Denník N

Puškin, kaštieľ, hrobka a Babylon

Kaštieľ s nádherným parkom v Brodzanoch, neďaleko Partizánskeho, je verejnosti známy aj ako Literárne múzeum A. S. Puškina. Menej známe sú dve stavby ležiace na protiľahlej lesnatej vyvýšenine Hôrka. A čo má spoločné s Brodzanmi A. S. Puškin? To sa dozviete z nasledujúcich riadkov. Hoci treba priznať, že Puškin sa do príbehu dostal skôr ako povestný Pilát do Kréda.

Kaštieľ samotný má históriu, ktorá siaha do prvej polovice 14. storočia. Súčasnú renesančnú podobu však nadobudol až na samom konci storočia sedemnásteho. Mal postupne viacerých majiteľov. Vystriedali sa tu Brogyányiovci, Forgáchovci aj Kvassayovci a v roku 1844 sa jeho majiteľom stal rakúsky diplomat, dlhšiu dobu pôsobiaci v Rusku, barón Gustáv Vogel von Friesenhof. Do Brodzian prišiel po osem rokov trvajúcom pôsobení v Petrohrade s manželkou Natáliou – sesternicou Puškinovej manželky Natálie Gončarovovej a 4-ročným synom Gregorom.

V roku 1850 bol cisárskym dvorom znovu vyslaný do Petrohradu. V tej dobe jeho manželka Natália onemocnela a v tom istom roku v Rusku chorobe podľahla. O dva roky neskôr sa barón Friesenhof žení s Alexandrou Nikolajevnou Gončarovou, staršou sestrou Puškinovej manželky Natálie, s ktorou slávneho básnika údajne spájal vzťah rovnako blízky a intímny ako s jej sestrou. V tej dobe bol však už básnik po nešťastnom zranení v súboji s Georgesom D’Antesom, dávno mŕtvy. Friesenhofovci sa krátko po svadbe vrátili do Brodzian. Alexandra, obklopená pamiatkami na svojich ruských príbuzných, s ktorými naďalej zachovávala živé styky, dopisovala si s nimi a často prijímala aj ich návštevy, vrátane sestry Natálie, vdovy po Puškinovi, tu pokračovala v dovtedajšom spôsobe života, ktorý si osvojila ako členka Puškinovej domácnosti. Tak sa Brodziansky kaštieľ stal ostrovom ruského života, ruskej kultúry a umenia na Slovensku.

Dva roky po svadbe Alexandra porodila dcéru Natáliu. Táto všestranne nadaná, na svoju dobu emancipovaná a umelecky zložená mladá žena sa v roku 1875 vydala za vojvodu Elimara Antona von Oldenburg, ktorého matkou bola princezná Cecília, najmladšia dcéra švédskeho kráľa Gustáva IV. Adolfa. A práve s Natáliou a jej manželom sú späté stavby na Hôrke.

Ide o neveľký evanjelický kostol postavený v novogotickom slohu, ktorý sa stal aj rodinnou hrobkou Friesenhofovcov a Oldenburgovcov a letohrádok, známy pod menom Babylon. Kostol postavili v r. 1893 a v roku 1895 ho vysvätil biskup Fridrich Baltík. V rodinnej hrobke ako prvý spočinul jej chorľavý manžel Elimar, ktorý zomrel v roku vysviacky kostola. Neskôr tam uložili aj pozostatky ďalších členov rodiny.

Druhú stavbu, slávny letohrádok Babylon, postavili v roku 1911 na Natáliinu objednávku talianski architekti a používala ho ako svoje letné sídlo. Pán Miloš Kapsiar, ktorý ma svojho času sprevádzal pri obhliadke miestnych pamätihodností mi o stavbe sprostredkoval niekoľko informácií, ktoré kolovali medzi miestnymi pamätníkmi. Vápno pri stavbe vraj hasili mliekom a elegantné dlaždice lepili zmesou múky, tvarohu a vaječných bielkov a preto stavba lepšie odoláva zubu času. Letohrádok, ktorý pôvodne volali Pavilón, no služobníctvo názov skomolilo na Babylon, pretože panstvo prevažne hovorilo nemecky a francúzsky, bol plný obrazov namaľovaných Natáliou, vzácneho nábytku, hudobných nástrojov, množstva kníh a umeleckých diel. Na terase bol dokonca veľký hvezdársky ďalekohľad.

Vášňou, inak dobrácky založenej Natálie, ktorá v dedine zriadila chudobinec aj neveľký špitál a pre povznesenie jej obyvateľov továreň na škrob a neskôr aj tehelňu, boli kone a psy. Rada jazdila a pre svojich miláčikov zriadila aj zvierací cintorín, ktorý sa nachádzal medzi letohrádkom a kostolom. Podobne ako letohrádok však jeho mramorové náhrobné kamene podľahli miestnym vandalom, ktorí sa po skončení druhej svetovej vojny spolu s komunistickým režimom „postarali“ o súčasný vzhľad týchto pamiatok.

Hoci už v roku 2008, keď som bol v tých končinách ja, bola reč o chystanej rekonštrukcii letohrádku, obávam sa, že je stále v rovnako zúboženom stave ako vtedy. Napriek tomu toto romantické miesto stojí za pozornosť a prípadnú návštevu.

Kostol postavený v roku 1893, foto © Fedor polóni
Kostol postavený v roku 1893, foto © Fedor Polóni
Interiér kostola, foto © Fedor Polóni
Interiér kostola, foto © Fedor Polóni
Rodinná hrobka v podzemí kostola, foto © Fedor Polóni
Rodinná hrobka v podzemí kostola, foto © Fedor Polóni
Nápis v štíte kostola, foto © Fedor Polóni
Nápis v štíte kostola, foto © Fedor Polóni
Detail nad vchodom, foto © Fedor Polóni
Detail nad vchodom, foto © Fedor Polóni
Letohrádok Babylon, fptp © Fedor Polóni
Romantické ruiny letohrádku Babylon, foto © Fedor Polóni
Letohrádok Babylon, foto © Fedor Polóni
Letohrádok Babylon, pohľad na vežu, foto © Fedor Polóni
Letohrádok Babylon, foto internet
Letohrádok Babylon, detail vonkajšieho schodišťa, foto internet

Teraz najčítanejšie

Ján Benčík

Nakoľko mi nie sú ľahostajné pomery na Slovensku, píšem na webe Denníka N blogy o tom, čo považujem za nebezpečné. Píšem o konšpirátoroch, kremeľských trolloch, pravicových aj ľavicových antiliberálnych extrémistoch. Niektorí ľudia ma za to majú úprimne radi, iní ma rovnako úprimne nenávidia. A niektorí sa mi dokonca vyhrážajú. Beriem to ako niečo, čo súvisí s tým, čo robím.