Denník N

Quo vadis opozícia ?

Hľadá sa stomatológ, ktorý by starostlivo prehliadol chrup našej opozície. Množia sa totiž nepodložené tvrdenia, že zostala úplne bezzubá. Hľadá sa diskrétny nezávislý odborník, ktorý by objektívne posúdil pravdivosť týchto zákulisných špekulácií.

Na úrovni bulvárneho suterénu stojí najmä tvrdenie, že opozícia prišla o zuby múdrosti. Toto tvrdenie sa paušálne nemôže zakladať na pravde, pretože niektoré subjekty zanikli skôr, ako sa dostali do veku, kedy rastú mliečne zuby. Otvorená zostáva odpoveď u subjektov, ktoré vznikali odčlenením, delením, prípadne spájaním.

Tvrdenie, že opozícia prišla o stoličky, je bohužiaľ pravdivé. Niektoré vykazujú znaky trvalého poškodenia a tie chýbajúce sa dajú už len doplniť novými implantátmi …

A tak najsilnejšou opozičnou silou sú momentálne (zdravo hryzúce) Aliancia Fair Play a Transparency International.

Nemyslím si, že Slovensko spasia strany odborníkov, gazdovia, či zvukoví majstri nahrávacích štúdií. Ani politickí turisti (?) a koalície založené v záujme udržania životného štandardu (?). A limitovaní sú zrejme aj tí, ktorí by ako príslušníci väčšinového národa dosiahli viac.

Ľudia očakávajú solídnu alternatívu k vládnúcej garnitúre postavenú na kolektívnom duchu, tímových individualitách a dôveryhodných témach. Dnes netreba ponúkať dvojnásobné platy, ani istoty, ktoré sa nedajú splniť. Ľudia dnes pomerne dobre chápu, že na jednej strane je tu istota (?) 500 eurového života a na druhej strane perspektíva raja pre tých vyvolených. Že aktuálna reprezentácia nedokáže riešiť ich problémy a ani veľmi nechce. Že síce zvláda zásady marketingu, ale skutočné riadenie tohto štátu jej veľmi nejde. Že umne vytvára armádu poslušných a odkázaných, zošnurováva tvorivosť a obmedzuje slobodu (podnikania). Že o našich životoch rozhodujú ľudia, ktorí niekedy ani nevedia domyslieť súvislosti svojich rozhodnutí (a podaktorí zasa až priveľmi dobre). Že nekonzistentná improvizácia bola povýšená na systém. Mimoriadne nákladný systém (vrátane odrobiniek zadarmo).

Na druhej strane je tu silná generácia ľudí, ktorá kedysi vítala zmenu, vybudovala si svoje domovy a dnes očakáva od života solídnu infraštruktúru, primerané služby a dôstojnú starobu. A ešte si pamätá, za čo bojovala (?). Dnes už dúfajme preboleli dôsledky zastavení výroby a transformácie fabrík ( to smerom k tým, ktorých postavenie utrpelo) a dúfam, že skončí aj obdobie daňových úľav a výhod špekulantom, ktorí tu často (?) za nedôstojných podmienok boli ochotní priniesť nejakú robotu. Že tu máme sebavedomú, jazykovo zdatnú mladú generáciu, ktorá sa prirodzene pohybuje vo svete, do ktorého sme mohli kedysi nazrieť len na devízový prísľub (skúste im vysvetliť, čo to je), … a že nezabudne, kde má svoje korene.

Alternatívu založenú na hodnotách, ktoré sa nemenia podľa aktuálneho poradia v hitparádach. Na nádeji, že nás bude dosť, pretože z pohľadu volebného zákona máme každý len po jednom hlase … a že dobre organizovaná menšina nebude mať silu ovládať nejednotnú (?) a inými starosťami rozptyľovanú väčšinu. Že nebudú mať navrch extrémne hlasy na oboch stranách (konzervatívci a liberáli), že prevážia spoločné prístupy k podnikaniu, názory na ekonomiku a cestu k prosperite. Že pozamykáme historických kostlicov, ktorí otravujú vzťahy s menšinami a sústredíme sa na to podstatné. A nie je toho málo.

Howgh.

Teraz najčítanejšie