Denník N

Raňajky

„Potrebujem niečo sýte,“ predostrie svoje raňajkové plány Dana.

Dana sedí na drevenej stoličke, veľmi pohodlná nie je, ale čo by človek mohol čakať od sedenia na balkóne. Najhoršie je, že je tvrdá, teda aspoň pre ňu, možno preto, že je taká chudá, keby nebola samá kosť, neprežívala by to tak. Často spomína ako jej to pripomínala mama, keď si ťažkala na sedadlá v električke. Už dlho sa s tým pokúšala niečo spraviť, ale na ňu sa nechcú prilepiť žiadne kilogramy. Všetky kolegyne jej to závidia, vraj čo by ony za to dali, zdá sa im, že priberajú aj z čistej vody.

„Aká bola noc?“ zjaví sa v otvorených dverách strapatá hlava. Eva sa práve vytrepala z postele, vyzerá celkom vtipne, každý vlas jej stojí iným smerom. „Čo tak na mňa hľadíš?“ Dana sa pousmeje, kontroluje sa, aby sa priateľka neurazila, to by naozaj nechcela a za tie roky, čo sa poznajú veľmi dobre vie, že Eve netreba veľa, je pomerne urážlivá, ale inak je to super baba a pre ňu skutočná priateľka. Veď ona by sa len tak s niekým na dovolenku nevybrala, nerada si púšťa ľudí do súkromia.

Radšej nasmeruje priateľkinu pozornosť opačným smerom. „Zdá sa, že po tom daždivom včerajšku nás dnes čaká celkom pekný deň, veľmi teplo nie je, ale slnečné lúče sú príjemné.“ „Hm, dávam ti za pravdu, začína to pekne, ak to vydrží po celý deň budem spokojná, horúčavy aj tak nemusím. Ale chcelo by to kávu, aby som sa rozhýbala.“ Dana sa podujme, na nič nečaká, už chystá vodu do rýchlovarnej kanvice. Po chvíľke vojde do kuchyne aj Eva. „Čo si dáme na raňajky?“ „Ja sa pustím do tých zvyšných koláčov, potrebujem niečo sýte,“ predostrie svoje raňajkové plány Dana. „Ale, to mi robíš naschvál, je sa tu budem napchávať zeleninovým šalátom a pozerať sa na tvoje hodovanie.“ Dana si až vtedy uvedomí, že aj Eva je jedna z tých, ktoré sa ustavične trápia s ručičkou na váhe, občas siahne aj po nejakej diéte. „Nejeduj sa, vieš, že ja bez sýtych raňajok nespravím ani krok.“ Eva je už ticho, dvere chladničky má pootvorené a v ruke misku so šalátom.

Teraz najčítanejšie