Denník N

Reakcia na komentár p. Gálisa „Ľavý extrém je v mnohom podobný pravému“

Ak si máme dávať na niečo pozor, tak to je najmä centristická propaganda kapitalistických médií, ktorá naberá absurdné rozmery, ak ide o boj s ľavicou. Posledný komentár Denníka N je príklad typického cvičenia v zavádzaní, dezinformácii, mizreprezentácii a klamaní.

Prepáčte, ak tento článok bude dlhší než ten, na ktorý reaguje. Je ľahšie propagandu skonštruovať ako je ju dekonštruovať. Poďme teda na to systematicky: Začnime pri základnom tvrdení článku, ktoré je možné takto zhrnúť:

V týchto bodoch sa krajná ľavica a krajná pravica podobajú.
Podobajú sa teda v mnohých bodoch.
Krajná ľavica a krajná pravica si je podobná.

Nezaoberajúc sa konštrukciou a pravdivosťou prvého tvrdenia, všimnite si len celkovú konštrukciu argumentu. Podobne ako mnohé (!) iné články tohto typu si zakladá na vágnych formuláciách, ktoré nemožno logicky určiť, na neurčitých vlastnostiach, z ktorých sa možno vykľuť, so súčasne odvážnymi závermi. Ako vystrihnuté z typických krajnepravicových argumentov o feminizme, sexizme a cudzincoch.

Podstatné je ale, že z prvého tvrdenia nevyplýva logicky nasledujúci záver, ako z toho logicky nevyplýva ten posledný. Podobnosť v určitých bodoch, ak prijmeme pravdivosť tohto tvrdenia, neznamená podobnosť v mnohých bodoch, ak nie je presne určené, v akom množstve je určité množstvo „mnohé“ a či toto je to množstvo uvádzané v článku. Množstvo „mnoho“ podľa môjho intuitívneho pochopenia znamená viac než niektoré, niekoľko, teda viac než tri a v celkovom množstve viac než jedna tretina až viac než polovica. V článku sú uvedené len tri politické strany alebo kandidáti na politickú funkciu z celkového počtu 18 politických hnutí a strán s terajšou alebo podľa prieskumov verejnej mienky budúcou parlamentnou reprezentáciou v EÚ, ktoré by tento článok pravdepodobne označil ako krajne ľavicové. Rovnaké veci možno konštatovať ohľadom množstva politických pozícií, ktoré je možné zastávať a sú považované ako dôležité, množstva považovaného za „mnoho“ a korešpondujúcej vzorky v článku. Pre akékoľvek intuitívne chápanie pod „mnoho“ nemožno chápať 3 z 18 a 3 z potenciálnych „desiatok“.

mai68-etudiants-ouvriers1
Skutočne krajne ľavicové hnutie bol máj 68, dodnes zdrojom inšpirácií a túžieb pre francúzsky národ. Dnešné hnutia, ktoré článok označuje ako krajne ľavicové sú na míle vzdialené od tohto marxistického hnutia, prítomného aj v Nemecku a Taliansku.

Rovnako nevyplýva logicky z druhého záveru tretí záver. „Podobnosť“ v nadpise článku a v treťom (druhom) závere očividne označuje niečo rozdielne ako „podobnosť“ v prvom tvrdení a v druhom (prvom) závere. Zatiaľ čo v prvom rade „podobnosť“ označuje niečo základné, esenciálne alebo v povahe strany, v druhom rade označuje „podobnosť“ podobnosť v politických pozíciách, podľa chápania tohto pojmu autorom a jeho tvrdení. Z jedného typu podobnosti nemožno logicky vychádzať k druhému typu podobnosti, lebo ide o dve rôzne veci. Aj keby išlo o tie isté veci, alebo veci logicky kauzálne spojené, tento logický sled nie je platný, pretože sa opakuje rovnaký problém s množstvom „mnoho“ a tým, koľko z celkového počtu „mnoho“ je, tým, ktoré a koľko z koľko pozícií vytvárajú esenciálnu podobnosť a či je možné určiť logickú nevyhnutnosť medzi týmito rôznymi množstvami a podobnosťami.

mai_68_debut_dune_lutte_prolongee
Plagát z mája 68. Fabrika. Začiatok predĺženého boja.

Pozrime sa teraz na konštrukciu prvého, základného tvrdenia. Problémy nastávajú hneď vo viacerých pojmoch a ich spojeniach. Už pri slove „V“ nie je úplne jasné, ktoré sú myslené, ako tomu je tiež v pôvodnej formulácii článku. V „týchto“ si nie sú spomínané subjekty „podobné“ a „v“ „iných“ napokon áno, podľa chápania pojmu „podobá“ autorom. Nejasné je tiež, či ide v článku len o oficiálne politické pozície, rétoriku, vyhlásenia, kombináciu z toho alebo všetko z toho. Rovnako nejasné je používanie pojmov „krajná ľavica“ a „krajná pravica“, podľa akých kritérií možno spomínané politické subjekty a kandidátov ako také charakterizovať a či sú tieto kritériá rovnaké pre oba pojmy, aby ich bolo možné uvádzať v jednej vete a v logickej spojitosti. K týmto konceptom sa vrátim ešte neskôr. Napokon možno namietať na používanie pojmu „podobá“ v tomto tvrdení. O aké „podobá“ sa tu jedná? Je kauzálne, jedným, druhým smerom či oboma? Je možné toto „podobá“ použiť pre spomínané „body“ či “ „?

K pravdivosti prvého tvrdenia: Podľa čoho určujete, že spomínané subjekty a kandidáti sú krajne ľavicové? Aký je Váš koncept, podľa čoho túto charakteristiku určujete, aké kritériá zahŕňa? Ak to nie je Váš koncept, odkiaľ ste ho prebrali? Prebrali ste ho možno len z iných mediálnych správ? Odkiaľ máte inak, že Socialistická strana, Die Linke a Melénchon sú krajne ľavicové? Aký je Váš zdroj? To isté o krajnej pravici. Moje tvrdenie je, že spomínané subjekty a hnutia nie sú krajne ľavicové. Koncept krajnej pravice a krajnej ľavice v mojom používaní zahŕňa v prvom rade orientáciu podľa ústavy, základných práv a potenciálnych úmysloch v zmenách týchto princípov. Zmeny týchto princípov pritom treba chápať v relatívnej dejinnej a objektívnej situácii dnešného právneho a spoločenského poriadku. Teda zmena v smere rozširovania určitých práv a slobôd neplatí ako krajná politika, zmena v smere rušenia či obmedzovania áno. Príklad: Zavedenie práva na prácu, bývanie, potrat nie je krajne ľavicová alebo krajná politika. Zrušenie práva na prácu, bývanie, potrat (opätovná kriminalizácia) je krajne pravicová alebo krajná politika. Pri určovaní úmyslu takejto politiky nie je pre mňa rozhodujúce, či to je oficiálna politika v programe, aj keď to samozrejme z nejakej strany robí jasne krajnú stranu, ale skutočný úmysel buď väčšiny jej vedenia alebo väčšiny jej členstva, alebo väčšiny jej voličov. Pravda, určiť tento skutočný úmysel v prípade, že nie je verejne formulovaný, je ťažké, čo tiež spôsobuje, že väčšina dnešných politických strán, hnutí a činiteľov, mnou označených (len) za krajne pravicových nie je štátnymi a kultúrnymi štruktúrami ako krajne pravicové považovaná. Dôležité tiež pri určovaní celkovej podstaty strany, hnutia, činiteľa alebo kandidáta nie je, či vôbec takéto úmysly artikulovali, alebo koľko z celkových ich formulovali a či sú centrálne pre ich presvedčenie či program. Ak by platilo pre určovanie krajného hnutia prvé kritérium, bola by krajnepravicovým väčšina parlamentných strán v Európskej únii. Ak ide o osoby s takými presvedčeniami, ide o krajné tendencie, v prípade strán o krajné krídla. Preto možno dochádza k rozličným označeniam. Die Linke a hnutie a osoba Melénchona majú krajne ľavicové krídla a tendencie, ale nie sú krajne ľavicové. Rovnaké veci možno konštatovať o hnutí a osobe Bernieho Sandersa, latinskoamerických ľavicových hnutiach, Syrize, Podemos a veľkej väčšine strán, ktoré by tento článok a autor označil ako krajne ľavicové. Rovnaký záver možno na opačnom konci obhajovať v prípade pre väčšinu parlamentných strán na Slovensku, PiS v Poľsku, Fidesz v Maďarsku, Spojené Rusko a mnohé (5-7) iné parlamentné strany v Európe.

flyer_a5_meeting_austerite_versionfd_v2_3-pdf-image
Toto je dôvod euroskepticizmu „krajnej ľavice“: antisociálna a triedna politika EÚ, tieto dôvody sú úplne odlišne od pravého euroskepticizmu.

