe odsťahujem do podnájmu, lebo sa vo mne hromadí psychické napätie a bojím sa, že znovu podľahnem alkoholu. V Novembri 2016 nás konečne rozvedú. Našiel som si priateľku a konečne zažívam najkrajšie obdobie svojho života a trvá to už päť mesiacov nepretržite. Znovu som sa zamiloval. Prvý krát v živote zažívam opätovanú lásku. Je to fantastický pocit. Konečne si užívam život. Nejdem tu písať všetko. Nesnažím sa zamlčovať, snažím sa hovoriť pravdu. Sú to moje pocity a moje názory. Môj životopis by vydal na niekoľko románov.

S tohto obdobia by som rád uviedol niekoľko príkladov, situácií. Ona/On majú vždy pravdu. Ich názory sú jediné správne. Pije aj ona/on, vy pijete veľa. Fajčí aj on/ona , vy fajčíte veľa. Vy prestanete fajčiť , piť alkohol. On/ona môže vy nie. Idete tancovať, ona/on to vedia, vy tancujete ako hasič. Háda sa ona/on s Vami pred deťmi? Nechcete aby to tak bolo ? Rešpektuje To? NIE. Snažíte sa svoje dieťa vychovávať? On/ona nie. Kupuje si ho? Kúpi mu skoro čokoľvek? Mení vaše rozhodnutia – príkazy dieťaťu? Štve deti proti Vám? Raz na nich nakričí, inokedy je milučký/á ako med na Vaše deti? To je podľa môjho názoru špatne, dieťa stráca Voči Vám prirodzenú autoritu a nakoniec ju stratí aj Voči druhému rodičovi a je celkovo nezvládnuteľné. Používa Váš partner/a Voči Vám pred Vašimi blízkymi , známymi , deťmi veci, s ktorými sa mu zdôveríte medzi štyrmi očami? Štve proti Vám Vašich zamestnancov? Vašich zákazníkov? Zdôveruje sa im ? Robí si kamarátov zo zamestnancov, lebo on/ona žiadnych nemá? Je tu závislý vzťah zamestnanec-zamestnávateľ, ťažko sa šéfovi/šéfke odporuje. Raz spraví tak, potom zas onak? Jedno povie, druhé spraví a tretie si myslí? Často mení názory, ako mu to momentálne vyhovuje? Nedodržuje Vaše spoločné dohody? Robí si čo mu vyhovuje v danej chvíli? Pred týždňom na niekoho nadával/ a dnes mu je zrazu dobrý, lebo ho potrebuje? Točíte sa v začarovanom kruhu? Máte pocit, že riešite žabo-myšie vojny? Klame Vám? Ohovára Vás? O Vás bez Vás. Poznáte TO? JA áno.

Tu nastáva otázka , čo je nezrelé správanie a čo je odpozorované správanie v rodine s detstva. Kde psychické násilie prechádza do závislého správania. Ak prechádza. Veľa krát som nedokázal mlčať, a išiel som do konfliktu, lebo som bol vytočený do nepríčetnosti. Nie som/ nebol som žiadne neviniatko. Ale kruh nenávisti a hádok som preťal a išiel som z toho von. Ako sa hovorí čas je najlepší lekár. Jednoducho sú to nešťastný ľudia, ktorý škodia všetkým okolo seba. Tento názor má moja priateľka a ja s ňou súhlasím. Mali by byť liečený. Ak sa dané typy osôb dostanú do starostlivosti psychológov, alebo psychiatrov , keď , ak , ich identifikujú, nemali by mať právomoc zasiahnuť a ochrániť nás pred nimi??? Nahlásiť to na súd? Vzniká tu podľa môjho názoru v týchto vzťahoch chorobné správanie, a ide hlavne o naše deti, ktoré trpia nedostatkom pozornosti a nejednotnou výchovou, majú poruchy správania, nevedia čo je normálne – správne správanie, prenášajú to ďalej na svoje deti. Kto presekne tento začarovaný kruh? Kto je kompetentný???????   Tu by som podotkol, že lekári sú viazaný prísahou, mlčanlivosťou. Tu by som uviedol jeden príbeh s knihy Dominika Dána(mimochodom môj obľúbený spisovateľ), matka s dcérou tak sústavne skákali do manžela/otca, až kým nezabil ich a potom aj seba. Vznikajú nešťastia.

