Blog
štvrtok

Rekonštrukcia nestačí. Problém bratislavskej hlavnej stanice sú aj nájomcovia

Už nie sú 90. roky, keď boli k dispozícii len bufetári-živnostníci. V súčasnosti si železnice môžu vyberať medzi kvalitnými operátormi supermarketov, bistier, kaviarní, reštaurácií, ktorých má Bratislava množstvo.

Takýchto nájomcov tolerujú ŽSR na bratislavskej hlavnej stanici v súčasnosti.

Bratislavská hlavná stanica sa približne do roka konečne zmení k lepšiemu. Železnice Slovenskej republiky čakali na firmu Transprojekt, čas začať stavať im vypršal a teraz má zmysel investovať do zameškanej údržby. Budova stanice je majetkom železníc a chcú to robiť za vlastné peniaze. Nie je dôvod pochybovať o tom, že dlhoročný symbol zanedbanosti Bratislavy zmizne.

Že sú železnice schopné posúvať sa k väčšiemu zákazníckemu komfortu aj vo vlastnej réžii, svedčí z hľadiska podoby napríklad stanica Trnava, z hľadiska nájomcov aj stanica Košice. Alebo projekt Štandardov železničných staníc, ktorý dáva mnohým staniciam aspoň dôstojnú podobu.

Nedostatok priestoru, bezbariérového prístupu a zanedbaný vzhľad celej stanice je len časť problému. Druhou časťou, ktorú má ŽSR v moci tiež, sa významom pre cestujúcich vyrovná. Je to kvalita nájomcov a ich služieb.

Ak sú ľudia v roku 2017 zvyknutí na nákupné centrá, ktoré sa u nás vyrovnajú západu, hlavná stanica by sa mala snažiť minimálne o tento štandard. Už nie sú 90. roky, kedy boli k dispozícii ako nájomcovia len bufetári-živnostníci. V súčasnosti si môžu vyberať medzi kvalitnými operátormi supermarketov, bistier, kaviarní, reštaurácií, ktorých má Bratislava množstvo.

Z momentálnych nájomcov stanice sa dá z pamäti vyloviť trafika, predajňa suvenírov, kebab, dve zabednené predajničky s balenými bagetami, nápojmi a alkoholom. Jedna je okienko, do druhej sa dá vstúpiť (tam to občas cítiť po fajčení). Na prízemí sú menšie reštaurácie - krčmy so zanedbaným vzhľadom.

Reštaurácia na poschodí patrí medzi najhoršie na dobrých miestach v Bratislave. Hoci je v prevádzke len niekoľko rokov, do súčasnosti sa jej podarilo priniesť všetko zlé a prekonané z 90. rokov, vzhľadom, ponukou, zápachom.

Všetky reštaurácie-krčmy tu robia to isté, predávajú europivo, poldecáky, zlé jedlo a strašne suché bagety v celofáne. To isté množstvo kioskov. Sú to prevádzky, ktoré sa nemusia ani minimálne snažiť, pretože zákazníkov majú v priestoroch stanice istých. A ani sa nesnažia.

Treba priznať, že isté zlepšenie nastalo. Ide o otvorenie prevádzky Starý mlyn, ktoré je presne typom zmeny, ktorá by sa mala odohrať vo väčšej miere: skúsenejší reťazec, ktorý reaguje na aktuálne potreby zákazníkov a istou kvalitou dbá o svoje meno. Sendviče robí čerstvé a bohaté, dá sa tu kúpiť káva so sebou, platiť kartou, predajňa pôsobí nielen dôstojne, ale aj moderne.

Štandardná situácia na západe (alebo už len v Prahe) je, že železnice sa venujú koľajniciam a stanice prenajmú správcovi. Ide totiž už o problematiku maloobchodu a na to treba know-how. Takíto správcovia sa špecializujú práve na stanice a shopping mally. Starajú sa o atraktívnu skladbu nájomcov, majú know-how o pohybe ľudí po priestoroch a chápu, aký obchod by mal byť na akom mieste. Tiež také wifi ich nenapadne zaviesť len pre majstrovstvá v hokeji, ale ako nevyhnutnosť pre zlepšenie služieb.

Prenechanie skladby nájomcov správcovi, hoci možno pochybovať o jeho skúsenostiach, stojí aj za úspechom stanice Košice, z okolia je model podobný v Prahe, Viedni, Katowiciach...

Príklad, že toto naše železnice bez pomoci nezvládajú, je zrekonštruovaná, moderná stanica Trnava. Obchodné priestory rozčlenili na mnoho malých kobiek, väčšinu obchodov sústredili do uličky mimo prúdu ľudí a tak je teraz mnoho priestorov opustených. Snáď sa ŽSR na Trnave poučili.

Prenajať  celú hlavnú stanicu správcovi je ale teraz zrejme nezmysel. Po spolupráci s Transprojektom by to bol mimoriadne kontroverzný krok a nikto netuší, dokedy bude trvať súčasný stav. Z vonku sa však javí, že úloha zlepšiť služby nemusí byť až taká náročná. Zhrňme ju do troch bodov:

1. Poriadny supermarket. Na Hlavnej stanici je teraz presne 58 nájomcov, hoci je v porovnaní s ideálom maličká. Stačilo by oveľa menej, ale dobrých. Nie je nevyhnutné, aby tam boli viaceré kiosky a okienka s rovnakým sortimentom. Všetky kiosky by pokojne nahradil jeden poriadny supermarket. Priniesol by dlhšie otváracie hodiny, vrátane sviatkov, nižšie ceny, širší sortiment a oveľa vyššie štandardy predaja. Žiadne “zatvorené pre chorobu”. Koncepty vhodné na stanicu u nás prevádzkuje niekoľko firiem - Billa, Tesco, Terno či Delia.

2. Viac sa sústrediť na rýchle občerstvenie. Nie je nevyhnutné, aby v stanici, ktorou sa zákazník len rýchlo presúva, boli štyri kaviarne a reštaurácie so sedením. Na pražskej Hlavnej, v obrovskom londýnskom termináli Liverpool Street alebo parížskom Gare de Lyon je jedna alebo dve reštaurácie so sedením. V nich, ale aj vo viedenskej Hauptbahnhof je hlavnou zložkou gastra klasický foodcourt ako zo shopping mallu, alebo len predajné pulty rozličných značiek s jedlom so sebou.

Tiež vôbec nie je sci-fi, aby tu bol napríklad McDonald's aj s kaviarňou či priestorovo nenáročný Subway. Jednoducho, rýchle, moderné občerstvenie, ktoré je obľúbené Bratislavčanmi, známe aj pre návštevníkov a hodí sa na dynamické miesto, ako železničná stanica. Aj preto, že sortiment automaticky balia so sebou na cestu.

Ani armáda automatov tam nemá čo robiť, nekvalitná instantná káva za 30 centov z plastu je ikonou 90 rokov, ktorú na moderných staniciach nevidieť. Tu iba zaberá miesto. Ak si starší zákazníci a nižšie sociálne skupiny na automatovú kávu zvykli, OK. Ale netreba živiť armádu prevádzkovateľov automatov, stačí jeden, dva. Namiesto väčšiny z nich môže byť jedno okienko s kvalitnou kávou so sebou z espresso stroja.

3. Mať vysoké nároky na nájomcov. Návštevnosťou je Hlavná stanica zrejme na úrovni úspešného shopping mallu. ŽSR má výmenou za prísun zákazníkov požadovať určité štandardy, napríklad otvorenie aspoň jednej prevádzky od skorého rána do neskorého večera, vrátane víkendov a sviatkov, dôstojný vzhľad navrhnutý architektom, kontrolovaný vizuál bez oblepovania výkladov papiermi s agresívnymi čarbanicami, personál hovoriaci anglicky, príjem platobných kariet. A to všetko kontrolovať.

Áno, ŽSR robí na každý priestor tender a nájomné zmluvy sú na dlhšie obdobie. Ale už len uvažovanie podobným smerom a postupné kroky do budúcnosti by pomohli.

Dokonca si myslím, že nie je vôbec potrebné, aby sa pred Hlavnou stanicou stavalo ďalšie obrovské nákupné centrum. Objavujú sa rôzne možnosti riešenia vlakovej dopravy v Bratislave budúcnosti a jedna centrálna stanica nemusí byť jedinou cestou. Hlavná stanica ako megamall by tak dokonca mohla byť zbytočná.

Doplniť rekonštrukciu rozumnou výmenou nájomcov by úplne stačila.

A ako o tom rozmýšľajú v ŽSR? “V rámci pripravovaných etáp rekonštrukcie sa bude riešiť aj táto téma. Bude sa vyhodnocovať opodstatnenosť a plnenie zmluvných vzťahov,” odpísali zo železníc s tým, že otázka podoby prevádzok je teraz predčasná.

Verím, že ŽSR nebude riešiť iba to, či nájomcovia posielajú nájomné. Ale sadnú si aj nad to, aké sú asi potreby a nároky cestujúcich na najväčšej železničnej stanici na Slovensku, v hlavnom meste krajiny Európskej únie. V roku 2017. A do akej miery môžu ŽSR tieto potreby naplniť.

(Na Reťazce.sk sa osem rokov venujem sledovaniu maloobchodu u nás i v zahraničí.)

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Prémiový článok e-mailom
raz týždenne zadarmo!

V roku 2004 založil a päť rokov viedol Mediálne.sk. Vyše roka šéfoval webom vydavateľstva TREND Holding. V roku 2011 prešiel do SME, kde bol hlavným produktovým manažérom onlinu. V Denníku N je od začiatku projektový manažér webu a aplikácií.

Blogy

|

Už viac ako 88714 z vás dostáva správy e-mailom