K tvrdeniam v článku možno povedať najmä, že sú jednak vyberané s úmyslom tvorby konečného záveru článku a teda vynechávajú skutočnosti, ktoré by tento záver robili neplatným, inak sú vo svojich častiach vyberané rovnako, aby čiastočné závery robili platnými a inak sú nepravdivé. Ide teda o klamstvá vynechávaním, zavádzanie a nesprávnu reprezentáciu. V prvom tvrdení, ktoré označuje Socialistickú stranu ako krajne ľavicovú, ktorá podľa jediného racionálneho konceptu krajnej politiky nie je krajne ľavicová a advokujúcu „protiimigrantskú“ politiku, nespomína autor, že rovnaké vyjadrenia a politiky v predvolebnom súboji advokovali obe minulé vládne strany, čo by spravilo celý záver neplatným. Ak sú totiž proti migrácii aj PVV a PvdA, a táto politika znamená, že sú „podobné“ krajnej pravici, sú tiež „podobné“ krajnej pravici. Potom sa opakuje implikácia, že kritika NATO a EÚ robí krajne ľavicové strany „podobné“ krajnej pravici, pričom sa vôbec nerozlišuje, z akej pozície a ako je táto kritika argumentovaná a aký pozitívny obsah táto kritika má (ktorá je pri „krajne ľavicových“ stranách úplne odlišná). V rovnakej línii možno argumentovať, že iné pravicové euroskeptické strany (4-6) sú „podobné“ krajnej pravici, čo sa v článku rovnako nespomína.

pcf-voici-les-bases-americaines-dans-le-monde-600x415
Toto je dôvod odporu voči NATO v „krajnej ľavici“: Imperializmus a ofenzívny charakter. Túto pozíciu okrem toho zastávali aj viaceré sociálne demokratické strany, vo Francúzsku Gaullisti. Boli aj oni krajní?

Táto argumentačná línia pokračuje v prípade Die Linke, ktorú článok a autor znova nevysvetlene označuje ako krajne ľavicovú, kde sa najprv tvrdí, že Die Linke žiada rozpustenie NATO a „bezpečnostný pakt tiež s Ruskom“. Vyjadrenie Bernda Riexingera článok a autor preformuloval ako „vojenské spojenectvo s Ruskom“. Buď ide o chybu nehodnú novinárovi, alebo zavádzanie, keďže leží jasný rozdiel medzi európskym paktom, v ktorom bude rovnako začlenené Rusko, niečo, čo navrhoval už Berlusconi a vojenským spojenectvom s Ruskom. Znova, Berlusconi je podľa toho „podobný“ krajnej pravici. Dôvody pre túto politiku, ktorá nijakou mierou nie je krajná politika, vôbec nie sú vysvetlené ako odlišné od krajnej pravice, ktorá s Ruskom (ruským štátom) sympatizuje pre jej zjavné krajne pravicové tendencie a reakčnú politiku v sociálnych otázkach, ktoré ale pri „krajnej ľavici“ sú argumentované odporom voči militarizmu, vojne a pre zachovanie mieru. Samozrejme, nechcieť, aby svet skončil v jadrovej vojne, je pre centristov a pravičiarov „krajne pravicová“ politika. Znova ide o klamstvo vynechávaním, zavádzanie a nesprávnu reprezentáciu.

fb_img_1492332628363
Toto je kritika imigračnej politiky EÚ: kritika zatvorenia hraníc. Je to kritika zľava, nie sprava. Neschopnosť toto rozlíšiť je naozaj trápna.

Rovnaká argumentácia ako pri holandskej „krajnej ľavici“ pokračuje pri tej nemeckej, keď znova prirovnáva úplne odlišne argumentovanú kritiku EÚ ľavicou (ktorá kritizuje najmä jej primárne kapitalistickú funkciu tvorby lacných odbytových a výrobných trhov, absenciu sociálnej dimenzie, jej byrokratický a technokratický charakter a nedemokratické orgány) a spomína samozrejme známu Sahru Wagenknechtovú. Spomínané tvrdenie o jej výrokoch som nenašiel a pochybujem, že padli. Článok ale úplne nespomína skutočnosť, že na jej výroky „Kto zneužil hosťovské právo, ho tiež stratil“ (teda výrok úplne bežný v iných pravicových a stredoľavých stranách) nasledovala v ľavici a najmä v krajnej ľavici veľmi nahnevaná reakcia, ktorá vyústila vo viacerých žiadostiach jej vylúčenia zo strany a tiež v osobných útokoch. Predstavte si, že by takto na podobné výroky reagovali voliči stredoľavých či pravicových strán. Znova klamanie vynechávaním, zavádzanie a nesprávna reprezentácia. Táto celá argumentačná línia, ktorá sa snaží spájať „krajnú ľavicu“ s „krajnou pravicou“ na základe postoja k migrácii je pre mňa neuveriteľne urážlivá, klamlivá a zarážajúca. Je to preto, lebo „krajná ľavica“ až na jediné spomínané výnimky v článku bola počas utečeneckej krízy najliberálnejšia sila v reálnej politike. Zatiaľ čo pravicové strany sa všeobecne (nepoznám jedinú výnimku) prispôsobovali reakcii v diskurze a tie vo vláde prijímali a prijímajú spolu so stredoľavými stranami zákony obmedzujúce a rušiace právo na azyl (čo ich činí „podobným krajnej pravici“), ich pohyb, materiálne postavenie, rôznu rasistickú politiku, boli to takmer výlučne „krajne ľavicové“ strany, ktoré ich za toto kritizovali. Len ignorantný liberál túto kritiku interpretuje ako kritiku „podobnú krajnej pravici“.

