Reforma bez krytia je ako čítanie bez porozumenia

Výrok týždňa

„Rozpočet je obrazom strategického uvažovania ministerstiev za ostatné obdobie. Tam, kde sa nepripravujú dôležité reformy, tam sa výdavky nemenia. Preto ma zaráža nízky objem zdrojov vyčlenených na vzdelávanie. Ministerstvo školstva totiž na začiatku tohto volebného obdobia ohlásilo vo vzdelávaní reformu štvrťstoročia. Peniaze na ňu v rozpočte ale nikde nevidím.“

Zuzana Zimenová (nez.)
poslankyňa NR SR
v rozprave k návrhu rozpočtu | 6. 12. 2017

Výber z udalostí

• Dva týždne od zverejnenia výsledkov PISA 2015 venovaného tímovému riešeniu problémov boli zverejnené aj výsledky medzinárodného prieskumu čitateľskej gramotnosti Progress in International Reading Literacy Study (PIRLS) 2016.

Prieskum desaťročných detí sa uskutočnil v 60 krajinách sveta, t. j. u nás u štvrtákov základných škôl. Do testovania sme sa zapojili s takmer 5500 žiakmi. Tí dosiahli výsledok 535 bodov, čo je tesne pod priemerom krajín EÚ a OECD (540 bodov resp. 541 bodov).

• Podiel štvrtákov, ktorí vedia čítať nadpriemerne, tvorí v krajinách OECD a EÚ 12 %, na Slovensku je to 10 %. Žiaci, ktorí nevedia čítať ani priemerne tvoria na Slovensku 19 %, priemer krajín EÚ a OECD je 18 %. Najhoršie sú na tom u nás deti z chudobných rodín.

„Výsledky týchto žiakov sa výrazne znížili a je tam najvyšší pokles spomedzi všetkých krajín EÚ. Ak sa pozrieme na Taliansko, Bulharsko alebo Čile, kde majú tieto deti ešte horšie socio-ekonomické podmienky, tieto krajiny dokážu aj s tými najslabšími pracovať tak, že ich posúvajú výkonnostne dopredu, náš vzdelávací systém ich nedokáže ani zastabilizovať,“ skonštatovala riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) Romana Kanovská.

• Ministerstvo školstva v reakcii na výsledky PIRLS 2016 poukázalo na to, že čitateľská gramotnosť slovenských žiakov od roku 2001 narástla. „V priebehu 15 rokov (2001 – 2016) sme sa na škále PIRLS posunuli o 17 bodov, čo je štatisticky významný nárast. Najvýraznejší nárast (o 13 bodov) však nastal desať až pätnásť rokov dozadu medzi rokmi 2001 a 2006.“

Riaditeľka NÚCEM Kanovská však v tejto súvislosti uviedla, že slovenskí žiaci síce dosiahli zhodný výsledok ako pri ostatnom meraní v roku 2011, no priemer krajín Európskej únie aj OECD sa medzitým zlepšil výraznejšie, takže mnohé krajiny sa nám vzďaľujú. Napríklad v Českej republike bolo zlepšovanie menej rýchle, no českí žiaci dosahujú oproti krajinám EÚ aj OECD nadpriemerné výsledky.

• Martin Hanus v súvislosti so zverejnenými výsledkami konštatuje, že na ich dôslednú interpretáciu potrebujeme poznať viac než len sprievodný výklad ministerstva. Tomáš Nejedlý to pripisuje odkladaniu nevyhnutných zmien v školstve, vrátane reformného programu Učiace sa Slovensko.

Nízku úroveň čitateľskej gramotnosti spomína aj Učiace sa Slovensko  (s. 70-71). V septembri dokument autori odovzdali ministerke školstva Martine Lubyovej (nom. SNS). Tá sa v súvislosti s jeho budúcnosťou vyjadrila, že materiál rezort rozpracuje na päť dvojročných akčných plánov.

• Opatrenia Učiaceho sa Slovenska pre oblasť vysokých škôl a vedy v komentári rozoberá bývalý minister školstva Ján Mikolaj (SNS). Dokument považuje za nedokončený, keďže podľa neho nerieši otázky podpory vzdelávania a výskumu.

„Rieši otázky inštitucionálneho financovania, financovania tvorivých činností či oblasti národných štúdií a vedeckých parkov, ale podmienkam a financovaniu vysokých škôl a výskumu v rámci prioritných potrieb ekonomického rozvoja štátu sa nevenuje,“ tvrdí Mikolaj.

• Zmeny v štúdiu na vysokých školách požaduje Študentská rada vysokých škôl (ŠRVŠ). Jej predseda Bálint Lovász po stretnutí s ministerkou školstva uviedol, že zástupcovia ŠRVŠ budú presadzovať, aby mali vysokoškolskí študenti nárok na rok štúdia o rok dlhšie zadarmo. Podobné opatrenie platí v Českej republike už niekoľko rokov.

