Denník N

Raketová kariéra I.

 

Človek by mal žiť svoj život náhodne a nie periodicky.

Človek by mal žiť svoj život náhodne a nie lineárnym  vzostupom.

 

Jeden umelec mal rád veci s dušou a dobrú spoločnosť. Vo výrazne tvorivom období svojho života zvykol preto navštevovať verejné toalety Wojvodinskej hlavnej stanice aj niekoľkokrát denne.  Za prijateľný poplatok tak získal na mieste, ktoré opísal istý opitý Brit ako ,, Royal cradle of filth“ , útočisko o rozlohe bezmála jeden krát jeden a pol metra s porcelánovým sedadlom a zamykaním na kľúč zvnútra. Tento priestor sa mu stával dočasným domovom v návaloch nových inšpirácií, pri ktorých sa dostával sediac na chladnom porceláne s písacím strojom na kolenách do pracovného tranzu. Aby nemusel prerušovať tvorivý proces zvykol pracovať s nohavicami na členkoch, pripravený vykonávať biologické potreby  tak nejak za pochodu.  V celej Európe zúrila toho času ekonomická kríza a tak sa stalo pravidlom, že miesto tradičných troch útržkov toaletného papiera si klienti verejných toaliet odnášali z okienka obsluhy zopár výstrižkov z novín. Či už to boli  komenáre k aktuálnym udalostiam, stĺpce mysliteľov alebo obyčajné bloky primitívnych vtipov , ležali vždy úhľadne vedľa seba na parapete pokladne pripravené poslúžiť svojmu účelu.

Toho Dňa umelec rutinne zaplatil vstupné, uchopil chuchvalec papierikov a uzamkol sa v pracovni, ako kabínu zvykol nazývať v kaviarni pred známymi. Po bezmála dvoch hodinách horúčkovitého prepisovania zápiskov do čistopisu usúdil , že je čas obeda a vykonal biologickú potrebu. Siahol do vrecka a námatkovo vytiahol zopár kusov rozstrihaného papiera a ohromne ho zaujal fakt, že miesto úhľadnej novinovej tlače drží v prstoch čísi rukopis. Stálo tam : ,, učinená lahôdka. V poslednej hodine ju podlieva častejšie a okolo pootvoreného okna kuchyne sa začínajú schádzať gurmáni z celej Wojvodiny aby nešetrili slovami chvály na mladú hospodárku. Je to sviatok. ” . Na ďaľších dvoch bol dialóg o akomsi meraní.

Niektorým spisovateľom trvá aj niekoľko dekád, kým si ľudia o nich začnú obtierať huby. Tomuto géniovi stačilo len pár hodín na to, aby sa ľuďom začal lepiť na zadky. Človek by mal žiť svoj život náhodne a nie literárnym  vzostupom.

 

Teraz najčítanejšie