Denník N

Revy, vraždy, limuzíny, mafiánski krstní otcovia a revolta dobra

V 20. a novoročnej epizóde hosťuje Ľubo Dobrovoda. Na našej vianočnej debate vysvetlil, že na Starý zákon, čo je jedno trestajúce kladivo, musí byť človek dosť veľký idealista, aby v ňom videl nejaké dobro. Preto dostal takúto výzvu. Komentuje horlivo, ako len on vie.

Nedeľa 8. január 2017 Kniha proroka Izaiáša – Iz 42, 1-4. 6-7 

Hľa, môj služobník, mám v ňom zaľúbenie

Toto hovorí Pán: „Hľa, môj služobník, priviniem si ho; vyvolený môj, mám v ňom zaľúbenie. Vložil som na neho svojho ducha; právo prinesie národom. Nebude kričať ani hlučne volať, nebude počuť na ulici jeho hlas. Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, bude uplatňovať právo. Nezoslabne, nezlomí sa, kým nezaloží právo na zemi. Na jeho zákon čakajú ostrovy.

‚Ja, Pán, som ťa povolal v spravodlivosti a vzal som ťa za ruku. Utvoril som ťa a zmluvou ľudu som ťa urobil, svetlom národov, aby si otvoril oči slepým, vyviedol väzňov zo žalára a z väznice tých, čo sedia v temnotách.‘“

 

Óda na radosť

Verona Šikulová

Och, aká krásna a stará výzva, až jej chceme uveriť z celého nášho ľudského srdca, teplého a červeného, kdesi pod solarom, lebo sme „len“ ľudia, a naša túžba po šťastí je až dojímavá, ale prirodzená, hoci dnes, v tomto čase, sprevádzanom ultramodernými výdobytkami, a napriek tomu aj utrpením, znie akosi bolestne a trochu vyčítavo. Áno, hovoríme o radosti, našej ľudskej radosti, radosti nás ľudí na tomto svete, na tejto zemi, krásnej, trochu zničenej, ktorú milujeme, a napriek tomu sa k nej chováme macošsky, lebo sme tu radi! Nespomeňme si, alebo radšej rovno zabudnime koľkokrát a v akých súvislostiach sme nielen slová, ale aj samotné radosť a jej sestru lásku zneužili, opakovali do omrzenia, koľkokrát na ich obe vtĺkali do hláv aj do srdca ako nejaké klince. Na radosť a lásku sme my ľudia odhodlaní vždy, a máme na ne právo. Ľudia si radosť vykupujú horúcimi a slanými slzami, zavše horkými ako blen, aj lásku, jej sestru radostnú. Možno už tento rok nájdeme liek alebo nejaký zvláštny flajster na všetky naše boľačky, možno sa zabývame na Marse a vysadíme na ňom ružové záhony, natiahneme šnúry a vystrieme bielu bielieň a tá sa bude kývať vo vetre a mávať, že aspoň tu je mier, miernite sa a nemierte, ale to bude radosť vzdialená mnoho desiatok tisíc kilometrov, kdesi ďaleko od ľudských sŕdc. Radosť, ktorú hľadáme, chceme najlepšie hneď kdesi za rohom, na našej ulici, za našim plotom, niekde k nej predsa musí byť kľúč – pokojne ho budeme hľadať celý nasledujúci rok, čo rok!, celý život, alebo si urobíme šperhák, použijeme pajser, vyvalíme dvere, predsa, kto hľadá, nájde.

A tu nám každý deň potichu, neviditeľne kľúčiar kráča rovno pod oknami – nekričí, ani hlučne nevolá, nepočuť na ulici jeho hlas, nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, má všetky kľúče, zvoní nimi, má aj husľový aj basový, pakľúče, aj šperháky…

 

Predsavzatia

Mária Bruneau

Stáva sa, že ten, od ktorého to potrebujeme, nemieni počúvať. Jednoducho nemieni, nebude a nechce. Ale my to teraz okamžite nenormálne potrebujeme. Ignorácia verzus hystéria. Už horšie duo predstierajúce komunikáciu si neviem predstaviť. Vtedy ako sa má človek zachovať? Aby mu nešvihlo.

Poznám veľa možností a všetky sú zlé. Poznáte určite tiež. A potom napochoduje Izaiáš, teda minimálne včera už tu bol, a povie: „nebude kričať ani hlučne volať”. A má to za vybavené. Predsa len zas to najparadoxnejšie riešenie. Jed a úzkosť v sebe na minútku prerušiť a namieriť ho niekam inam. Napríklad na rozpálenie motivácie pre riešenia. Tak, že by energia hnevu nevyletela do luftu cez facky a zaklínadlá.
Izaiáš tiež možno mával ten neznesiteľný pocit, že ak ho tento človek už aj nevypočuje, zrúti sa svet. Už si to ale v každom prípade nemyslí. Keď sa človek odnaučí od hlučnosti, konečne sa môžu začať baviť o serióznych veciach. Napríklad o jeho poslaní.

 

Ale no tak, nebláznite. Nestane sa sa nič!

Ľubo Dobrovoda /spisovateľ/

Áno Izaiáš prorok prorokuje príchod svojho Emanuela, alebo povedzme spasiteľa, Mesiáša, proste toho ktorý príde, aby bez ohňa a boja zmenil ľudí a dobrým slovom a príkladom dokázal dať charakter kolaborantom, sviniam, lichvárom, podvodníkom, klamárom, zlodejom a tlčhubom.
Lebo Izaiášovým Židom, presne ako nám, nič odporné nebolo cudzie, túžba po svätcovi, ktorý nás zmení len tak nevdojak, je stará ako ľudstvo samo, nádherne sa sníva o tom, ako niekto pozrie vlhkými srnčími očami na nás všetkých a my začneme konať. Ale čo? Rozdáme majetok? Prestaneme písať svinstvá na net? Už žiadne arogantné revy, porno, lži, vraždy na youtube, len láska. To je nádhera, farári, preláti a biskupi vylezú z limuzín a budú chodiť peši, vlakom či busom so svojimi ovcami, miliardy z cirkevného biznisu so zavedeným a vychytaným logom kríža sa rozdelia medzi biednych a František z Assisi, môj milý, sa usmeje z neba na takú cirkev. Suma sumárum, ľud nebude konať dobro, až v poslednej dekáde života, tak ako mafiánski krstní otcovia a prechľastané rokové hviezdy. Začne s ľudskou dobrotou od malinka a spustí sa revolta dobra. Ale no tak, nebláznite. Nestane sa sa nič! Len to, čo sa stalo už tisíckrát, tých pár dobrých, čo sú naozaj svätí, cirkev uprace, a keby náhodou zostúpil z neba Ježiš, ani by sme sa nenadýchli a bol by preč. Tá parta čo vládne na zemi, by nedopustila aby sa menili pravidlá, a tak budem sem tam snívať o Izaiášovom spasiteľovi a hodím do zvonca pár euro kvôli svedomiu, ale nie veľa, šak nech dajú druhí, prečo furt len ja? Druhí sú ešte väčšie svine, aj toho Izaiáša pre istotu rozrezali pílou, a to pritom toho dobráka spasiteľa len predpovedal.

 

Pokračovať v debate ste vítaní na Facebooku:

Prepočuli sme Božie slovo je seriál komentárov k nedeľným liturgickým čítaniam. