Denník N

Rešerš k menovaniu kandidátov na sudcov Ústavného súdu: X. Volebné obdobie SNR (1992-4) #2

Obsadzovanie prvého Ústavného súdu bolo neobvyklé a je preto vhodné si tento proces rekapitulovať pre potreby archivovania. Nájdeme v ňom mnoho paralel s dneškom a to vrátane niektorých dobových figúr, ktoré sú stále na scéne, hoci v iných rolách. Túto rešerš spracúvam pre potreby vlastného výskumu na Oxfordskej univerzite.

Ústavný súd vznikal „ako nový kontrolný orgán”, ktorý sa mal „čo najskôr zaviesť do praxe”. Želal si to bývalý predseda vlády Vladimír Mečiar, keď na 5. schôdzi Národnej rady uvádzal v pléne vládny návrh Ústavy. Spočiatku nič nenasvedčovalo tomu, že by obsadzovanie Ústavného súdu malo predchádzať parlamentnej voľbe prezidenta. Vtedy snáď ešte ani ústavodarca netušil ako skoro si svoje želanie splní, keď federácii zhasne svieca.

Prvý ústavný sudca, Ján Klučka, bol však do úradu menovaný deň po prijatí zákona o organizácii Ústavného súdu (21. január 1993) a dávno pred inauguráciou prvého prezidenta Slovenskej republiky Michal Kováča (2. marec 1993). Menovaní boli predsedom vlády Vladimírom Mečiarom v zastúpení prezidneta títo sudcovia:

  • KLUČKA 21. január 1993-30. apríl 2004 [pozn. druhé funkčné obdobie skončené predčasne]
  • MRÁZOVÁ 22. január 1993-21. január 2000
  • predseda ČIČ 22. január 1993-21. január 2000
  • DANIELČÁKOVÁ 22. január 1993-21. január 2000
  • OGURČÁK 22. január 1993-21. január 2007 [vo funkcii dve obdobia]
  • ŠAFÁRIK 22. január 1993-21. január 2000
  • RAPANT 22. január 1993-21. január 2000
  • DRGONEC 22. január 1993- 21. január 2000
  • ČERNÁK 22. január 1993-21. január 2000
  • SEEMANN 22. január 1993-28. február 1997 [funkčné obdobie skonšené predčasne]

EDIT: Hoci sudcovia prvého ÚS až na Jána Klučku začali svoje funkcie 22. januára, zdá sa, že menovaní boli všetci spolu neskoro večer 21. januára (email autorovi z dňa 31/12/2017). Parlamentná publikácia Ústava Slovenskej republiky a jej dvadsaťpäť rokov (1992 – 2017) to potvrdzuje.

Naproti tomu galéria sudcov predchádzajúcich funkčných období na webe Ústavného súdu, uvádza pri všetkých sudcoch prvého funkčného obdobia, okrem Prof. Klučku, až 22. január 1993 ako deň začiatku ich funkcie (teda aj menovania).

Ešte počas 8. schôdze Národnej rady chceli viacerí poslanci stiahnuť z rokovania návrhy na sudcov Ústavného sudu. „[D]oteraz nebol zvolený prezident Slovenskej republiky, ktorý podlá Ústavy“ sudcov menuje a bolo by preto vhodné počkať, navrhoval vtedy poslanec Peter Brňák. Poslanec Böhm kolegov varoval keď v rozprave uviedol: „nikto z nás nemôže teoreticky vylúčiť, že môže niekto niektorých z týchto sudcov vymenovať trebárs zajtra“.

Nebolo to síce hneď na druhý deň, no Ústavný súd bol skutočne do praxe zavedený (pri)rýchlo. Na 8. schôdzi, 17.-19. Novembra, bolo nominovaných na dvakrát 19 kandidátov na sudcov ÚS. Národná rada navrhla týchto kandidátov na sudcov Ústavného súdu:

  1. Ľubomír Dobrík 85 hlasov
  2. Ján Klučka 83
  3. Viera Mrázová 83
  4. Milan Čič 77
  5. Anna Danielčáková 72
  6. Štefan Ogurčák 72
  7. Viera Strážnická 71
  8. Tomáš Valovič 70
  9. Tibor Šafárik 68
  10. Richard Rapant 67
  11. Jozef Schmidt 66
  12. František Poredoš 66
  13. Michal Benčík 66
  14. Ján Drgonec 65
  15. Brigita Poláčková 65
  16. Július Černák 64
  17. Jozef Madliak 62
  18. Miloš Seemann 63 [2. kolo tajného hlasovania]
  19. Ladislav Boroň 62 [2. kolo tajného hlasovania]

Na 11. schôdzi sa podarilo po niekoľkých neúspešných pokusoch doplniť v opakovanej voľbe ešte posledného kandidáta – doc. Jána Azuda (58 hlasmi). Na 12. schôdzi, 20. januára 1993, po schválení Zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR, dostali poslanci Národnej rady v čase pre interpeláciu vlády informáciu, akoby mimochodom, že tá nebude počas dňa prítomná kvôli slávnostnému menovaniu sudcov ÚS do funkcie. večer o 17:00. Poslanci boli pochopiteľne konšternovaní. Národná rada prijala uznesenie na návhr poslanca Roberta Fica, v ktorom vláde odporušila aby sa „akt ustanovenia sudcov ústavného súdu odložil”, čo sa však nestaulo.

Nasledujúci výňatok zo stenografického záznamu z 12. schôdze zachytáva vtedajšiu napätú atmosféru. V rešerši následne uvádzam aj niekoľko úryvkov, ktoré s touto témou obsahovo súvisia. V rozprave odzneli aj poznámky k téme kto má platiť ústavných sudcov a o sídle súdu. S ohľadom na účel a rozsah tejto rešerše ich však vynechávam.

Originály archívnych dokumentov sú prístupné verejnosti v digitálnej parlamentnej knižnici.


Záznam z 24. schôdze Národnej rady SR konanej 19., 20. a 21. januára 1993

Chcem sa, vážené kolegyne a kolegovia, s vami poradiť. Ako iste viete [pozn. táto informácia odznela raz predtým], o 17. 00 hodine bude na hrade menovanie sudcov ústavného súdu, pričom sa pri tomto akte vyžaduje prítomnosť vlády, ktorá vykonáva funkciu prezidenta.

Nemáme príliš veľa možností, ako túto situáciu riešiť, keďže vychádzam z toho, že by sme neradi interpelácie a otázky prednášali tak, že tu nebudú prítomní členovia vlády. Môžeme schôdzu prerušiť a dokončiť bod interpelácie zajtra, môžeme schôdzu prerušiť tiež s tým, že pred začiatkom ďalšej riadnej schôdze […].

Prosím, pán poslanec Brňák s faktickou poznámkou.

Poslanec P. Brňák:

Ak dovolíte, pán predsedajúci, mám v podstate jednu otázku, ktorá sa dotýka toho aktu, o ktorom ste hovorili. Vzhľadom na to, že ste o ňom hovorili, myslím si, že je možné túto otázku použiť v rámci faktickej poznámky teraz. Táto otázka by v podstate smerovala na neprítomného predsedu vlády Slovenskej republiky.

Dnes, teda aj vami, som bol informovaný o tom, že predseda vlády Slovenskej republiky mieni vymenovať sudcov ústavného súdu. Podľa článku 134 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sudcov ústavného súdu vymenúva na sedem rokov prezident Slovenskej republiky. Podľa článku 105 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky – voľne povedané – ak nemáme prezidenta, výkon funkcie prezidenta patrí vláde Slovenskej republiky, okrem oprávnení prezidenta podľa článku 102 písm. d/ až g/. Podľa článku 102 písm. g/ Ústavy Slovenskej republiky prezident vymenúva a odvoláva vedúcich ústredných orgánov a vyšších štátnych funkcionárov v prípadoch, ktoré ustanovuje zákon, vymenúva profesorov a rektorov vysokých škôl, vymenúva a povyšuje generálov. Tieto právomoci z týchto dôvodov, ktoré som uviedol, neprechádzajú na vládu Slovenskej republiky, a teda ani na predsedu vlády. Podotýkam, že ustanovenie článku 102 Ústavy Slovenskej republiky je taxatívnym výpočtom právomocí prezidenta. Pýtam sa preto neprítomného pána predsedu, na základe akého splnomocnenia mieni vymenovať sudcov ústavného súdu. /Potlesk. /

