Čo sa vlastne ministrovi Kaliňákovi za 4 roky podarilo urobiť?

Minister Kaliňák by mal patriť k najvplyvnejším ministrom súčasnej vlády. Politicky aj kompetenčne má priestor robiť veľké veci. Napriek tomu sa jeho rezortu podarilo za posledné roky pramálo. Je len paradox, že tak, ako sa kritika oprávnene znáša na ministra Jahnátka či Vážneho, šarmantného ministra vnútra podobné veci obchádzajú. Nemali by, vzhľadom na svoj výkon by si ich právom zaslúžil.

Ministrovanie Roberta Kaliňáka sa za celé štyri roky vyznačovalo skôr silnými rečami ako silnými výkonmi. To sa dá ilustrovať na rómskej otázke, ku ktorej chcel ešte v roku 2012 minister vnútra „pristúpiť iným spôsobom, pretože doteraz sa o nej viac hovorilo ako konalo”,  no momentálne za túto oblasť nepreberá zodpovednosť a na odpočet sa treba spýtať pána Polláka. To isté platí o policajnej inšpekcii, ktorá podľa neho „veľakrát preukázala tvrdý prístup k policajtom”, čo sa napríklad v roku 2014, kedy bola opodstatnená sťažnosť potrestaná najčastejšie výčitkou a k prepusteniu policajta došlo iba v jenom prípade, veľmi nepotvrdilo. Spomeňme si aj na Kaliňákovu nedávnu snahu zaviesť výberové konania na prezidenta Policajného zboru, ktoré podľa jeho slov mali obmedziť „mieru politického vplyvu tak, ako sa to dlhodobo žiada” a od ktorej napokon sám ustúpil. Mimochodom, o politizácii Policajného zboru hovorím už dlho. Stav, kedy je po každých voľbách vymenený prezident PZ a dochádza ku kompletným výmenám krajských riaditeľov a väčšiny okresných riaditeľov, nie je normálny. Rovnako nie je celkom v poriadku, že pokus Ministerstva vnútra o komplexnú reformu tajných služieb so zapojením odbornej verejnosti (s tajnými pripomienkami tajných) dopadne tak, že sa legislatívnym trikom vyhodia veci, ktoré vláde nevyhovujú. Nevyšetrené kauzy, vrátane Gorily, ku ktorej spisu sa nemôže dostať dokonca ani prezident SR, asi nemusím pripomínať. To čo sa deje v súvislosti s Igorom Matovičom tento týždeň je len výsledkom pasivity v témach spomínaných vyššie.

Hoci každá z tém vyššie je absolútne zásadná, minister Kaliňák tieto veci nedokázal dotiahnuť do konca. Hlavnú výkladnú skriňu práce ministra však malo predstavovať niečo iné – reforma ESO. Nedávno v relácii RTVS Z prvej ruky uviedol: „Potrebovali by sme možno štyri hodiny na to, aby sme rozobrali všetky úspechy.“ Naozaj?

Klientske centrá – Koľko? Kedy?

Pred pár dňami sa otvorilo v Bratislave v poradí 44. klientske centrum. Robert Fico pri tejto príležitosti uviedol: „Do posledného dňa mandátu našej vlády máme ešte pripravených 5 klientských centier a celkovo ich bude 79, predpokladám, že podstatná časť z nich už v priebehu roku 2016.“ Bolo by to veľmi pekné, ak by sa najskôr neavizovalo otvorenie 89 centrier (aj v oficiálnej ESO prezentácii MV SR) a ich sprevádzkovanie už v rokoch 2014 a 2015. Keďže sa počas tejto vlády k 50 už asi nedostaneme, je dobré si pripomenúť, ako sa najskôr v júli 2015 minister Kaliňák zastájal, že sa tak stane do konca roka 2015 a v novembri zas, že ich bude 50 do konca januára 2016. Nepodarilo sa.

Efektívne a transparentné verejné obstarávania

Ako uviedol minister Kaliňák, vďaka reforme ESO „(sme) rovnako tak zefektívnili aj verejné obstarávanie, či už skrátením lehôt, stransparentnením alebo zásadnými úsporami.“ Pripomeňme si, ako sa štát dostal k „vlajkovej lodi klientskych centier“ v Bratislave.

Bratislavské klientske centrum vyšlo štát celkovo na 12,7 milióna eur a neprebehla žiadna súťaž – najskôr ministerstvo prenajalo budovu od Vienna Invest, potom sa šikovne obišlo verejné obstarávanie priamym zadaním stavebných úprav Vienna Invest s odkazom na článok zmluvy o nájme a nakoniec sa obchod ukončil zámenou budov (MV SR sa bez súťaže zbavilo nehnuteľnosti v Starom meste na Staromestskej) s doplatkom MV SR. Kaliňákove argumenty boli vskutku presvedčivé: „Toto je budova, ktorá je jediná v Bratislave týchto parametrov. Je jediná.“ a „Vy viete obstarávať niečo, čo je jediné, keď nič iné neexistuje? Čo chcete obstarávať, keď žiadnu inú budovu vám nevedia ponúknuť?“ Neexistuje žiadne porovnanie, žiadna alternatíva – iba Kaliňákovo tvrdenie. V niektorých prípadoch teda MV SR zefektívňuje obstarávania tak, že žiadne neuskutoční. Výborná reforma.

K zefektívneniu štátnej správy nedochádza

Reforma ESO má zredukovať byrokratický aparát. Ako sa ukázalo ešte z rozpočtu na rok 2015, v rámci celého verejného sektoru došlo k nárastu o 602 zamestnancov. Ušetrilo sa, ale iba v samospráve s predpokladaným poklesom o 3 169 miest. V rámci ústrednej správy došlo k nárastu o 3 751 miest a v poistných fondoch o 20 miest. Pri tohtoročnom rozpočte to vyzerá na prvý pohľad ešte o dosť horšie – v rámci celého verejného sektoru dochádza k nárastu o 3 298 miest, pričom sa všetko týka ústrednej správy. Ministerstvo to vysvetľuje metodickou zmenou, vplyvom ktorej sa zaradili nové organizácie medzi subjekty verejnej správy. OK. Tu je dobré spomenúť dva neodškriepiteľné fakty. Po prvé,  pri celkovom počte rádovo tisícok úradníkov bolo vďaka opatreniam ESO podľa MV SR prepustených iba do 1 000 osôb. Po druhé, napriek úsporným opatreniam počet zamestnancov platených zo štátneho rozpočtu od roku 2012 neustále narastá až na súčasných viac ako 228-tisíc. Mimochodom, hoci ESO predpokladá zníženie počtu štátnych rozpočtových organizácií, od začiatku Ficovej vlády každý rok stúpa počet ich pracovníkov približne o tisícku.

Zdroj: Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2016 (Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018)

A pokiaľ chceme aj trochu širšiu perspektívu – v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ v počte zamestnancov verejnej správy pomaly nemáme konkurenciu. Podľa mojich prepočtov, vychádzajúc zo štatistík ILO a EUROSTATu, sme spomedzi členských krajín s takmer 39 úradníkmi v oblasti verejnej správy a obrany a povinného sociálneho zabezpečenia (klasifikácia ISIC Rev.4) na 1 000 obyvateľov druhí a ďaleko nad priemerom EÚ. Aby som nezabudol, do tejto kategórie nespadajú zamestnanci zdravotníctva a školstva – kde sme zas ďaleko pod priemerom EÚ.
Zdroj: ILO; EUROSTAT (prepočet autora)

Zdroj: ILO; EUROSTAT (prepočet autora)

Zdroj: ILO; EUROSTAT (prepočet autora)

Zdá sa, že ESO je efektívne akurát v presúvaní krabíc, no reálny obsah a štýl práce štátu sa nemení. Je to zo strany jednofarebnej vlády absolútne premárnená príležitosť. Pritom, ako som už písal dávnejšie, len v oblasti štátnej personalistiky máme obrovské medzery. Štát riadime chaoticky, nevieme plánovať a nemáme jasno v odmeňovaní ľudí. To všetko mohol vyriešiť moderný zákon o štátnej službe. Opäť je to téma, kde mal mať minister ťah na bránu a nestalo sa.

Elektronizácia a “internetizácia” – pozor, nemýliť

Ako sa vyjadril minister Kaliňák: „U všetkých tých, čo kritizujú elektronizáciu, dochádza k jednému hlbokému omylu. Oni si pletú elektronizáciu a internetizáciu. To sú dve rozdielne veci. A naozaj, v podstate sme výrazne ďalej; keby sme my v niektorých veciach postupovali ako Estónsko, tak už som asi ďaleko viackrát odvolaný. Veď tam sú úplne iné veci. Zoberte si, u nás stojí elektronická identifikačná karta aj s elektronickým podpisom 4,50 a tam 25 euro.” Takže, mať u nás služby ako v Estónsku, asi by sme si všetci gratulovali. Táto krajina je považovaná za elektronického tigra Európy a právom – elektronizácia tam začala už v 90. rokoch, čipový občiansky je tam bežným štandardom a funguje tam nielen eGovernment, eZdravotníctvo a eŠkolstvo, ale aj online databázy registra populácie, registra adries a katastra a ich integrácia s viacerými informačnými systémami verejnej správy. Inak, štát ponúka občanom 600 elektronických služieb a pre podnikateľov približne až 2 400. No ale, ako uviedol minister Kaliňák, „na čo by ste potom mali klientske centrá, keby ste si všetko mali vybavovať z domu? Naši ľudia preferujú kamenné obchody, kde sa môžu poradiť s úradníkom.” Asi tým Estóncom v skutočnosti ani nemusíme závidieť. Teraz vážne, iniciatívy ako slovensko.digital ukazujú ako jednoduchu a lacno by sa niektoré veci dali urobiť – no to by sa muselo chcieť.

Moderný štát

Posledné 4 roky potvrdili, že sme sa v riešení našich problémov s právnym štátom a fungujúcimi inštitúciami nikam neposunuli. Často teraz počúvam o tom, že je nutný silný ekonomický program, čo je, samozrejme, pravda. Ten sa však nedá realizovať v prostredí, v ktorom nefungujú pravidlá či ich vynucovanie štátom. V takom prostredí je akákoľvek ekonomická reforma vydaná osudu džungle, kde si to najľahšie ošetria tí silní. Totiž, ak niekto potrebuje jasné pravidlá, vynútiteľnosť práva či spoľah na súdy a políciu, sú to práve tí menší a slabší, vrátane živnostníkov či malých podnikateľov. Dokonca čiastočne platí, že sa bez tohto základu ani v kvalite poskytovania verejných služieb ďaleko nepohneme – korupcia odsáva veľké peniaze zo zdravotníctva a zle fungujúci, spolitizovaný štát zas nedokáže riešiť veľké výzvy napríklad v školstve.

Ako sa vyjadril sám Robert Fico, pri reforme ESO sa naskytla šanca využiť „jedinečnú príležitosť nekoaličnej vlády, pretože len taká je schopná urobiť taký zásadný rez vo fungovaní úradov štátnej správy.” Veľmi ten zásadný rez popravde nevidno. Veľkú zodpovednosť za tento stav nesie minister vnútra. Je mi len záhadou, prečo mu to viac nepripomíname.