Denník N

Reakcia študenta na Fedora Gála: Pri diskusii o Natálke nás nebrali za seberovných

Predstavenie Natálka. Foto N – Tomáš Benedikovič
Predstavenie Natálka. Foto N – Tomáš Benedikovič

Bratislavský gymnazista reaguje na text Fedora Gála Elity? Premýšľať a konať o predstavení Natálka pre stredoškolákov.

Dňa 3. 2. 2017 bol na stránkach Denníka N uverejnený blog pána Fedora Gála, v ktorom je komentovaná reakcia študentov v článku nemenovanej bratislavskej školy na divadelné predstavenia Natálka. Predstavenie realizuje SND Bratislava ako projekt boja proti prejavom extrémizmu a xenofóbie.    

Jeho vzdelanie a skúsenosti rozhodne nechcem spochybňovať, nakoľko bol a je členom rôznych organizácii, ktoré majú za cieľ šíriť myšlienky demokracie a slobody. Práve on je, podľa môjho názoru, tým  najpovolanejším vyjadrovať sa na túto tému. Avšak, je mi veľmi ľúto, že sa nelichotivo vyjadril o „elite“ (ako nás sám nazval), keďže pokiaľ viem, inscenácie ani nasledujúcej diskusie sa nezúčastnil. Z toho vyplýva, že informácie má z iného zdroja, teda len sprostredkované. Zároveň nemám informáciu o tom, že by niekto realizoval  rozhovor so študentom, účastníkom predmetnej diskusie. Preto musím konštatovať, že tieto informácie boli podané zrejme z úst „tých na pódiu“.

Mojím cieľom bude priblížil situáciu predchádzajúcu diskusii. Pokúsim sa urobiť krátky prehľad, ako to prebiehalo.

Prišli sme do SND – Modrého salónika  na dohodnutú hru Natálka, a nevedeli sme, že inscenácia má byť zameraná na extrémizmus/boj proti nemu. Usadili sme sa a o malú chvíľu sa hra začala. Hra bola “akési“ prerozprávanie skutočného príbehu malej Natálky, jej matky a všetkého čo sa okolo nich odohrávalo. V hre vidíme prvky extrémizmu voči rómskej komunite, ktorá následne vyvrcholí do úmyselného podpálenia domu, kde bývala Natálka aj s rodinou. Natálka útok prežije, ale má ťažké a rozsiahle popáleniny. Liečba Natálky aj s opravami domu bude pre rodinu veľmi nákladná. Tieto prostriedky sa nakoniec získajú z rôznych zbierok a všetko dobre dopadne, až na to, že Natálka bude mať doživotné mentálne aj fyzické ťažkosti. Tiež je tam čiastočne rozobratá psychologická rovina útočníkov a súdneho procesu, ktorý bol voči nim vedený.

Následne nás pani dramaturgička (ospravedlňujem sa, ale jej meno si nepamätám) vyzvala na krátku diskusiu o predstavení, aby sme sa pýtali, prípadne vyjadrili k divadlu. Na tieto postrehy, naše otázky mala možnosť reagovať hlavne pani dramaturgička, riaditeľ Činohry SND pán Roman Polákpredseda Bratislavského samosprávneho kraja pán Pavol Frešo. Diskusiu mala, podľa pôvodného zámeru, zrejme viesť pani dramaturgička, avšak rolu moderátorky diskusie dlho nezvládala, následkom čoho sa z toho stala takmer nekontrolovaná diskusia, v ktorej sa diskutovalo priamo a bez „politickej servítky“.

Teraz by som rád začal otázkami, ktoré sa objavili v článku a neskôr vyjadrím aj svoje vlastné postrehy.

Uvádzam/ citujem prvú časť  blogu pán F. Gála, ktorá sa týka hodnotenia reakcie študentov na predstavenie dramaturgiou SND:

„Obyčajná propaganda. Demokracia nefunguje. Kapitalizmus je sviňa. EÚ nám je zbytočná. Neoplatí sa nič robiť. Treba odísť. A PÁN Kotleba (zdôrazňujem, lebo takto ho oslovovali všetky deti) to tu dá do poriadku.“

Táto citácia je viac než vytrhnutá z kontextu, dokonca je v článku nesprávne interpretovaná.

Chcel by som poznamenať, že tejto, zdôrazňujem veľmi emocionálnej až frustrovanej, odpovedi predchádzalo niekoľko otázok zo strany študentov na „pódium“, že ako si ONI predstavujú vhodné riešenie problému extrémizmu a taktiež problému rómskej komunity. Na túto otázku nám bolo odpovedané protiotázkou, aby sme sa my vyjadrili, čo si myslíme a čo je podľa nás vhodné riešenie, prípadne ako by sme ho previedli do praxe.

Po tejto odpovedi sme im slušne zdôraznili, že ONI majú tú moc/možnosti/postavenie/atď., aby mohli pristúpiť k problému a začať ho okamžite riešiť.