Na požiadavku ŠRVŠ ministerstvo školstva reagovalo tvrdením, že bezplatný rok štúdia navyše pre všetkých študentov by z rozpočtu odčerpal približne 4,5 milióna eur. „Prikláňame sa k tomu, aby táto výhoda bola určená len pre študentov, ktorí absolvujú v rámci programu Erasmus vzdelávanie v zahraničí,“ doplnil tlačový odbor ministerstva s tým, že je to stále otvorená otázka.

• Prezident Andrej Kiska vymenoval 30 nových profesoriek a profesorov. Pri tejto príležitosti pripomenul, že úpadok školstva je jednou z vecí, ktorých sa ľudia najviac obávajú a vymenovaných vyzval, aby jasne pomenovávali problémy, hľadali riešenia a na ich presadení spolupracovali s tými, ktorí sú politicky zodpovední.

• Na stále prebiehajúcej, poslednej tohtoročnej schôdzi parlamentu, budú poslanci rozhodovať o viacerých návrhoch v oblasti školstva, aj o vládnom návrhu štátneho rozpočtu na rok 2018. V regionálnom školstve návrh počíta s navýšením výdavkov o 4 milióny eur, celkovo však bude mať rezort k dispozícii o 70 miliónov eur menej než v tomto roku.

Na vzdelávanie, vedu, výskum a šport sa má v budúcom roku použiť vyše 2,5 miliardy eur, z toho 1,36 miliardy z kapitoly ministerstva školstva a 1,16 miliardy z kapitoly ministerstva vnútra. Niektorí opoziční poslanci navrhujú v rozpočte úpravy. Pozmeňujúci návrh predložila Zuzana Zimenová (nez.), ktorá žiada vytvorenie viazanej rezervy na reformu vzdelávania.

• Poslankyňa Európskeho parlamentu Jana Žitňanská (NOVA) skritizovala snahu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) o zníženie koeficientu pre dieťa v súkromných centrách špeciálno-pedagogického poradenstva (CŠPP). Hoci ministerstvo financií túto požiadavku v pripomienkovom konaní neakceptovalo, podľa poslankyne budú zástupcovia ZMOS naďalej vyvíjať úsilie o presadenie svojho zámeru.

Podľa Žitňanskej sú súkromné CŠPP v súčasnosti podfinancované a je potrebné ich podporovať, nie likvidovať. „Nie je možné pripustiť redukciu zariadení, ktoré už existujú. Znížením normatívu hrozí nielen ich redukcia, ale aj úplná likvidácia. Neštátne CŠPP sú pritom často jediné, ktoré sú k dispozícii a dokážu sa postarať o deti so zdravotným postihnutím,“ zhodnotila europoslankyňa.

• O tom, že deti so zdravotným postihnutím je nevyhnutné začleňovať do bežných škôl, hovorili v základnej škole v bratislavskej Rači známe osobnosti, riaditeľka i žiaci. Vyjadrili tak podporu novovznikajúcemu programu Nadácie pre deti Slovenska, Koalície pre deti Slovensko a Plesu v opere, ktorý má prispieť k lepším možnostiam vzdelávania detí so znevýhodnením.

To, ako môže deväťročný Matthias spoločne so zdravými spolužiakmi v škole fungovať a čo mu k uľahčeniu vzdelávania v škole ešte chýba, si môžete pozrieť tu.

Všimli sme si

• Pretrvávajúce mýty o inkluzívnom vzdelávaní rozoberá ďalší blog projektu To dá rozum. Analytici Jozef Miškolci a Miroslava Hapalová píšu o tom, že výskumy o zaraďovaní detí s vysokým intelektom do elitných tried či škôl potvrdili len zanedbateľný dopad na ich celkové študijné výsledky.

• O bludoch publikovaných o inkluzívnom vzdelávaní v Českej republike píše odchádzajúci minister školstva Stanislav Štech. Dezignovaný český premiér Andrej Babiš medzitým vyhlasuje, že v jeho strane inklúziu veľmi nepodporujú.

• Slovenský a fínsky vzdelávací systém po konferenciou Future Now, na ktorej rečníci hovorili o budúcnosti vzdelávania, porovnáva v článku týždenníka Trend Valentína Sedileková.

• Divadlo Andreja Bagara (DAB) v Nitre začalo s nácvikom prvej inscenácie projektu EDU-hry. Ich cieľom je vytvoriť krátke inscenácie, ktoré sa zaoberajú aktuálnymi kultúrnymi a spoločenskými témami. Projekt je určený študentom stredných škôl a jeho súčasťou sú aj diskusie a workshopy po predstavení. Prvá inscenácia s názvom Hoax sa venuje mediálnej výchove a konšpiračným teóriám.

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk