Denník N

Requiem pre znásilnený štát

Svoje články zväčša skladám tak, aby sa dali prečítať ako príbehy, ktoré držia dejovú líniu, obsahujú dôležité údaje a sprostredkujú zjednodušeným spôsobom problém, jeho nuansy a prípadné riešenie. Teraz vás čaká niečo iné. Viete o hrozivom probléme a idete sa zamotať do spleti neuveriteľných zlyhaní štátnych inštitúcií. Zistenia nechávam bez komentárov a posúdenie nechám na ctenom čitateľovi. Pevné nervy želám.

Pred štyrmi mesiacmi som napísala článok. Bola som zhrozená z toho, že nie je funkčný žiaden z nástrojov ochrany detí, dôsledkom čoho je páchaná neprávosť na tých najslabších. Cez tento prípad som mohla nazrieť do útrob zdeformovaného a prehnitého systému. A čo sa stalo odvtedy?
Realita je horšia, než boli prvotné dohady.

Podnet na výbore pre ľudské práva
Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny dostal podnet, ktorý na výbor zaslala oznamovateľka. K podnetu priložila dokumentáciu, podľa ktorej malo v zariadení opakovane prísť k sexuálnemu zneužívaniu maloletých detí, zlému zaobchádzaniu, týraniu a ponižovaniu klientov.

Vo všetkých prípadoch v priloženej dokumentácii išlo o zariadenie Čistý deň, n. o.  Je to resocializačné zariadenie pre drogovo závislých, ktorému bola pridelená akreditácia ministerstva práce. Akreditácia je „licencia“ na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Zariadenie na základe akreditácie prijíma maloletých, ktorým bol súdom nariadený pobyt v resocializačnom stredisku.
Ústredie práce uzatvára so zariadením Zmluvu  o poskytnutí finančného príspevku na vykonávanie rozhodnutia súdu v resocializačnom stredisku a štát pobyt dieťaťa zariadeniu prepláca. Výška finančného príspevku na deň a dieťa je 33,40 eur. Zariadenie má kapacitu 42 klientov. To znamená, že zariadenie môže zo štátneho rozpočtu každoročne prijať viac ako pol milióna eur.

Podnet bol doručený výboru dňa 6. 9. 2016. Obsahoval tieto dokumenty:

  • sprievodný list oznamovateľky, ktorá popisovala podmienky v resocializačnom stredisku z pohľadu náhodného návštevníka
  • zápisnica z Generálnej prokuratúry o trestnom oznámení obsahujúca výpovede dvoch matiek maloletých detí, týkajúce sa sexuálneho zneužitia, znásilnenia, zanedbania zdravotnej starostlivosti, týrania a nehumánneho zaobchádzania s maloletými deťmi
  • lekárske správy týkajúce sa zdravotného stavu maloletého dieťaťa
  • zápisnica o trestnom oznámení podaná matkou dieťaťa vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa
  • list matky maloletého dieťaťa, v ktorom výbor informuje o používaní samotky, nehumánnom a ponižujúcom zaobchádzaní, nezabezpečovaní zdravotnej starostlivosti, o upieraní práva na vzdelávanie, o opakujúcom sa sexuálnom zneužívaní maloletých zo strany zamestnancov zariadenia
  • list bývalého klienta zariadenia, ktorý svedčí o ponižovaní klientov, nehumánnom zaobchádzaní, trestaní a fyzickom týraní maloletých, pričom menovite označuje dvoch zamestnancov a riaditeľa zariadenia, ktorí mali napadnúť a zbiť maloletého klienta tak, že mu spôsobili početné podliatiny, z ktorých sa zotavoval niekoľko dní bez poskytnutia zdravotnej starostlivosti, svedčil o fyzickom napadnutí matky maloletej klientky riaditeľom zariadenia
  • list od bývalej klientky, ktorá tvrdí, že na terénnej terapii zástupca riaditeľa (ktorého v liste menuje), podával maloletým klientkam alkohol v kombinácii s analgetikami a následne ich brutálne znásilnil.

Na základe podnetu sa výbor pre ľudské práva uzniesol na tom, že zrealizuje poslanecký prieskum.

 

Akreditačná komisia zasadla
Dňa 14. 9. 2016 akreditačná komisia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR po preskúmaní situácie odporučila Ministerstvu práce SR, aby zariadeniu Čistý deň, n. o. odobralo akreditáciu.

Akreditačná komisia je odborný poradný orgán ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Tento poradný orgán je zo zákona jediným spôsobilým orgánom na území Slovenskej republiky, ktorý môže ministerstvu odporúčať udeliť alebo odobrať zariadeniu akreditáciu na výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Akreditačná komisia zopakovala svoju výzvu pre MPSVaR aj po svojom následnom novembrovom zasadaní, kde sa rovnako a opakovane uzniesla na tom, že odporúča MPSVaR, aby resocializačnému zariadeniu Čistý deň, n. o. akreditáciu odobralo.

Ministerstvo začalo správne konanie o odobratí akreditácie resocializačnému zariadeniu. To však neznamená, že zariadenie prerušilo alebo obmedzilo svoju činnosť. Svoju činnosť v plnom rozsahu vykonáva naďalej.

Prokuratúra a polícia
Trestné oznámenia podávali rodičia maloletých detí ešte v roku 2015. Trestné stíhania boli však zastavené. Po medializácii prípadu Generálna prokuratúra spolu s krajskými prokuratúrami urobila revíziu prípadov.

Stanovisko Krajskej prokuratúry v Trnave obsahovalo tieto informácie:
V prípade poškodenej maloletej N. bolo začaté trestné stíhanie v septembri 2015 pre zločin sexuálneho zneužívania. V novembri 2015 bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným činom. Na základe trestných oznámení podaných matkou maloletej v auguste a septembri 2016, získali orgány činné v trestnom konaní nové, skôr neznáme, informácie o skutku, ktorý bol predmetom zastaveného trestného stíhania. Tieto informácie boli podkladom na začatie nového trestného stíhania pre skutky právne kvalifikované ako zločin sexuálneho zneužívania a ako zločin týrania blízkej  osoby a zverenej osoby. Obeťami mali byť viaceré osoby umiestnené v Resocializačnom stredisku „Čistý deň“, n. o. , Galanta.

Krajská prokuratúra  v Trenčíne sa vyjadrila v súvislosti s ďalším trestným činom nasledovne:
„Zastavenie trestného stíhania uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Považská Bystrica zo 17. mája 2016  z dôvodu, že skutok právne kvalifikovaný ako zločin znásilnenia poškodenej maloletej R. nie je trestným činom a nebol dôvod na postúpenie trestnej veci, bolo predčasné. Rozhodnutie o zastavení trestného stíhania bolo  vydané na základe skutkového stavu veci, ktorý nebol zistený v zákonnom rozsahu. Vyšetrovateľ nevykonal všetky nevyhnutné a reálne dostupné dôkazné prostriedky (výsluchy svedkov) a nezaobstaral relevantné listiny. V procese dokazovania vyšetrovateľ Policajného zboru porušil viaceré ustanovenia Trestného poriadku.
Postup prokurátora Okresnej prokuratúry Považská Bystrica, ktorý vykonával v trestnej veci poškodenej maloletej R. dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní nebol v súlade so zákonom.  Prokurátor vykonal formálne previerky vyšetrovacieho spisu, vydal záväzný pokyn na vyšetrenie trestného činu bez vyšetrovacieho spisu, zákonnými opatreniami nezabezpečil urýchlené objasňovanie trestného činu, nereagoval na neúplnosti v skutkových zisteniach a na procesné pochybenia v dokazovaní.
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne na základe skutkovo-právnej analýzy trestnej veci vydal pokyn na opakované začatie trestného stíhania pre viaceré skutky a trestné činy a na doplnenie dokazovania.  Generálna prokuratúra sa po oboznámení so skutkovo-právnou analýzou trestnej veci stotožnila so stanoviskom Krajskej prokuratúry v Trenčíne k nezákonnosti postupu a rozhodnutí  orgánov činných v trestnom konaní   v skončenom trestnom stíhaní. Zároveň nariadila správovú povinnosť v trestnej veci.“

 

Zistenia poslaneckého prieskumu

Poslanecký prieskum bol zameraný na dodržiavanie ľudských práv a práv dieťaťa, v zmysle medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovensko viazané. Prieskum bol rovnako zameraný na dodržiavania zákonnosti postupov orgánmi štátnej a verejnej správy a na ochranu maloletých a ich práv v zmysle platných zákonov.

Dňa 4. 10. 2016 členovia Výboru NR SR pre ľudské práva vykonali poslanecký prieskum na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Poslanci si vyžiadali podnety prijaté ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny za roky 2014 až 2016. Pracovníci ÚPSVaR poskytli kópie dokumentov – záznamy o prijatí telefonických oznámení, podnety prijaté poštou a na emailovú adresu ÚPSVaR.

Podnet č. 1 –  júl 2014 – telefonické oznámenie matky dieťaťa o tom, že v uvedenom resocializačnom stredisku dochádza k zlému zaobchádzaniu s deťmi. Matka uvádza, že riaditeľ zariadenia psychicky a fyzicky týral jej dcéru. Proti jej vôli jej dal ostrihať dlhé vlasy. Sťažovala sa, že majú rodičia zákaz návštev v zariadení. Že dcéra kvôli zlému zaobchádzaniu zo zariadenia ušla a matka sa bojí o jej život.

Podnet č. 2 – júl 2014 – matka maloletej uvádza, že v resocializačnom stredisku dochádza k zlému zaobchádzaniu s deťmi. Sťažovala sa na hladovanie detí a na obmedzovanie návštev rodičom a absentujúcu zdravotnú starostlivosť. Jej dcéra mala zapálené ďasná a resocializačné stredisko nezabezpečilo ošetrenie. Dcéra zo zariadenia v noci ušla a je na úteku. (telefonické oznámenie)

Podnet č. 3 – júl 2014 – matka maloletej podala písomnú sťažnosť na MPSVaR na zanedbanie povinnej zdravotnej starostlivosti. Podnet bol postúpený ÚPSVaR. Obsahoval konkrétne problémy dcéry oznamovateľky, ktorá mala akútne bolesti zuba a nikto nezabezpečil jej ošetrenie. Resocializačné stredisko si nevyžiadalo zdravotnú dokumentáciu dcéry, na základe ktorej mala byť vykonávaná zdravotná starostlivosť, oznamovala ostrihanie vlasov na krátko, oznamovala, že nedostatok stravy a zloženie stravy nezodpovedá zásadám správnej výživy, namietala nedostatočnú informovanosť rodičov o priebehu a úspešnosti resocializácie, nedostatočné hygienické podmienky, obmedzený kontakt rodičov s deťmi.

Podnet č. 4 – 2015 – podnet formou listu. S podnetom sme neboli oboznámení, bol nám len z diaľky ukázaný rukou písaný list. S jeho obsahom sme neboli oboznámení s vysvetlením, že je rozsiahly a nemožno ho dostatočne anonymizovať. Na otázku, čoho sa podnet týka, pracovníci odpovedali, že mnohých vecí a presnú špecifikáciu neposkytli.

Podnet č. 5 – október 2015 – podnet od redakcie TV Markíza na preverenie možného sexuálneho zneužívania klientok v zariadení Čistý deň. V prvom prípade ide o terapeuta, ktorý už v zariadení nepracuje, a ktorý mal sexuálne zneužiť maloletú, ktorá mala v čase skutku len 14 rokov. V druhom prípade ide o zástupcu riaditeľa, ktorý mal zneužiť počas výletu tri dievčatá, pričom jedna podala trestné oznámenie.

Generálny riaditeľ ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny ani ostatní zamestnanci v riadiacich funkciách nevedeli zodpovedať na otázku, či tieto podnety sú totožné s podnetmi, o ktorých verejne informoval minister Richter a teda či ide o totožných 6 podnetov alebo sa tieto podnety prekrývajú, alebo má ministerstvo iných 6 podnetov a teda je v súvislosti s resocializačným strediskom Čistý deň evidovaných za roky 2014-2016 spolu 11 podnetov.

Pracovníci Ústredia nás informovali, že ministerstvo má svoj vlastný odbor kontroly. Tieto odbory kontroly spolu vraj navzájom nekomunikujú o svojich zisteniach a o prijatých podnetoch. MPSVaR však môže požiadať Ústredie o vybavenie podnetu. Ústredie práce nesprostredkúva výsledky kontrol, opatrenia ani žiadne iné úkony ministerstvu práce a ono od nich takéto informácie vraj nepožaduje.

Kontrolné zistenia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny

V prípade podnetov č. 1, 2, 3 a 4 ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny nevykonalo v zariadení kontrolu. Ústredie na základe dvoch z týchto podnetov inštruovalo kolíznych opatrovníkov, aby kontaktovali deti v zariadení Čistý deň . Na základe tohto preverovania bol zaznamenaný ďalší nový podnet od iného maloletého dieťaťa. S týmto podnetom sme neboli oboznámení. Ani na základe tohto nového podnetu Ústredie nevyslalo do zariadenia kontrolu, teda sa ani naďalej nemohlo orientovať pomocou žiadnych objektivizovaných skutočností.

Na základe týchto piatich podnetov neboli vykonané žiadne opatrenia na ochranu práv maloletých detí zo strany Ústredia PSVaR.

Na základe podnetu č. 5 ( TV Markíza ) začalo ústredie práce kontrolu podľa Zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe. Kontrola prebiehala od 30. 11. 2015 do 29. 4. 2016 a obsahovala tri návštevy zariadenia. Za ostatných 5 rokov bola vykonaná zo strany ÚPSVaR konkrétne táto jediná kontrola. Predpokladom je, že je to jediná kontrola realizovaná ústredím za celú existenciu zariadenia.

Protokol o kontrole má 11 strán. Kontrola náhodne vybrala 4 spisy detí.

Maloletá A.
Z protokolu o kontrole je zrejmé, že matka plánovala po siedmich mesiacoch ukončiť dobrovoľný pobyt svojej dcéry v zariadení. Kurátor vykonal v zariadení návštevu maloletej a po komunikácii s pracovníkmi zariadenia a s maloletou zistil, že počas pobytu v zariadení v čase priepustky užila drogu. O mesiac neskôr okresný súd rozhodol vo veci nariadenia výchovného opatrenia. Ukončenie dobrovoľného pobytu na žiadosť matky maloletej teda dopadlo tak, že pobyt dieťaťa v zariadení sa predĺžil a jeho forma sa z dobrovoľnej zmenila na formu nariadenú súdnym rozhodnutím.

Dieťa v starostlivosti zariadenia recidivovalo, čo nie je v protokole nijak komentované, ani sa táto skutočnosť neobjavila v záveroch z kontroly. Ak klientka v priebehu chráneného pobytu v zariadení recidivovala, bolo nutné skúmať okolnosti a zvážiť účelnosť ďalšieho pobytu, prípadne prijať opatrenia, ktoré by tomu predchádzali. Kontrolný orgán však k veci nezaujal žiadne stanovisko a ani neodporúčal zariadeniu žiadne opatrenia a to napriek tomu, že predmetom kontroly boli aj vykonávané opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí.

 

Maloletý T.
Tomáš bol prijatý do zariadenia na dobrovoľný pobyt. Po vstupnom psychiatrickom vyšetrení zmluvným lekárom zariadenia mu boli diagnostikované poruchy správania s odporúčaním na resocializáciu. Úrad vzápätí žiadal súd o nariadenie predbežného opatrenia a nariadenia výchovného opatrenia. Vo veci predbežného opatrenia súd návrhu vyhovel.
Počas pobytu v zariadení sa Tomáš predávkoval liekom Neurol, následne musel byť hospitalizovaný v nemocnici v Galante. O mesiac neskôr súd rozhodol o nariadení výchovného opatrenia formou pobytu v resocializačnom stredisku Čistý deň.

Z protokolu nie je zrejmé, kde a ako sa maloletý dostal v zariadení k silným a nebezpečným liekom. Zariadenia pre drogovo závislých musia pamätať na ochranu svojich klientov, najmä ak sú nimi maloleté deti. Preto má resocializačné stredisko dôsledne dozerať na to, aby lieky a všetky potenciálne zneužiteľné chemické látky boli dobre zabezpečené. V prípade, že tomu tak nie je, zariadenie neplní svoj preventívny ani ochranný účel.

Z protokolu nie je zrejmé, ako bola táto situácia komunikovaná s úradom, so súdom a so zákonnými zástupcami dieťaťa, keďže podľa týchto informácií bol Tomáš v starostlivosti resocializačného zariadenia, teda v chránenom prostredí práve pre to, aby sa mu v domácom prostredí nič podobné nestalo. Ak zariadenie neplní svoju primárnu úlohu, účel takéhoto pobytu je pre maloletého neprínosný, prípadne až nebezpečný.

Z protokolu je zrejmé, že kontrolný orgán sa situáciou ďalej nezaoberal, iba ju krátko konštatoval. Neangažoval sa v prešetrení situácie ani zariadeniu neodporúčal žiadne preventívne opatrenia. Stanovisko kolízneho opatrovníka rovnako nie je uvedené ani v zložke dieťaťa ani nie je obsahom protokolu.

Ak sa v zariadení stane, že maloletý klient musí byť pre otravu liekmi hospitalizovaný, je to mimoriadna udalosť, ktorú treba podľa Zmluvy hlásiť ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Nemáme vedomosť, že zariadenie takéto hlásenie vykonalo, nakoľko toto hlásenie nebolo súčasťou zložky dieťaťa a ani ústredie práce nás počas poslaneckého prieskumu o tom neinformovalo. Dôsledkom nedodržania zmluvných podmienok je rozviazanie zmluvy o poskytnutí finančného príspevku zariadeniu.

Spoločným znakom informácií z vyššie spomínaných dvoch spisov je to, že obe deti boli zariadeniu zverené priamo rodičmi a to na dobrovoľný pobyt. Úrad zrejme na podnet zariadenia žiadal súd o predbežné opatrenie. Krátko nato obaja klienti počas pobytu v zariadení vraj požili návykové látky/lieky. Súd po mesiaci od incidentov rozhodol o nariadení výchovného opatrenia a z dobrovoľného pobytu klienta sa stal pobyt nariadený.

Pripomínam, že podľa úvodu protokolu o kontrole boli spisy vyberané náhodne a nie je zrejmé, nakoľko bolo takéto prijímanie klientov z dobrovoľného pobytu do súdom nariadeného pobytu štandardom zariadenia a či aj iné spisové dokumentácie maloletých vykazujú tieto spoločné znaky.

Tieto mali byť predmetom šetrenia aj kolíznych opatrovníkov, rovnako ako opakujúce sa situácie, že maloletí umiestnení v zariadení požili nebezpečné látky. Týmto nálezom sa nevenovala ani kontrola ústredia práce a tieto nálezy nie sú vyhodnotené v protokole o kontrole ako závery o tom, že opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí  nie sú vykonávané dôsledne.

Maloletá N.
Protokol o kontrole uvádza, že maloletá  bola do zariadenia umiestnená v septembri 2014 na základe predbežného opatrenia. V decembri 2014 bola z dôvodu vírusového ochorenia prepustená na dlhšiu dobu do domáceho ošetrenia. V januári 2015 bola vyšetrená zmluvným psychiatrom zariadenia, diagnostikoval poruchy psychiky a správania. Vo februári 2015 bola opäť prepustená do domáceho liečenia. V marci 2015 rozhodol súd o výchovnom opatrení v trvaní 18 mesiacov. V správe je uvedené, že v zariadení počas návštev školy recidivovala, po čom bola návšteva školy upravená. V auguste 2015 podáva matka na okresný súd návrh na vydanie predbežného opatrenia o prerušení pobytu dieťaťa v zariadení. Dôvod uvádza sexuálne zneužitie maloletej v resocializačnom stredisku. V protokole sa uvádza, že maloletá bola do konca kontrolovaného obdobia PN.

V súvislosti so spisovou zložkou maloletej N. kontrolný orgán zistenia len konštatuje a v protokole o kontrole nijak nenamieta, že maloletá, nad ktorou bolo rozhodnutie súdu o výchovnom opatrení, trávila podstatnú časť nariadeného pobytu v domácom ošetrení. Po rozhodnutí súdu o výchovnom opatrení pobytovou formou, zariadenie musí byť schopné poskytovať dieťaťu aj zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu a mať podmienky aj na rekonvalescenciu klientov. Kontrolná skupina si nepýtala vysvetlenie tejto neštandardnej situácie a nepýtala sa, prečo zariadenie umožnilo napriek rozsudku, zdržiavať sa maloletej doma.

Protokol neobsahuje informácie o tom, že by sa kontrolná skupina dopytovala na podrobnosti súvisiace s uvádzaným sexuálnym zneužívaním. Keďže je verejne známe, že riaditeľ zariadenia bol o sexuálnom zneužití maloletej N. informovaný, chýba v zložke hlásenie mimoriadnej udalosti, ktoré mu ukladá zmluva s ústredím práce. Je predpoklad, že takéto hlásenie na ústredie nikto zo zamestnancov zariadenia nevykonal.

V doplňujúcich otázkach som sa v rámci poslaneckého prieskumu pýtala, či má vedenie ÚPSVaR vedomosť o tom, že by niekto z ich zamestnancov, prípadne zamestnancov zariadenia podával vo veci sexuálneho zneužitia trestné oznámenie. Podľa ich vyjadrení vedenie ústredia, kontrolná skupina ani generálny riaditeľ ústredia trestné oznámenie nepodával. Nemali vedomosť o tom, že by trestné oznámenie podali zamestnanci alebo vedenie zariadenia.

Protokol čerpal informácie zo zložky dieťaťa v zariadení. S vyššie uvedenými informáciami som konfrontovala matku maloletej N. Podľa nej sa väčšina informácií uvedených v protokole o kontrole nezakladá na pravde.

– Kolízneho opatrovníka informovala o sexuálnom zneužití svojej dcéry krátko nato, ako sa to sama dozvedela (december 2014). V tejto komunikácii podľa matky kurátorka označila maloletú hanlivými výrazmi. Aj na základe tohto jej postoja podávala matka trestné oznámenie vo veci zneužitia právomoci verejného činiteľa smerom k jej konaniu a konaniu vedenia zariadenia.

– Podľa výpovede jej dcéry diagnostika u zmluvného psychiatra zariadenia trvala približne 5 minút a je vylúčené, že by prebiehalo testovanie, pri ktorom by mohlo byť preukázané, že maloletá trpí poruchami psychiky a správania. Takéto diagnózy nepotvrdili ani iní špecialisti, ku ktorým maloletá dlhodobo ambulantne dochádzala.

– Podľa vyjadrenia matky je nepravda, že N. začala hneď po nástupe do zariadenia navštevovať základnú školu. Naopak, matka u vedenia zariadenia namietala, že napriek povinnej školskej dochádzke nie je dieťaťu umožnené navštevovať školu, čo podľa matky môže potvrdiť aj vedenie školy. Školu začala navštevovať až po incidente so sexuálnym zneužitím, keď návštevu školy vedenie zariadenia povolilo, aby vyšlo matke v ústrety a naklonilo si jej priazeň.

– Podľa matky je rovnako vylúčené, že by v tomto krátkom období recidivovala, nakoľko to potvrdzujú vyšetrenia a testovania v Centre drogových závislostí v Bratislave, kam ambulantne s dcérou dochádzala. Výsledky vyšetrení a testovaní predložila a disponujem kópiami dokumentov.

Z uvedeného vyplýva, že jednoduchým dopytovaním sa dá zistiť súlad so zaznamenanými informáciami, či už v protokole alebo v spisovej dokumentácii klientov. V prípade skutočného záujmu o objektivizovanie skutočností je nutný kontakt s klientom, prípadne inými osobami, ktoré môžu informácie rozšíriť, doplniť alebo vyvrátiť. O kontrolu objektívnosti informácií uvedených v spisovej dokumentácii zariadenia sa kontrolný orgán nepokúšal.

Z uvedeného tiež vyplýva, že tak ako v predchádzajúcich dvoch prípadoch bola i táto klientka označená pracovníkmi zariadenia za recidivujúcu, a to v rámci pobytu v zariadení. To buď znamená, že zariadenie neplní svoj ochranný účel, alebo je možné, že zariadenie fabrikuje informácie o recidíve svojich klientov, ktoré prostredníctvom kolízneho opatrovníka dokladá ako listinný dôkaz k súdnym konaniam, na základe ktorých súd rozhoduje o výchovnom opatrení a jeho dĺžke.

V takom prípade by mohlo ísť o závažné okolnosti nasvedčujúce tomu, že zariadenie neplní svoj účel alebo že sa podieľa na machináciách s cieľom zabezpečiť financovanie zariadenia prostredníctvom súdnych rozhodnutí o výchovnom opatrení nad maloletými.
Dobrovoľný pobyt je rodinou maloletého hradený vo výške len približne tretiny sumy oproti ústrediu práce, ktoré na základe zmluvy vypláca zariadeniu mesačne cca 1030€ na dieťa.

Zmluva medzi zariadením a ústredím ako poskytovateľom finančného príspevku obsahuje túto formuláciu:

„Príjemca sa zaväzuje poskytovateľovi bezodkladne písomne oznamovať mimoriadne udalosti v prípade, ak nastanú v priebehu platnosti a účinnosti tejto zmluvy, v súvislosti so zabezpečením starostlivosti o deti umiestnené na základe rozhodnutia súdu do zariadenia príjemcu (napr. útek, vyhlásenie pátrania, ublíženie na zdraví, podozrenie zo spáchania trestného činu dieťaťom, podozrenie zo spáchania trestného činu na dieťati, živelné pohromy, úmrtie dieťaťa).“

Ak v tejto veci vedenie zariadenia neposkytlo hlásenie Ústrediu práce, závažným spôsobom porušilo zmluvné podmienky, čoho dôsledkom malo byť zrušenie zmluvy.

Kontrolná skupina neuviedla tieto skutočnosti vo svojich záveroch z kontroly a ústredie voči tomuto postupu ničím nenamietalo, podľa protokolu sa bližšie na sexuálne zneužitie nedopytovalo riaditeľa zariadenia ani iných zamestnancov zariadenia. Pričom podnet, na základe ktorého bola vyvolaná kontrola, obsahoval informácie týkajúce sa práve sexuálneho zneužívania maloletých.

Maloletá R.
Maloletá bola do zariadenia prijatá v marci 2015. Matka prevzala dieťa späť  do svojej starostlivosti po mesiaci pobytu maloletej v zariadení po tom, čo sa dozvedela, že jej dcére mal byť na pobytovom výlete podaný zamestnancom zariadenia alkohol a následne s ňou mal vykonať súlož.  O tejto veci informovala orgán sociálnoprávnej ochrany detí, príslušný úrad a podala trestné oznámenie. Rovnako informovala súd, ktorý následne zrušil výchovné opatrenie.

Doslovná citácia z protokolu o kontrole o intervencii úradu:
„Orgán SPODaSK (sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately) telefonicky kontaktoval RS (resocializačné stredisko), ktorý podľa vyjadrenia úradu k zamestnancovi zaujal ochranársky postoj. Dňa 4. 5. 2015 vykonal úrad osobný pohovor s matkou maloletej a maloletou R. Orgán SPODaSK uvádza, že neskôr v rámci výkonu opatrení SPODaSK sa maloletá niekoľkokrát zmienila o častom verbálnom ponižovaní zo strany pracovníkov zariadenia.

