Rady blogerom vol. 1
Som vďačný za možnosť písať blogy na Denníku N. Zhrnul som skúsenosti a blogerský know-how pre ambicióznych autorov. Prvá z dvoch častí.
Zopakoval som si zážitky z pôsobenia v blogerskej komunite a spísal ponaučenia, ku ktorým som časom prišiel. Nie sú zaručené ani univerzálne. Ak však chcete pritiahnuť na svoje články publikum presahujúce okruh priateľov, som si istý, že v nasledujúcom texte nájdete dobré rady. Napíšte mi na kandrac2(at)gmail(dot)com alebo do komentáru, ak máte čas o téme diskutovať.
Moje blogy som zaradil medzi spoločenské komentáre. Znamená to, že musím sledovať dostupné správy a analýzy a prihodiť aj vlastné skúsenosti. Občas sa mi podarilo pospájať súvislosti, ktoré si veľa ľudí nevšimlo. Žáner je však preplnený autormi a je ťažké napísať relevantný text. Blogeri si volia rôzne žánre, niekedy viac technického charakteru, aby boli jedineční. Niektorí vedia udržať balanc vo viacerých žánroch, ako napríklad Matej Laš (odkaz na články). Jeho filmové blogy aj aktuálne komentáre ma bavia a odporúčam ich. Výberom žánru sa nemusíte nasilu trápiť, ale z dlhodobého hľadiska má autor viac rešpektu medzi čitateľmi aj blogermi, ak vidno v jeho článkoch aspoň náznak konceptu. Nehovoriac, ak sa chcete vašim článkom predstaviť neznámym ľuďom. Vtedy vás ocenia za profesionalitu v podobe jasného konceptu, aj keď ste bloger bez členstva v redakcii. Premyslenie stratégie môjho blogu prináša výsledky.
Provokujúce myšlienky boli pravidelnou súčasťou mojich článkov. Zatínali do živého a mohli spôsobiť, že sa čitateľ cítil po prečítaní nekomfortne. Považoval som za nevyhnutné napísať a šíriť tieto provokácie. Chcel som mať blogy, ktoré tvoria napätie medzi súhlasom a odmietnutím a dávajú priestor na polemiku. Existuje more nemastných-neslaných autorov s dobrým úmyslom. Ich snaha písať pre veľké publikum a nikoho neuraziť je však na smiech. Narovinu musím vyjadriť, že ako blogeri zlyhali, lebo nemajú odvahu provokovať.
Snažil som sa, aby moje články obsahovali aj postrehy z môjho života. Je to ťažká fáza písania textu. Úprimná spoveď pred publikom je nepríjemná, ale dôležitá pre hitový článok. Niektorí autori na blogu Denníka N sa snažia pôsobiť vierohodne, ale bránia sa skutočnej úprimnosti a odhaleniu časti vlastného života. Pravidelným čítaním je to možné prekuknúť. Ja osobne ich ľutujem. Dávajú málo a chcú veľa. Písaním zabíjajú svoj čas a energiu.
Na Slovensku je z čias komunizmu zakorenená pretvárka. Robíme sa lepšími ako v realite sme. Používame odborné slová a zložité vety v nádeji, že budeme pôsobiť sofistikovane. Prejavuje sa to aj medzi blogermi na tejto webstránke. Ak je to čo i len trocha možné, píšte úprimne.
Úprava a profesionalizáia textu. Vymyzanie prebytočných slov a zdvojených významov. Gradácia myšlienky, vyvrcholenie v pointe. Je to náročné, je to fuška sama o sebe. Snažil som sa prispôsobiť slovník môjmu publiku, vyhýbal som sa cudzím slovám. Krátke a úderné vyjadrovanie je poklad. Kládol som dôraz na posledné vety a dojem, ktorý posledná veta zanechá. Použil som resumé na začiatku článku, aby plnilo účel. Rozdelil som písanie na niekoľko dní, aby sa text uležal v hlave.
Editorskú prácu prirovnávam k štúdiu mikrobiológie. Prečítal som pár kníh o mikrobiológii, urobil som bakteriologické farbenia a začal som vidieť baktérie na miestach, kde som ich prehliadal. Naštudujte si princípy a už sa nezbavíte pohľadu na text cez editorské okuliare. Za ostatné obdobie som použil dva články na vylepšenie editu – Tips for writing Medium articles a 10 free image sources for a stunning blog post. Dôležitejší ako štúdium je samotný spisovateľský tréning. Založte si tréningový denník, časom sa zlepšíte a začnete editovať už v priebehu písania. Intenzívne čítanie tlačených kníh od dobrých vydavateľov vám poskytne významné lekcie editovania. Používam nasledujúce prirovnanie – ako deťom vám pripadalo ťažké zaviazať šnúrky na topánkach. Trénovali ste tak často, že dnes to zvládnete aj naslepo.
Do editu a formátovania sa podľa mňa premieta aj kultúra v spoločnosti. Slováci, žijúci v sivých panelákoch a konzumujúci mastné jedlá, by považovali pestré formátovanie článku za cudzí prvok. Viac im vyhovuje jednoduché formátovnie, na ktoré sú zvyknutí z komunistických učebníc. Neveríte? Prebehnite si práve publikované blogy alebo najčítanejšie blogy. Majú nadpis, obrázok, nekonečné bloky textu. Nepripomínajú vám starú učebnicu? Všimol som si to vďaka môjmu pôsobeniu na portáli Medium.com. Moje články získali pozornosť, až keď som prepracoval formátovanie zo „slovenského“ štýlu na pestrejšiu verziu (odkaz na môj Medium profil).
Druhý diel „Rady blogerom vol. 2“ vyšiel 10.1.2017.
Rád by som obhájil význam predchádzajúcich riadkov, preto v krátkosti nasledujú moje výsledky v publikačnej činnosti: Štyri roky som ako dobrovoľník pracoval v študentskom časopise (z toho jeden rok ako šéfredaktor). V roku 2015 som na Denníku N publikoval tri blogy, každý z nich dosiahol čítanosť desaťtisíc ľudí do troch týždňov. Začal som písať blog aforizmov fiftyshadesofzen.tumblr.com. V roku 2016 som vydal moju prvú knihu a začal písať anglický blog na Medium.com.
Tento účet je už neaktívny. Pozri nové texty na worldpaintedblog.com
