Púťová atrakcia? Najdesivejšia pointa života

Nedeľa 5. jún 2016 Evanjelium podľa Lukáš Lk 7, 11-17

Mládenec, hovorím ti, vstaň!

Ježiš išiel do mesta, ktoré sa volá Naim. Išli s ním jeho učeníci a veľký zástup ľudu. Keď sa priblížil k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho. Bol to jediný syn matky a tá bola vdova. Sprevádzal ju veľký zástup z mesta.

Keď ju Pán uvidel, bolo mu jej ľúto a povedal jej: „Neplač!“

Potom pristúpil a dotkol sa már. Nosiči zastali a on povedal: „Mládenec, hovorím ti, vstaň!“ Mŕtvy sa posadil a začal hovoriť. A Ježiš ho vrátil jeho matke.

Tu sa všetkých zmocnil strach, velebili Boha a hovorili: „Veľký prorok povstal medzi nami“ a: „Boh navštívil svoj ľud.“ A táto zvesť o ňom sa rozšírila po celej Judei a po celom okolí.

Boha nemusíme lynčovať prosbami

Michal Patarák

To, čo Boh vykonal naimskej vdove, je forma sociálneho milosrdenstva, i keď úplne z inej strany, ako by sme čakali. Tým, že jej Ježiš vracia syna, prejavuje starosť o jej osud a vracia jej jedinú túžbu, radosť, oporu a snáď i budúcnosť. Mládenec „sa posadil a začal hovoriť.“ Tak radi by sme vedeli, o čom celému zástupu naokolo svedčil! Čo videl v okamihoch, keď ho opúšťal jeho duch? Nevieme. Jeho návrat však úzko súvisí s charakterom Ježišovho súcitu. Súcit preň neznamená plakať s tými, čo sa majú zle. Kristov súcit totiž spočíva v priamej pomoci. Ježiš jasne hovorí: neplač! Nesnaží sa tým skoncovať s prirodzeným emocionálnym prejavom žiaľu a smútku. Vdove však dáva najavo, že nemá plakať bez nádeje. Nikomu z nás sa síce niekto takto stratený ešte nevrátil, ale nádej života po živote je tu naozaj pre každého.

A ešte jedna – mimoriadne dôležitá – vec: o tento zázrak Ježiša nikto neprosil. On sám, pohnutý svojou ľútosťou, odrazu koná. Je krásne, že Boh môže jednať aj takto! Nemusíme ho sústavne lynčovať nekonečnými prosbami.

Mládenec, hovorím ti

Mária Bruneau

Myslím, že každý má chvíle, teista-ateista, keď sa cíti ako ona. Muž je mŕtvy, dieťa je mŕtve, čo si začneš? Osobných drám je všade na švédske stoly. Myslím, že každý sa vieme cítiť ukrivdený a vytočiť sa na nejakého fiktívneho alebo príbuzného Boha, veď sme tak nakódovaní a ešte aj vládcovia doma, v triede, v open-spac-e nám vždy hovoria, že sme vinní za všetku biedu sveta. Tak kto by nepredpokladal, že vládca takéhoto vesmíru nebude reagovať detto.
No ako ináč, kontroverzne, biblia.
Vládca na prechádzke okolo pohrebného sprievodu nechcel, aby okoloidúca, nekonečne ukrivdená, plakala. Potreboval to zastaviť. Akurát nieže zastaviť smrť, zastaviť plač. Nech neuveríme tomu, že smrť nám chce ukrivdiť.

Prepočuli ste

Michal Havran /teológ, moderátor/

S akou ľahkosťou hovoria, že veria v Zmŕtvychvstanie. Nerobí im to nič, osvojujú si tento moment ako nový jogurt. Premýšľate nad tým? Čo to znamená? Že neplatia zákony sveta, aký poznáme a vstupuje medzi nás niečo, čo dnešný text označuje metaforicky za božiu návštevu?

Chceli by ste ale naozaj vidieť mŕtvych ako kráčajú a hovoria? Nemáte problém s myšlienkou, že oživovanie mŕtvych možno nie je víťazstvom života, ale smrti nad životom? Keď sa budeme zaklínať, že veríme Zvesti o jeho návrate, spomeňme si, že smrť je najdesivejšou pointou života a že v prípade oživených v starých textoch nerozprávame o púťovej atrakcii.

Až s takou ľahkosťou by sme v Zmŕtvychvstanie veriť nemali a mali by sme mať porozumenie pre tých, čo to napríklad z hrôzy pred oživenou smrťou odmietajú.

Pokračovať v debate ste vítaní na Facebooku:

Nenechali ste si uniknúť seriál komentárov k liturgickým čítaniam. Používame v ňom tradične na mieru vypočítané úryvky z Biblie pre aktuálny deň a hovorovo ich tlmočíme pre každého, kto nesrší práve fundovanou teológiou a azda by sa aj rád trochu vyznal. Môžu to byť kľúče k súkromným alebo celospoločenským problémom, aj ak znejú značne zákulisne, lebo nie sú bežne dostupné nezainteresovaným alebo majú chronicky nepríťažlivú reputáciu. Touto iniciatívou oprašujeme tisícročné texty, aby sme zistili, čo v nich toľkí pred nami videli, vidieť mohli alebo vidieť chceli. Keď aj rozprávame rovnakou formou ako naši oponenti, či predkovia, hovoríme niečo úplne iné. Tak sa stáva štýl komunikácie vo všetkých sférach základom nesprávneho spracovania informácií. A neživiť nedorozumenia je predsa prvým predpokladom skutočných riešení.  
 
Autori
Mária Bruneau, pôvodne servisná manažérka v IBM, má tri deti (jedno s Downovým syndrómom), píše, žije vo východnom Francúzsku.
Michal Patarák, psychiater vo Fakultnej nemocnici F.D.Roosevelta, má tri deti, píše, prednáša, žije na strednom Slovensku.
Verona Šikulová, spisovateľka, pracuje v Malokarpatskej knižnici v Pezinku, má dve deti, píše, moderuje, žije v Malých Karpatoch.
A ako bonus komentáre hostí z alebo mimo fachu.