[…] Poslanec T. Böhm:

Chcel by som poukázať na to, že minule, keď sa prerokovávali návrhy na sudcov ústavného súdu, som mal dosť pripomienok. Vtedy mi bolo zo strany ústavnoprávneho výboru odpovedané, že sa nemusím obávať, že sa niečo predčasne urobí, pretože nebude ústavný súd, teda sudcovia ústavného súdu nebudú volení pred tým, ako by bol zvolený prezident. Myslím si, že toto je prinajmenšom nekorektné a neseriózne, odhliadnuc od toho, že som tiež presvedčený, že tu sa niekto dopúšťa porušenia zákona. /Potlesk. /

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Žiaľ, pán predseda ústavnoprávneho výboru tu nie je. To je otázka, s ktorú by sme sa mali pre odpoveď obrátiť na ústavnoprávny výbor.

Poslanec R. Fico;

Vážené dámy a páni, vzhľadom na to, že otázka ustanovenia sudcov ústavného súdu je nanajvýš problematická, dovoľte, aby som navrhol, aby Národná rada prijala odporúčanie formou uznesenia, aby sa akt ustanovenia sudcov ústavného súdu odložil.

Ďakujem. /Potlesk. /

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Dámy a páni, nezostáva mi nič iné, iba dať bez rozpravy hlasoval o tomto návrhu. Prosím, prezentujme sa. Je nás 87, sme uznášaniaschopní.

Kto je za návrh uznesenia, ktorý predniesol pán poslanec Fico? Za návrh hlasovalo 50 poslancov. /Potlesk. /

Kto je proti? Proti hlasovalo 21 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

Poslanec P. Jakubík:

Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predkladám návrh na krátku prestávku a na pokračovanie v rokovaní Národnej rady bodom interpelácie.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Mikloško – faktická poznámka;

Pán predsedajúci, chýba mi trochu vaše skonštatovanie hlasovania, že sme prijali uznesenie, ktorým zaväzujeme vládu, aby nevykonala akt ustanovenia sudcov ústavného súdu.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Bajan. Poslanec V. Bajan:

Pán predsedajúci, prosím o vyhlásenie prestávky na poradu klubov.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Poslanec F. Mikloško:

Pán predsedajúci, skutočne si myslím, že by ste mali konštatovať, že sme prijali uznesenie, ktorým zaväzujeme vládu. Prosím, aby ste to oznámili.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Fico, ak ma pamäť neklame, formuloval toto uznesenie tak, že Národná rada odporúča vláde, aby sa toto menovanie odložilo. Konštatujem, že návrh uznesenia, ako ho formuloval pán poslanec Fico, bol Národnou radou Slovenskej republiky prijatý.

Vyhlasujem 20-minútovú prestávku. /Po prestávke. / Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Dámy a páni, prosím, zaujmite svoje miesta. Pán predseda ústavnoprávneho výboru doktor Sečanský vás oboznámi so stanoviskom ústavnoprávneho výboru k problému, ktorý vyvolal v Národnej rade pochybnosti a ktorý viedol k tomu, že Národná rada prijala uznesenie, aby sa akt ustanovenia sudcov ústavného súdu odložil. Chcem vám oznámiť, že ceremónia na hrade sa ešte neuskutočnila a pán predseda Národnej rady ešte v týchto chvíľach telefonuje s pánom premiérom a informuje ho o stanovisku, ktoré prijal ústavnoprávny výbor.

Poslanec M. Sečánsky:

Panie poslankyne, páni poslanci,

ústavnoprávny výbor 10 hlasmi z 12 prítomných prijal takéto stanovisko: Článok 105 ústavy obsahuje generálnu klauzulu, ktorou prenáša právomoci na vládu. Článok 102 písm. d/, e/, f/ a g/ hovorí, ktoré právomoci vláda pritom nemá. Tam sú menovaní aj vyšší štátni funkcionári. Ústavnoprávny výbor je toho názoru, že sudca ústavného súdu nie je vyšší štátny funkcionár. Preto je toho názoru, že vláda má právo menovať sudcov ústavného súdu. Ústavnoprávny výbor je toho názoru, že predseda ústavného súdu a podpredseda ústavneho súdu sú funkcionári, ktorých má menovať prezident republiky. To je všetko.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu doktorovi Sečánskemu. Prosím, dámy a páni, aby sme ostali pokojní, ešte so svojím pohľadom na túto záležitosť vystúpi pán predseda Národnej rady.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

dovoľte mi, aby som analogicky zhrnul, z čoho vychádzal ústavnoprávny výbor. Právo predsedu vlády menovať v zastúpení prezidenta Slovenskej republiky sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva z článku 105 ods. 1 ústavy, v ktorom sa predpokladá výkon funkcie prezidenta vládou alebo predsedom, ak prezident ešte nie je zvolený. Z tejto kompetencie sa vylučuje oprávnenie vlády v prípadoch uvedených v článku 102 písm. d/ až g/. Vláda resp. jej predseda nemôže napríklad vymenúvať a odvolávať predsedu vlády, členov vlády, vedúcich ústredných orgánov a vyšších štátnych funkcionárov.

V súvislosti s vymenovaním sudcov ústavného súdu sa môže zdať problematickou otázka, či sudca ústavného súdu alebo predseda sú vyšší štátni funkcionári. Sudcu, myslím si, nemožno zaradiť pod pojem vyšší štátny funkcionár, a to z viacerých dôvodov. Samotná štruktúra deľby moci na zákonodarnú a súdnu vylučuje označenie sudcu ako vyššieho štátneho funkcionára. Je to fakt súdna moc. Nejde o typickú reprezentáciu štátnej výkonnej moci, ale o moc špeciálne označenú ako moc súdnu. Takáto kvalifikácia, ako má na zreteli článok 102 písm. g/, sa vzťahuje na predstaviteľov takých oblastí

výkonnej moci, ako sú napríklad Úrad atómovej energie, Geologický úrad, Úrad pre normalizáciu a podobne. Predstavitelia takých a podobných úradov a inštitúcii sú vyšší štátni funkcionári a nie sú kvalifikovaní ako vedúci ústredných orgánov.

Z hľadiska významu postavenia a právomoci ústavného súdu by eventuálne bolo možné sudcov tohoto súdu považovať za najvyšších štátnych funkcionárov. To ale ústava nepozná. Okrem toho problematika súdnej moci je osobitne upravená v celom rozsahu – menovanie sudcov, predsedu, podpredsedu – v siedmej hlave ústavy, v článku 134 ods. 2 a v článku 135. V článku 102, ktorý obsahuje právomoci prezidenta, sa logicky nenachádza právo menovať sudcov ústavného súdu, predsedu, podpredsedu. Teda vzťah článku 102 k článku 134 je vzťahom všeobecného k osobitnému, špeciálnemu. Naviac, tieto kompetenčné otázky sú upravené aj v osobitnej systematike a obsahu siedmej hlavy našej ústavy.

Otázka závislosti sudcov na vymenovacom akte vlády nie je argumentačne prijateľná. Ústavný súd na rozdiel od iných štátnych orgánov, na čele ktorých stojí vyšší štátny funkcionár, nie je závislý na vláde alebo jej predsedovi, dokonca ani nie na prezidentovi. Teda, toto hľadisko je právne irelevantné. Ústavný súd je závislý jedine na ústave a ústavných zákonoch a v žiadnom prípade na funkcionárovi, ktorý menoval sudcov alebo predsedu a podpredsedu.

Zo systematiky i jednotlivých článkov Ústavy Slovenskej republiky, i z právnej logiky vyplýva jednoznačný záver, že predseda vlády Slovenskej republiky má právo vymenovať: sudcov ústavného súdu. 


Záznam z 8. schôdze Národnej rady SR konanej 19., 20. a 21. januára 1993

Poslanec P. Brňák:

Dovoľte, pán predseda, aby som vás oboznámil so stanoviskom poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany X bodu 12 návrhu programu. Vzhľadom na to, že doteraz nebol zvolený prezident Slovenskej republiky, ktorý podlá Ústavy Slovenskej republiky menuje sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, a nebol zároveň schválený zákon Národnej rady Slovenskej republiky o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, navrhujeme stiahnuť z rokovania tejto schôdze návrhy na sudcov Ústavného sudu Slovenskej republiky, tlač Národnej rady Slovenskej republiky číslo 43.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Má niekto pripomienky? Chcem upozorniť, že budeme hlasovať o sudcoch ústavného sudu z počtu, ktorý bol daný Národnej rade, ktorý prerokovali jednotlivé výbory, a vyberieme len 20 sudcov, nebudeme vyberať tých, ktorí budú sudcami ústavného súdu. Myslím si, že tento bod programu stiahnuť nemusíme, ale samozrejme, dám o návrhu hlasovať.