Následne nás čakalo sklamanie z odpovede, ktorú sme dostali, že oni konajú aj prostredníctvom tohto divadla. Takže sme pokračovali tak, že sme poukázali na to, že pán Kotleba prezentuje riešenia, prezentuje ich jednoducho a rýchlo a získava si tým nezanedbateľnú publicitu a opäť sme ich vyzvali, že aké riešenia ponúka štát/ONI.

Po tejto otázke sme boli všetci pravdepodobne v duchu označení za fašistov, pretože sme sa opýtali priamo „na telo“ , a že sme použili označenie „pán“ na poslanca Národnej rady, ktorej ďalší členovia sú mimochodom napríklad aj pán Fico, pán Danko… Tým sa otázka uzavrela a nedostali sme plnohodnotnú odpoveď.

Je potrebné  si uvedomiť, že my rozumieme tomu, že sa snažia „potlačiť“ niečo, čo z minulosti už poznáme ako holokaust, a to, že Hitler začínal s podobnými preferenciami. Ale to, na čo ukazujeme my, je, že problém sa rieši takouto „záplatou“ v podobe protiextremistickej výchovy. Snažili sme sa vysvetliť , že to NESTAČÍ a treba riešiť základný sociálny problém, problém rómskej komunity, či ostatné, ktoré sa týkajú zasiahnutej témy.

K druhej citácii v článku:

„…prečo hráme o nejakom rómskom dievčatku. Ak by sa toto stalo bielemu dievčatku, tak o nej divadlo nikto nespraví…“

Moje vyjadrenie k tejto časti blogu je nasledovné. Naša otázka nesúvisela s nejakou nenávisťou voči Rómom, ale s tým, že tieto život ohrozujúce situácie sa nestávajú iba Rómom, ale aj bežnému „belochovi“. Pochopili sme, že obsadenie bolo rómske hlavne kvôli protiextremistickej myšlienke, a preto sme sa rýchlo presunuli na ďalšie otázky. Nechápem, prečo to autor označil za „najväčší problém“ diskusie.

Ďalšie prekvapenie nás čakalo v odpovedi na otázku týkajúcu sa kauzy „Bašternák“. Otázka znela, že prečo sa nič nerieši, či už v tejto kauze, alebo inej. Odpoveď zaznela v podobe: „Ak by pred Bonaparte prišlo 20-tisíc ľudí protestovať, určite by sa to zmenilo“. Po tejto odpovedi od autority sme opäť nechápali, že prečo sa spravodlivosť musí vymáhať priam až „vzburou národa“ (Obrazne povedané, ale spomeňte si, kedy ste naposledy videli 20-tisíc a viac ľudí na protestnej demonštrácií?).

(Ospravedlňujem sa za prípadnú nesprávnosť prípadne nepresnosť  citovania otázok a odpovedí, ktoré odzneli v diskusii, ale reagujem tri mesiace po návšteve prestavenia. Snažil som sa však čo najlepšie vyjadriť myšlienku otázok a odpovedí.)

Na záver môjho vyjadrenia by som chcel poznamenať, že, bohužiaľ, pani dramaturgička spolu s pánom Polákom nevenovali dostatočnú úctu tejto diskusii a od začiatku nás brali za nie seberovných. Naopak sa mi páčil prístup pána Freša a za to má môj rešpekt.

Naďalej verím a pevne dúfam, že účastníci odpovedali najlepšie, ako vedeli, no nestačilo to.

Tiež by som chcel zdôrazniť  to, že keď sme si so spolužiakmi, ktorí sa zúčastnili na inscenácii, prečítali spomínaný článok, kde sme boli vykreslení ako prepáčte za výraz „tupé fašistické a nekultúrne hovädá“, tak sme zostali veľmi pohoršení, sklamaní a urazení, že  to môže tvrdiť niekto, kto tam nebol.

Michal Dzuriš – Gymnázium Grösslingová 18, Bratislava

Spomínaný blog Fedora Gála si môžete prečítať tu.

Viac o predstavení Natálka si prečítate v tomto článku Denníka N.

Teraz najčítanejšie

Spoločná krajina a Zabudnuté Slovensko

Občianska iniciatíva "Zabudnuté Slovensko" vznikla po voľbách v marci 2016. Organizátormi sú občiansky aktivista Michal Karako a novinár Andrej Bán. Ich cieľom je diskusia na témy extrémizmu a fašizmu, xenofóbie či intolerancie, ale podujatia sú zároveň vyjadrením spolupatričnosti jednotlivých regiónov Slovenska a podporou regiónov a ľudí v nich žijúcich. Od septembra 2016 Katedra politológie Filozofickej fakulty UK v spolupráci s Denníkom N spustila projekt “Spoločná krajina”, vrámci ktorého osobnosti, členovia Katedry politológie a redakcie Denníka N diskutujú so stredoškolákmi o tom, čo ich hnevá, čoho sa boja, prečo chcú odísť do cudziny a snažia sa pochopiť, prečo by niektorí z nich volili extrémistov. Zabudnuté Slovensko a Spoločná krajina sa spojili, aby vytvorili väčšiu hrádzu voči týmto negatívnym tendenciám v spoločnosti. V blogoch sú prezentované názory organizátorov, hostí podujatí a ich podporovateľov.