Račianske mýto – chodci v ohrození

Chodci tlačiaci sa na úzkych zastávkach električiek a malých ostrovčekoch, desiatky tisícok áut, hluk, vysoké obrubníky, bariéry. To je každodenná realita jedného z najvyťaženejších dopravných uzlov v hlavnom meste. Križuje sa tu množstvo liniek verejnej dopravy a medzi nimi denno-denno prestupujú tisíce chodcov, ktorí sú doslova v ohrození života. Niekoľko závažných dopravných nehôd hovorí samo za seba.

Stav tohto prestupného uzla pripomína skôr chaos indického Bombaja ako hlavné mesto členského štátu EÚ v 21. storočí. Návrhov na zlepšenie pritom bolo v minulosti viac. Všetky pritom narazili na nesúhlas Krajského dopravného inšpektorátu (KDI). Presne tej inštitúcie, ktorá má zo zákona vo svojom vienku „bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.“ Osobne sa nemôžem ubrániť dojmu, že v Bratislave sa ich aktivita sústreďuje najmä na plynulosť automobilovej dopravy, občas aj jej bezpečnosť.

S návrhom na vylepšenie prestupného uzla Račianske mýto prišla v roku 2012 Iniciatíva za lepšiu dopravu. Ideový zámer obsahoval rozšírenie nástupíšť pre električky, zväčšenie ostrovčekov pre peších, preferenciu MHD aj vybudovanie cyklotrasy z Radlinského ulice. Prvá etapa obsahovala projekt zväčšenia plochy pre chodcov zrušením pravého odbočenia Šancová – Račianska. Po sérii rokovaní na Magistráte a na Krajskom dopravnom inšpektoráte sa zdalo, že nič nebráni realizácii (súhlas oboch inštitúcií je nevyhnutný na zmenu akejkoľvek organizácie dopravy). Keď bol návrh oficiálne predložený na operatívnu komisiu dopravy, prekvapilo narazil na formálny nesúhlas Krajského dopravného inšpektorátu. Bez vysvetlenia. S jednoduchým odôvodnením: „KDI nesúhlasí s predloženým návrhom.“

V roku 2014 sme iniciatívu za prestavbu Račianskeho mýta oprášili. Opäť neúspešne. „Račianske mýto je dôležitý komunikačný uzol, v ktorom sa pretínajú cesty druhej triedy, ktoré sú určené pre tranzitnú dopravu a sú označené ako okruh na obchádzanie časti obce,“ argumentoval bratislavský dopravný inšpektorát. Podľa neho ak chce mesto rozšíriť ostrovček, môže tak urobiť na úkor chodníka pri budove a pravé odbočenie pre autá nechať. Inými slovami, dorpavná polícia sa nebráni zmenám, avšak za žiadnych okolností nie na úkor áut. Ubrať z chodník na frekventovanom pešom ťahu je, samozrejme, úplný nezmysel. Z komplexného návrhu na vylepšenie Račianskeho mýta teda neprešla dodnes ani najjednoduchšia prvá časť. A to len kvôli tomu, že dopravný inšpektorát chráni záujmy pár áut, ktoré potrebujú odbočiť zo Šancovej ulice doprava. Ide pritom o veľmi málo využívané odbočenie s existenciou alternatív.

Doprava v Bratislave kolabuje okrem iného aj preto, že áut je už príliš veľa. Žiaľ, v meste sa robí málo pre to, aby sa podorovala alternatíva. Napríklad aj tým, že chodci sa budú cítiť na ulici príjemne. Pritom polovica ľudí cestuje verejnou dopravou a v centre mesta približne tretina ľudí chodí pešo. Najzraniteľnejšími účastníkmi cestnej premávky sú práve chodci. A tých by sme mali chrániť najviac. Škoda, že v Bratislave je zákonom chránené takmer výlučne „auto“. Dovtedy, kým sa to nezmení, budú chodci v ohrození. A naďalej sa budeme tlačiť na úzkych ostrovčekoch, dýchať smog a počúvať hluk z dopravy. Nemožno sa potom čudovať, že áut pribúda, pretože máloktorému chodcovi sa chce riskovať svoj život na ulici kľučkujúc medzi uháňajúcimi autami.