Pýtam sa pána poslanca Brňáka, či trvá na svojom návrhu pokiaľ ide o sudcov ústavného sudu?

Poslanec P. Brňák: Áno.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme teraz hlasovať o návrhu pána poslanca Brňáka, aby sa vypustil bod číslo 12 – návrhy na sudcov Ústavného sudu Slovenskej republiky.

Prezentujme sa, prosím. /Prezentovalo sa 120 poslancov. /

Kto je za návrh pána poslanca, aby sme neprerokúvali návrhy na kandidátov na sudcov Ústavného sudu Slovenskej republiky? /Za návrh hlasovalo 34 poslancov. /

Kto je proti návrhu pána poslanca? /Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. /

Zdržal sa niekto hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. /

Konštatujem, že návrh pána poslanca sme neprijali. […] 

Poslanec M. Sečánsky:

[…] Zákonné predpoklady pre navrhnutie kandidátov Národnou radou Slovenskej republiky preverili predkladatelia, to znamená už uvedene strany, školy a podobne a následne i Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Z toho vyplýva, že z navrhnutých kandidátov nespĺňa predpoklady jedine doktor Igor Burger, u ktorého prax nepresahuje 15 rokov. Dvaja kandidáti, doktor Kutenač a doktor Burger dovŕšia vek 40 rokov 26. pripadne 25. novembra tohoto roku. Pretože podlá článku 134 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky sudcov Ústavného súdu vymenúva prezident, čo sa stane najskôr v decembri – to je, samozrejme, odhad – po odporúčaní návrhu Národnou radou Slovenskej republiky, nie je potrebne uvedených kandidátov z tohoto dôvodu vyradiť z predloženého návrhu, pretože v dobe prípadného menovania budú tieto podmienky veku už spĺňať. […] 

Poslanec T. Böhm:

[…] Pravé preto by som dal konkrétny návrh: Je čas, nežeňme to a nadávajme to na ostrie noža, neriskujme, že skutočne sa nám dostane o nejaký krátky čas odozva, že sme navrhli niekoho, ktorý toho nie je hodný ani odborne, ani morálne. Aby sa tam nedostal – predsa si to musí uvedomiť každý – človek, ktorý sa v minulosti pričinil v rôznych politických procesoch. Nechcem hovoriť, neviem, ktorý sudca tam môže byť, ale nemôžem to ani vylúčiť – a ja to vylúčiť chcem. Preto navrhujem, aby to bolo odložené, aby bola vymenovaná osobitná komisia ad hoc, ktorá by doplnila tieto materiály, ktoré sú podkladom pre naše rozhodovanie, aby mala možnosť, si zavolať jednotlivých kandidátov a krátkou cestou niektoré nejasnosti ozrejmiť, a potom, aby nám bol takto predložený návrh, aby sme vedeli rozhodovať. […] 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

[…] Chcel by som podotknúť ešte jednu vec. Národná rada Slovenskej republiky v tajnom hlasovaní, ktoré sme si odsúhlasili, zvoli dvadsať kandidátov za sudcov Ústavného súdu. Predpokladáme, že táto Národná rada zvolí aj kompetentného prezidenta, ktorý bude schopný z tých dvadsiatich vybrať desať tak, aby zodpovedali aj kritériám napríklad z hľadiska odbornej štruktúry, atď., ktoré ústavný sud bude potrebovať. […] 

Poslanec A. Hrnko:

Vážený predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, slávna snemovňa slovenského národa, poslanecký klub Slovenskej národnej strany už vo svojom včerajšom vystúpení skonštatoval, že podmienky, ktoré boli vytvorené pri návrhoch a v procese, v ktorom sa pripravovala voľba sudcov ústavného súdu, neboli dostatočné, aby poslanci mohli zodpovedne pristúpiť k voľbe navrhovaných sudcov ústavného súdu. Preto by sme navrhli nasledovný postup: po prvé – odložiť z dnešného dňa voľbu sudcov ústavného súdu a po druhé – vytvoriť parlamentnú komisiu, ktorá by sa stretla s každým navrhovaným kandidátom osobitne a prerokovala s ním jeho kvalifikáciu i jeho morálny profil, na základe ktorého by táto komisia dala snemovni odporučenie na voľbu sudcov ústavného súdu s tým, že každý navrhovaný kandidát by musel vypracovať svoj štandardizovaný životopis, nie podľa toho, ako je priložený životopis v prílohe, ktorý si každý vypracoval sám, ale na základe štandardných otázok, aby každý poslanec mohol zodpovedne pristúpiť k voľbe sudcu ústavného súdu. […] 

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Chápem to tak, že ďalšie faktické pripomienky nebudú. Dávam teda najprv hlasovať o pozmeňovacom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Böhm, to znamená odložiť dnes voľbu kandidátov za sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a vytvoriť parlamentnú komisiu ad hoc, ktorá by sa zaoberala ich kvalifikačným a morálnym profilom.

Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 109 poslancov. /

Kto je za návrh pána poslanca Böhma? /Za návrh hlasovalo 16 poslancov. /

Kto je proti? /Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. /

Konštatujem, že návrh pána poslanca Böhma nedostal dostatočný počet hlasov, teda v národnej rade neprešiel. Vzhľadom na to, že návrh klubu poslancov Slovenskej národnej strany bol vlastne identický s týmto návrhom pána poslanca Böhma, už o ňom nedám hlasovať. To znamená, že môžeme ukončiť rozpravu a môžeme pristúpiť k prvému kolu voľby sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.


Záznam z 24. schôdze Národnej rady SR konanej 17., 18. a 19. novembra 1993

Poslanec Lauko:

[…] Schopnosť ústavných sudcov povzniesť sa nad vlastnú minulosť je ešte zväčša neoverená. Premiér Mečiar sa pokúsil obsadiť tento súd sudcami, ktorí sympatizujú s jeho názormi, aj keď úloha menovať týchto ústavných činiteľov náleží prezidentovi. Kroky pána Mečiara spôsobili ústavný zmätok, keďže tvrdil, že práve ústavný súd má určiť, či je menovanie z jeho strany v súlade so zákonom. Ale zákon zakazuje sudcom rozhodovať vo veciach, ktoré sa týkajú ich vlastných záujmov. […] 

Poslanec J. Čarnogurský:

[…] Demokratické zriadenie štátu umožňuje pomenovať problémy, hľadať ich príčiny a navrhovať spôsoby riešenia. Pevná a zdravá demokracia spočíva na jasnom a pevnom vymedzení právomoci troch základných ústavných orgánov – parlamentu, vlády a súdnictva. Ich vzájomné vzťahy vymedzuje ústava. Poslancov KDH ste v septembri minulého roku kritizovali, keď sme hlasovali proti terajšej Ústave Slovenskej republiky. Hlasovali sme tak pre nedostatky ústavy. V minulých mesiacoch sme boli svedkami toho, ako sa nedostatky tejto ústavy zviditeľňovali. Kým nebol zvolený prezident republiky, nebolo možné menovať a odvolávať členov vlády. Predseda vlády menoval v tejto dobe sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, hoci táto snemovňa s tým vyslovila nesúhlas. Ústavný súd má teraz podať záväzné stanovisko vo veci právomoci prezidenta a predsedu vlády pri odvolávaní člena vlády. Predsedom vlády menovaný Ústavný súd Slovenskej republiky bude podávať stanovisko, a tým fakticky dotvárať ústavu, ktorej schválenie je výlučnou právomocou parlamentu, a to ešte s trojpätinovou väčšinou. Takéto fungovanie demokracie na Slovensku nemôže vytvoriť priaznivý obraz o našej republike v zahraničí. Nepriaznivý obraz Slovenska v zahraničí nemôžu korigovať ani slovenskí veľvyslanci v hlavných svetových mocnostiach, pretože ich doteraz vláda nemenovala.

Teraz najčítanejšie