fb_img_1492332948610
Na demonštrácii vo Viedni za ľudskú azylovú politiku trockistický banner píše „Utečenci zostanú. Bohatých vyvlastniť.“

Článok sa končí napokon pokračovaním tejto argumentačnej línie v prípade hnutia a osoby Melénchona. „Obdivovateľ Maa“ je opätovne niečo, na čo sa mi nepodarilo nájsť primárny zdroj, len opakované tvrdenie v centristických médiách. „Obyčajné krajne ľavicové recepty“ Viete mi ponúknuť jediný príklad? 100 percentná daň z príjmu nad určitú úroveň? Akým spôsobom toto porušuje ústavné princípy? Bolo povojnové Nemecko krajne ľavicové? Boli Sansculotti krajne ľavicoví? Bol Eisenhower krajne ľavicový, keď existovala 90 percentná daň z vysokého príjmu? Boli ostatné západné krajiny, ktoré mali vysoké progresívne dane? Znárodňovanie podnikov? Znova, boli sociálne demokratické vlády minulého storočia krajne ľavicové? V skutočnosti v jeho programe, ktorý je najrozsiahlejší program týchto volieb a najmä žiada novú ústavu s viac právami a viac demokraciou, je práve naopak radikálne pokrokový program. Jediná požiadavka, ktorá sa môže označiť za krajne ľavicovú, aj keď žiadne práva neobmedzuje, je požiadavka rád pracujúcich v súkromných spoločnostiach. Program nie je krajne ľavicový. Krajná ľavica je krajná ľavica, pretože chce zrušiť súkromný majetok. Napriek tomu, že nominálne to žiadne právo nie je, reálne to je srdce svetového spoločenského poriadku. Komunisti, ak nie sú leninisti a stalinisti, ktorí chcú nejaké práva obmedzovať, chcú práve naopak rozširovať práva a slobody jednotlivca. K tomu je nevyhnutné zrušenie tohto jedného práva, násilím nadobudnuté, malej menšiny obyvateľstva.

Článok pokračuje v opakovanom spájaní rozdielnych kritík NATO a EÚ. Jeho záver je, že si je krajná ľavica „veľmi blízka“ krajnej pravici. Samozrejme nevysvetľuje spomínané „podobnosti“, ktoré podobnosti nie sú, nespomína desiatky a stovky politík a pozícií, v ktorých sa „krajná ľavica“ výrazne líši od „krajnej pravice“, nespomína desiatky iných parlamentných krajne ľavicových strán, na ktoré nemožno použiť ani len tieto „argumenty“, nespomína parlamentné pravicové a stredoľavé strany, ktoré majú omnoho viac „podobností“ a podobností s krajnou pravicou, ako napríklad podpora súkromného majetku, rovnej dane, neoliberálnej politiky, rasistickej politiky. Nie, to všetko tento článok nerobí. Pretože to by si žiadalo svedomie, správnu, spravodlivú a logickú argumentáciu a najmä priznanie, že nič z hľadiska racionálnych argumentov proti „krajnej ľavici“ nemajú. Len propagandu z iných kapitalistických médií. Prečo asi? To sa budete musieť spýtať ich.

caron-st-jacques
Duch 68-eho prežíva a čaká na to, byť znova prebudený, aby vykúpil svoje porážky.

Vzhľadom na skutočnosť, že daný článok je uverejnený v čítanom denníku a obsahuje spomínané zavádzajúce a nepravdivé tvrdenia a propaguje tak nepravdivé skutočnosti a predstavy, žiadam v mene všetkých poškodených o ospravedlnenie, uverejnené na rovnakom mieste a rovnakých médiách, stiahnutie pôvodného článku, uverejnenie tohto článku a uverejnenie opraveného článku zaoberajúceho sa s „krajnou ľavicou“.

Teraz najčítanejšie