Z uvedeného vyplýva, že o sexuálnom zneužití maloletej bolo informované vedenie zariadenia Čistý deň, nakoľko táto informácia sa nachádza v zložke maloletej a na základe tejto mimoriadnej situácie matka prevzala dieťa do svojej starostlivosti. Následne súd svojím rozhodnutím zrušil predbežné opatrenie.

Počas poslaneckého prieskumu vedenie zariadenia Čistý deň, n. o.  odmietlo odpovedať na otázku, či vo veci podozrenia zo znásilnenia podali trestné oznámenie.
Rovnako odmietli odpovedať na otázku, či v zmysle platnej zmluvy s ÚPSVaR hlásili túto mimoriadnu udalosť bezodkladne ústrediu.

Predpokladom je, že mimoriadnu udalosť napriek povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy nenahlásili, nakoľko ústredie práce poslancom o tom nevedelo poskytnúť žiadnu informáciu ani písomnú dokumentáciu.

Nenahlásenie podozrení o závažnej trestnej činnosti zakladá okrem iného aj na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti.

Porušenie platnej zmluvy medzi zariadením a ústredím práce o vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je závažným dôvodom pre odstúpenie od zmluvy zo strany ústredia. Trestný čin spáchaný na dieťati je mimoriadnou udalosťou, ktorú zmluva explicitne uvádza ako jednu zo situácií, ktoré je nutné hlásiť ÚPSVaR.

O týchto závažných podozreniach bol informovaný aj úrad práce v úlohe kolízneho opatrovníka, ktorý podľa záznamu prešetroval situáciu, no uspokojil sa s tým, že do záznamu uviedol, že zariadenie zaujalo k svojmu zamestnancovi ochranársky postoj. Podnet na prešetrenie na ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny úrad práce nepodal.

Kontrolná skupina sa zoznámila s informáciami zo zložky maloletej a uviedla ich do protokolu formou konštatácie, pričom na informácie v záveroch o kontrole ničím nenadviazala, situáciu ďalším dopytovaním neprešetrovala a v protokole ani neuvádza sankcie, prípadne nenariaďuje žiadne preventívne opatrenia. V protokole o kontrole sa teda týmto zistením kontrolná skupina vôbec nezaoberala.

Vedenie ÚPSVaR bolo formou protokolu informované o tom, že v zariadení sa mali odohrať mimoriadne udalosti, ktoré ústrediu zariadenie nenahlásilo, a ktorých obsahom sú podozrenia zo znásilnenia a sexuálneho zneužitia maloletých.

Počas poslaneckého prieskumu reagoval generálny riaditeľ ÚPSVaR pán Valentovič na priamu otázku o tom, či po oboznámení sa s protokolom podával jeho úrad alebo on sám trestné oznámenie vo veci znásilnenia a sexuálneho zneužívania maloletých v zariadení. Na túto otázku odpovedal jednoznačne, že nie, ani úrad ani on sám trestné oznámenie v tejto veci nepodával.

Generálny riaditeľ odpovedal na otázku o tom, aké opatrenia vykonalo ústredie práce ako kontrolný a metodický orgán po oboznámení sa s protokolom. Jeho odpoveďou bolo, že protokol z kontroly odoslali akreditačnej komisii na posúdenie. Oni sami vo veci podozrení zo sexuálneho zneužívania a sexuálneho násilia na maloletých žiadnym spôsobom nekonali, nevydali žiadne usmernenie pre zariadenie, situáciu bližšie neprešetrovali a nevykonali žiadne opatrenia na zamedzenie ohrozenia maloletých.

Ústredie ani ministerstvo práce neposkytlo poškodeným žiadnu formu pomoci, či už psychologickej pomoci, sociálneho alebo právneho poradenstva či odškodnenia. Neposkytlo žiadnu odbornú pomoc a podporu poškodeným ani ich rodinám v ťažkej situácii, za ktorú sa týmto stáva  ministerstvo a ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny spoluzodpovedné, nakoľko ju spôsobilo svojím nekonaním alebo zanedbaním svojich zákonných povinností. Chránenie práv maloletých detí a ich záujmov je jednou z jeho najdôležitejších úloh vyplývajúcich zo Zákona 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele.

Ďalšími nálezmi kontroly ústredia práce bolo, že zariadenie nemalo psychológa, ktorý je kľúčovou osobou v personálnej matici takéhoto zariadenia. Odpoveďou zariadenia bolo, že riaditeľ je psychológ. Počas poslaneckého prieskumu sme preverovali túto skutočnosť, no s prekvapením sme zistili, že ústredie práce nedisponuje informáciou o riaditeľovom ukončení vzdelania v tomto obore a kontrolná skupina vec nepreverovala.

Závery kontroly z pohľadu rešpektovania práv a právom chránených záujmov dieťaťa

Ku kvalite života klientov zariadenia sa kontrolná skupina v protokole nevyjadrovala, a to i napriek tomu, že kontrolou reagovalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR na podnet o možnom páchaní sexuálneho zneužívania a násilia. Ústredie disponovalo aj vyššie spomínanými podnetmi, ktoré poukazovali na hrubé a ponižujúce zaobchádzanie a zanedbávanie zdravotnej starostlivosti.

Kontrolná skupina nevykonala rozhovor s klientmi ani s kurátorkami detí, a to napriek tomu, že všetky štyri náhodne vybrané spisy vykazujú známky toho, že maloletí neboli dostatočne chránení a v zariadení, kde mali súdom nariadený pobyt, mali prísť k ujme.

Ústredie práce na základe zistení nevykonalo žiadne sankčné ani preventívne opatrenia.

MPSVR nereflektovalo na svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona 305/2005 Z. z. podľa § 85 ods. 1 písm. a) :

„Ministerstvo zruší akreditáciu, ak je akreditovaným subjektom, jeho štatutárnymi zástupcami, zodpovednou osobou alebo inými zamestnancami alebo spôsobom činnosti, spôsobom vykonávania opatrenia, metódy, techniky a postupu, na ktoré bola udelená akreditácia, ohrozený život a zdravie dieťaťa, jeho priaznivý psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin alebo môže byť ohrozený život a zdravie dieťaťa alebo jeho priaznivý psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin.“

Takýto prístup je v príkrom rozpore s ochranou práv a právom chránených záujmov maloletých detí. Maloletí boli súdnym rozhodnutím zverení do starostlivosti štátu, ktorý má povinnosť chrániť ich život, zdravie a priaznivý psychický, fyzický a sociálny vývin.

Štát prostredníctvom MPSVaR zodpovedá za zariadenie, ktorému udelilo ministerstvo akreditáciu, čím ho uznalo spôsobilým vykonávať opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Štát svoju kontrolnú funkciu nezvládol, čím ohrozil maloletých.

Prerušenie správneho konania
Dňa 22. 12. 2016 sa minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter vyjadril, že prerušuje správne konanie o odobratí akreditácie zariadeniu Čistý deň, n. o. s odôvodnením, že nemá dostatok informácií. To aj napriek tomu, že jeho vlastný poradný orgán s výhradnými kompetenciami – akreditačná komisia – dvakrát odporúčala ministerstvu, aby zariadeniu akreditáciu odňalo.
V súčasnosti je rozhodnutím súdu v zariadení umiestnených 21 maloletých. Pokiaľ bude zariadenie disponovať akreditáciou pridelenou ministerstvom práce, môže fungovať v nezmenenom režime.

Správne konanie podlieha lehotám zo Zákona o správnom konaní. Podľa zákona č. 71/1967 Zb. § 29 ods. 1 „Správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon.“

Z uvedeného vyplýva, že na popísanú situáciu sa prerušenie správneho konania nedá aplikovať. Nedostatky a zlyhania, ktoré sa stali pod vedením zariadenia Čistý deň sa späť vziať nedajú.

Pre rádio Expres minister dôvodil tým, že musí brať ohľad aj na vôľu rodičov. No nezaoberá sa tým, odkiaľ vôľa týchto rodičov pochádza. Matka dieťaťa, s ktorou som bola v kontakte, podala už v minulosti trestné oznámenie na vedenie zariadenia, za týranie, používanie samotky, neprimeraných trestov a sexuálnemu zneužitie svojej dcéry. Dieťa bolo ešte v septembri ešte stále  umiestnené v zariadení a matka trvala na jeho premiestnení. Neskôr som sa dozvedela, že výmenou za prepustenie dieťaťa, matka stiahla svoju výpoveď. Dieťa bolo okamžite doma.
V ďalšom prípade viem o tom, že klienti boli za lojálnosť odmenení tým, že im bol prisúdený v skupine vyšší status a práva.

Z priameho rozhovoru s klientmi počas návštevy zariadenia som sa dozvedela, že vedenie im vykresľuje iné centrá tak, že tam budú bývať v stodole, že tam je špina, behajú tam potkany, že personál iných zariadení nevie, ako pracovať s klientmi, lebo existujú len pár rokov. Deti nad touto skutočnosťou vyjadrovali svoje obavy veľmi emotívne.

Deti boli priamo a aktívne zapojené do „boja“ o zariadenie. Boli indoktrinované nenávistnými myšlienkami a informáciami, ktoré krivia realitu. To samo svedčí o neodbornom vedení zariadenia. Kompetentné vedenie zariadenia by sa najvyššou mierou snažilo maloletých od svojich problémov izolovať. Namiesto toho deti, ktoré majú vlastné závažné problémy sú zneužívané na to, aby sa aktívne spolupodieľali na obhajobe činov, o ktorých nemajú žiadne alebo skreslené informácie.

Rovnako ako ich rodičia. Matka maloletej sa počas stretnutia postavila pred niekoľkými desiatkami detí a rodičov a za prítomnosti kamier začala rozprávať o problémoch s konečníkom jej dcéry, ktoré ale podľa nej nemali vôbec pôvod v znásilnení. Evidentne netušiac, že svoju tam prítomnú dcéru vystavuje potupnej situácii a zjavne netušiac ani o tom, že v prípade znásilnenia malo ísť o dieťa, ktoré bolo ihneď prepustené. Ďalšia matka rozprávala o tom, že nie je pravda, že zlomeninu jej dcéry ošetrili neskoro. Netušila, že reč nikdy nebola o jej dcére, ale o dievčati, ktorého meno aj výzor poznáme a momentálne už nie je v zariadení. Títo rodičia boli presvedčení o tom, že sú oboznámení so všetkými činmi a osobami, ktorých sa podozrenia týkali.

Preto argument, že existujú aj spokojní rodičia je absolútne irelevantný. Ak v zariadení prichádzalo priebežne k mimoriadnym udalostiam takto závažného charakteru, ohrozenie detí je reálne a len na základe nekompletných a skreslených informácií ho oni sami nevedia správne vyhodnotiť.

To však malo urobiť ministerstvo a ústredie práce, ktoré bolo v priebehu predchádzajúcich rokov konfrontované so závažnými podnetmi a ktoré je podľa zákona zodpovedné za ochranu detí.
Genéza Čistého dňa
Zo samotnej genézy zariadenia sa dal predvídať kolaps.
Pani Miková, sediaca ešte v roku 2009 na Úrade vlády SR na skvelom mieste riaditeľky Výboru ministrov pre drogové závislosti bola súčasťou rozhodovacích komisií o dotáciách pre zariadenia. Áno, tá pani  Miková-Tománková, ktorá je dnes manželkou riaditeľa Čistého dňa – pána Tománka.

Ak by sa ich machináciami v Čistom dni nezaoberal v roku 2009 Tom Nicholson, nevedeli by sme o tom, že pani Miková zabezpečovala prísun dotácií pre toto zariadenie prostredníctvom bieleho koňa. Jej podivuhodné kroky vtedy pre médiá obhajoval hovorca Úradu vlády Branislav Ondruš. Ministerkou práce bola Viera Tomanová.

Od roku 2009 sa z Čistého dňa stala megalomanská záležitosť. Kapacita bola navýšená na 42 klientov. S každým dieťaťom prišla do zariadenia viac ako tisícka eur mesačne.

Obrovský nápor vyžadoval vysoko odborné a riadne saturované personálne zabezpečenie. Za cca 40.000€ mesačne sa to dá zabezpečiť.

Počas poslaneckého prieskumu sme sa na ústredí pýtali, ako kontrolovali, kto a akým spôsobom bol v zariadení zamestnaný. Či videli pracovné zmluvy zamestnancov, či kontrolovali ich pracovné zaradenia, odbornú spôsobilosť a platové podmienky. Bolo nám povedané, že toto kontrolná skupina neskúmala. Že jej úlohou bolo skúmať, či splnili podmienku, ktorej obsahom bolo, že zariadenie nesmie prekročiť 70% svojich príjmov na mzdové výdavky. A túto kvótu neprekročilo.

Zároveň sa z vyšetrovacieho spisu z výpovede podozrivého dozvedáme, že pracoval ako terapeut za 200€, jedlo a ubytovanie. Pýtala som sa, či je teda možné, aby napríklad jeden človek prijímal mzdu, ktorou by spotreboval väčšinu mzdových výdavkov a iní zamestnanci by boli tým pádom poddimenzovaní. Zaujíma ich, či neprekročili 70%.  V tejto súvislosti sme sa pýtali, či kontrola mala možnosť posúdiť adekvátnosť mzdových výdavkov a to, či počet a mená zamestnancov zodpovedajú údajom zo zamestnaneckej matice. Vraj sa tomu nevenovali.
O sedem rokov neskôr je bývalý hovorca Úradu vlády Ondruš štátnym tajomníkom Ministerstva práce SR. S Mikovou-Tománkovou požiadajú o pomoc Erika Tomáša, aktuálneho mediálneho poradcu samotného Roberta Fica. Navštívia budovu Úradu vlády Slovenskej republiky, aby si tam od poradcu premiéra nechali poradiť, ako sa vykrútiť spod obvinení o sexuálnom zneužívaní a týraní klientov zariadenia. Na pomoc prichádza aj bývalá ministerka práce Tomanová, ktorá je dnes komisárkou pre deti. V súvislosti s týraním detí pred Výborom NR SR pre ľudské práva rozpráva o tom, že deti pracovali v záhradke.
Výbušný kokteil bol namiešaný dávno. Pozostával z prepchatého zariadenia plného detí s problémami, nedostatočného personálneho zabezpečenia, z toho, že prehrešky boli zametané pod koberec, o ohrozeniach sa nerozprávalo, neboli realizované žiadne nápravné opatrenia, z toho, že štát nevie vykonávať dôslednú kontrolu a že svoje nástroje na ochranu detí nevie a v niektorých vybraných prípadoch ani nechce využívať a že kontrolné mechanizmy sú v konflikte záujmov.

Je desivé, že len medializácia a tlak verejnej mienky má vplyv na to, či budú práva detí chránené.

Systémové zlyhanie
Svojím konaním a nekonaním teda štátne orgány priamo participujú na ohrození maloletých detí tým, že po celý čas s plnou vedomosťou o situácii v zariadení ponechali tieto závažné podozrenia bez náležitej pozornosti a bez akýchkoľvek opatrení. Od septembra 2016 pre orgány činné v trestnom konaní aj pre médiá vypovedali ďalší svedkovia a obete.

Po zverejnení a spoločenskom tlaku na riešenie situácie kompetentné orgány zameriavajú svoju pozornosť najmä a výhradne na to, aby tieto závažné podozrenia bagatelizovali, inak by boli nútení priznať svoje pochybenia a zanedbania. Takéto konanie je neprípustné, keďže ide o práva a právom chránené záujmy maloletých detí v súvislosti s veľmi závažnými podozreniami týkajúcimi sa sexuálneho zneužívania, krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania a trestania detí.

Podľa Článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa „záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.“

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR však neuplatňuje všetky svoje možnosti a nástroje na ochranu práv detí, a keďže priamo zodpovedá za zariadenia, ktorým akreditáciu udeľuje, svojím nekonaním ohrozuje deti na ich právach. Preto som považovala za nutné informovať Výbor OSN pre práva detí, o tomto prípade trestuhodného zanedbávania povinností zo strany orgánov štátnej správy.

Áno, toto všetko je u nás možné. Obeťou systému sa kedykoľvek môžete stať vy alebo vaše dieťa.
Pokiaľ s tým všetci spolu niečo neurobíme.

 

Teraz najčítanejšie

Natália Blahová

"Sám svobody kdo hoden, svobodu zná vážiti každou, ten kdo do pout jímá otroky, sám je otrok." (Ján Kollár - Slávy dcera)