Nejdem tu opisovať štatistiky, tie si nájdete aj na internete, ale krátko iba spomeniem, že domáce násilie prebieha v každej štvrtej domácnosti. Je rovnomerne zastúpené u mužov aj žien. Neobjavujme Ameriku, sú to hlavne výskumy s USA. Pozrime sa čo hovorili naši predkovia. „Aká matka, taká Katka“  „Bez peňazí na svete človek nič nezvedie“  „Jazyk  nemá kosti , ale kosti láme“ „Klamstvo  len do času, spravodlivosť  naveky“  „Kto chce psa biť, palicu si nájde“ „Kto mlčí, ten svedčí“  „Láska hory prenáša“  „Nedávaj dieťaťu všetko po vôli“   „Od veľa rečí hlava bolí“  „Pre pravdu sa ľudia hnevajú“  „Radšej po dobrom ako po zlom“  „Za dobré nečakaj dobré“   „Žena má deväťdesiatdeväť fortieľov a štyri defekty“  „Žena muža jazykom bije a muž ženu päsťou“  „Ožeň sa, obes sa, na jedno ti padne, vezmi mrcha ženu, do pekla ťa vtiahne“  Jeden svetový  „Aj hlúpa žena si vie otočiť okolo prstu múdreho muža“ a ukončím to citátom Marilyn Monroe „Muž je jako koberec. Položte ho dobře hned napoprvé a můžete po něm šlapat celý život“

Mrzí ma, že muži nevedia prakticky získať odbornú pomoc psychológa, ktorý sa na danú problematiku špecializuje. O ženách s týmto problémov sa hovorí dosť často, existujú krízové centrá. O mužoch s daným problémom sa dočítate hlavne na českých stránkach a majú tam aj poradne. Existuje u nás na Slovensku niečo také pre mužov? Ja som našiel iba stránku otcovia.sk a asi tri články na internete s danou problematikou. Mrzí ma, že keď sa chcete rozviesť, nejde to rýchlo. Rozvod manželstva je spojený zo zverením starostlivosti o dieťa. My v prvom rade potrebujeme svoj pokoj, dostať sa von s manželstva. Uvedieme akýkoľvek dôvod. Až keď máme ,ako tak vyriešeného seba, dokážeme riešiť aj svoje deti. Jednoducho na to všetko na raz nemáme duševnú silu.

Učím sa posledných päť rokov hovoriť NIE. Myslíte , že mi to pri mojej bývalej manželke ide?  Veľakrát nie. Ide mi to v bežnom rozhovore s inými ľuďmi? Veľakrát to nedokážem?. Kedy sa to naučím hovoriť NIE? Ako dlho to bude trvať? Učím sa nanovo správať. Meniť staré nanútené zmýšľanie, a rozmýšľať samostatne. Nenechať sa ovplyvňovať druhými. Myslíte , že mi to ide? Veľakrát nie. Snažím sa vyrovnať s minulosťou. Veľa krát sa cítim manipulovaný druhými. Prečo to znášam? Som dobrák od kosti? Okolie si moju dobrotu mýli s mojou slabosťou. Stále pretrvávajú výčitky svedomia. Ktoré sú oprávnené a ktoré nie? Pýtate sa , ako sa to dá zvládnuť? Ja osobne som si vybudoval emočnú bariéru, citovo som ochladol. Bol som emociálne už päť rokov osamotený. Čo my ešte pomáhalo to prežiť? Čítanie kníh, prepínal som mozog , keď bolo ťažké-zlé obdobie. Zamestnával som myseľ príbehmi s kníh. Osobne som zvolil samo vzdelávanie, keďže odbornej pomoci sa asi mi všetci psychicky týraný dočkáme týmto tempom tak za desať rokov. Čítam knihy od MUDr. Miroslava Plzáka CSc. , pomáha mi to . Čítam rôzne štúdie , články , o syndróme CAN u detí , aby som lepšie pochopil svoje detstvo a vedel pochopiť prečo som psychický nátlak zo strany bývalej manželky znášal tak dlho. Správanie ktoré dieťa zažíva v detstve, v rodine považuje za normálne. Otec je alkoholik a v detstve nás fyzicky a psychicky týral. Musel som ho zo svojho života odstrihnúť, ako aj bývalú manželku, aby som mal konečne svoj pokoj a mohol sa normálne duševne vyvíjať. Búram svoje emočné bariéry a učím sa dôverovať správnym ľuďom. Trvalo to celé štyridsať šesť rokov. Mením aktívne svoje správanie, zažité vzorce správania. Ak by som nebol absolvoval protialkoholické liečenie v CPLDZ v BB a nestretol tak úžasný tým odborníkov, buď by som sa upil k smrti , ako moja mamina , alebo spáchal samovraždu. Dnes užívam antidepresíva , ráno a na noc , aby som sa vôbec dokázal vyspať. Lieky na skľudnenie postupne s psychiatrom vysádzame , nakoľko už hádky skončili. Ostávajú stále otázky , na ktoré nemám odpoveď. Cítim nenávisť k bývalej manželke? Už nie s tohto kruhu som už vystúpil. Dokážem jej niekedy odpustiť? Nie. Dokáže , ona odpustiť mne? Nie. Dokážu mi odpustiť vlastné deti? To ukáže až čas. A ostáva stále neistota ohľadne detí s manželstva, dcéra má dvadsať päť a syn sedemnásť  a pol. Bývajú spolu s bývalou manželkou. Nepodporuje ich v kontakte so mnou, nechcú sa so mnou stretávať. Ku kontaktom už dochádza iba s mojej strany. Čakám kedy sa s nimi stane niečo zlé , kedy im dôjde pravda a či to psychicky zvládnu. Kde končí moja zodpovednosť, ako otca ? Keďže som zlyhal ako otec, teraz už abstinujúci alkoholik v ich výchove a puto sa pretrhlo. Kto mi dá odpoveď na tieto otázky???

Prečo to píšem? Teraz mám svoj pokoj. Potrebujem sa ľutovať? NIE. Potrebujem sa sťažovať? NIE. Potrebujem obviniť  svoju bývalú manželku? NIE. Vraciam sa do minulosti preto, aby som pochopil čo sa mi stalo. Analyzoval svoje nenormálne správanie, poučil sa zo svojich chýb a znovu ich neopakoval. Jednak uzatváram kruh minulosti, nenávisti, hádok môjho predchádzajúceho života. Jednak preto, že psychicky týraní muži existujú. Aby moji blízky, priatelia, kolegovia a aj Vy ostatní vedeli, že v tom nie sú, nie ste sami. Verejne o tom povedať, je nás dosť, tých ktorý sme zažívali psychické týranie. Jednak preto, že by som sa rád dopracoval aj k odpovediam. A hlavne preto, že ďalej chcem už so svojho vnútra používať  len to dobré JA. Vám ostatným, naučte sa čo je to normálne správanie, vyhľadajte odbornú pomoc psychológa alebo psychiatra, aby ste nespadli znovu do rovnakého vzťahu. Prečítajte si čo je to psychické násilie, čo je to osobná zrelosť, čo je CAN syndróm, hlavne psychické týranie a ponižovanie u detí. Naučte sa hovoriť svoj názor, naučte sa hovoriť NIE, nenechajte zo sebou manipulovať. Nesúďte druhých ľudí vo svojom okolí, vypočujte si názor aj druhej strany. Uzávery nechajte na odborníkov a súdy. Ešte raz zdôrazňujem, je to môj názor, je to moje vnímanie toho, čo sa stalo. Nie som psychológ. Ja sa učím normálne správať a budem sa učiť ďalej, konečne si užívam normálny život v jeho plnej kráse.

Maroš.