Denník N

Renomované ekonomické publikácie? Na Ukrajine!

V silnejúcom konkurenčnom boji o akademický chlebíček sú slovenskí ekonómovia stále viac nútení publikovať v kvalitných časopisoch zahraničí. Mnohým z nich sa to darí a aj napriek nezáujmu vlády sa naše ekonomické fakulty pomaličky posúvajú vpred. Existuje však aj druhá skupina autorov, ktorá si slovné spojenie „zahraničie“ a „kvalita“ vysvetlila po svojom – orientujú sa na masové publikovanie na Ukrajine.

Kvalita ekonomického výskumu sa takmer všade na svete zvykne merať počtom publikácií v tzv. karentovaných a impaktovaných časopisoch. Tieto časopisy sú indexované spoločnosťami Thomson ReutersElsevier a aspoň hypoteticky by mali predstavovať to najlepšie, čo sa v oblasti ekonomickej vedy vydáva. Bohužiaľ, z dôvodov, ktoré poznajú iba predstavitelia uvedených databáz, sa do nich kde-tu dostanú aj časopisy, ktorých kvalita nepresahuje fakultné kolo študentskej vedeckej a odbornej činnosti (ŠVOČ). A to otvára dvere niektorým slovenským akademikom!

Treba uznať, že kvalita publikácií slovenskej ekonomickej obce sa v poslednom čase podstatne zvýšila. Kým pred časom bol vrcholom akademickej kariéry článok v Ekonomickom časopise (to najlepšie, čo doma máme), dnes sa publikácie v zahraničných karentoch a impaktoch rátajú na desiatky. Len Ekonomická univerzita mala k 21. 2. 2016 zaregistrovaných 70 takýchto článkov za rok 2015 a do konca marca, keď prebehne uzávierka, sa tento počet určite ešte zvýši. Autori ako napríklad Eduard Baumöhl či Štefan Lyócsa (ale i mnohí iní) každý rok publikujú výsledky svojho výskumu v renomovaných časopisoch a zvyšujú tak viditeľnosť slovenskej ekonomickej obce v zahraničných kruhoch.

Napriek všetkým negatívam komplexnej akreditácie, k zvýšeniu kvality publikačnej činnosti viedli práve jej kritériá. Tie jednoznačne uprednostňujú impaktované publikácie pred ostatnými a manažmenty jednotlivých vysokých škôl tak začali na ne klásť dôraz. Mnohí akademici vďaka tomuto tlaku zhora zistili, že sú schopní umiestniť svoje články aj inam ako do zborníkov z fakultných konferencií. Iní však zvolili cestu najmenšieho odporu a začali hľadať medzeru v systéme. Princíp je jednoduchý: stačí identifikovať impaktovaný časopis, ktorý vychádza čo najčastejšie, je čo najmenej renomovaný a podľa možnosti ani nevykonáva recenzné konanie. Čo čert nechcel, za východnou hranicou Slovenska je takých časopisov hneď niekoľko.

Nikto nehovorí, že na Ukrajine sa nevykonáva kvalitný výskum a nevychádzajú kvalitné časopisy. Actual Problems of Economics však rozhodne nepatrí medzi ne. V roku 2014 vydal neuveriteľných vyše 1500 článkov a ani v roku 2015 jeho zostavovatelia rozhodne netrpeli obmedzením počtu strán. Keď si uvedomíme, že za zverejnenie jedného článku si vydavateľ vypýta priemerne 200-300 eur, motivácia publikovať čo najviac je zrejmá.

Časopis sa chváli tým, že recenzné konanie štandardne netrvá dlhšie ako dva týždne. Pri počte publikovaných statí je jasné, že recenzné konanie vôbec neexistuje a autori sú akurát tak požiadaní, aby sami dodali posudky na svoj článok. Článok, ktorého zhrnutie má na základe inštrukcií z web stránky obsahovať „2-4 lakonické vety“ o jeho obsahu. Podľa kvality mnohých článkov sa zdá, že autori s lakonickosťou určite nemajú problém…

V roku 2015 slovenskí akademici v Actual Problems of Economics publikovali 33 statí, z nich 18 pochádza z jednej fakulty. Na jednej strane treba vyjadriť dekanke tejto fakulty obdiv, pretože, slušne povedané, vybabrala so systémom. Ako manažérka robí to, za čo je platená – sleduje ciele, ktoré jej nastavila Akreditačná komisia, a keďže na základe jej kritérií je tento časopis považovaný za kvalitný, publikovanie v ňom zlepšuje výkony fakulty. Na strane druhej… každý vie, ako publikovanie v Actual Problems of Economics funguje. Na internete je viacero zoznamov, ktoré pred ním varujú a v zahraničí je v životopise skôr príťažou ako bonusom. Pred dvomi rokmi ho Thomson Reuters vyradilo zo svojho zoznamu, pričom sa dá očakávať, že Elsevier tak urobí v najbližšom období. Preto trvať na tom, aby zamestnanci fakulty písali články „na Ukrajinu“ a zúčastňovali sa konferencií časopisu, je prinajmenšom úbohé. Odporúčať im, aby pripisovali jeden druhého k autorstvu článkov (čo sa bežne deje) už hraničí aj s porušením zákona.

Konferencie nespomínam náhodou. Ide o jeden z modelov fungovania časopisu. Vydavateľ organizuje aspoň dve konferencie ročne, v plážových destináciách ako Turecko či Tunisko, pričom účastník má de facto zaručenú publikáciu. Stačí zaplatiť konferenčný poplatok, podľa možností aj predražený hotel a týždňová dovolenka na účet univerzity je na svete!

Okrem Actual Problems of Economics existuje na Ukrajine aj o niečo lepší, ale predsa len rovnako fungujúci časopis Economic Annals XXI. Desiatky podobných pofidérnych časopisov číhajú v iných štátoch, registrované sú často i na Západe. Databázy Thomson Reuters a Elsevier ich pomaly vyraďujú, ale ako v každej oblasti života, objavujú sa stále nové a sofistikovanejšie spôsoby oklamania systému. Publikovať niekde treba. Nie každý si hneď verí, preto takéto časopisy možno aj majú pre mladých autorov do určitej miery svoje opodstatnenie. Ak však niekto publikuje takmer výlučne v jednom časopise pochybnej kvality, respektíve na ňom zakladá renomé svojho pracoviska, je to smutná vizitka nášho školstva. Nemám predsudky voči nikomu, ale radšej by som videl diela našich ekonómov medzi článkami amerických, nemeckých či britských autorov, ako v spoločnosti autorov z Ghany a Uzbekistanu.

Ministerstvo školstva a Akreditačná komisia by si mali uvedomiť, že svojimi rozhodnutiami k takémuto vývoju prispievajú. Riešení sa ponúka hneď niekoľko. Netreba vymýšľať nič svetoborné, stačí sa inšpirovať fungujúcimi opatrenia z iných štátov:

  • Obmedziť počet publikácií z jedného časopisu, ktoré sa fakultám rátajú do akreditačného obdobia, napríklad na dve.
  • Prikladať väčší význam kvalite časopisov, meranej pomocou impakt faktoru. Rozdelenie časopisov na kategórie A, B a C, ako je tomu v súčasnosti, je nepostačujúce.
  • Zvýšiť finančnú bonifikáciu škôl publikujúcich v najkvalitnejších časopisoch.
  • Nastaviť minimálne kritériá habilitačného konania tak, aby noví docenti museli mať publikácie aj v časopisoch s vysokým impakt faktorom. Slovenskú špecialitu – možnosť nahradiť plnenie jedného kritéria iným – treba odstrániť.

Výsledky ekonomického výskumu na Slovensku sa postupne zlepšujú. Snaha dosahovať minimálnu akceptovateľnú úroveň je však u nás hlboko zakorenená. Školstvo sa očistí iba stanovením prísnejších kritérií, z ktorých nebudú nijaké výnimky.

Doplnenie 23.2.2016: Ako ma upozornili viacerí čitatelia, Actual Problems of Economics je iba špičkou ľadovca. Iné slovenské fakulty vyššie uvedeným spôsobom publikujú v časopisoch ako napríklad Polish Journal of Management Studies alebo rumunský Journal of Applied Economic Sciences. Už teraz sa teším, keď budú plne spracované publikácie za rok 2015. Zdá sa, že to bude zaujímavé čítanie.

 

(Autor článku publikoval v Actual Problems of Economics už v roku 2012, oveľa skôr, ako sa tento časopis stal modlou slovenských ekonómov. Nie je na to patrične hrdý, avšak ku cti mu slúži, že hneď ako zistil, ako funguje a že publikuje asi naozaj všetko, nikdy viac sa už za týmto časopisom ani neobzrel.)

Teraz najčítanejšie

Martin Grančay

Vysokoškolský pedagóg, výskumník, projektový manažér, cestovateľ, sprievodca cestovného ruchu, obdivovateľ leteckej dopravy. Odborne sa venujem teóriám medzinárodného obchodu, gravitačným modelom a ekonomike medzinárodnej civilnej leteckej dopravy. Mám rád Slovensko a ako sprievodca ho predstavujem zahraničným turistom, aby sa sem chceli vrátiť a aby o nás šírili dobré meno. Milujem cestovanie, najlepšie všade tam, kde môžem spoznať nové kultúry. Čím dlhší a komplikovanejší let, tým lepšie. :-)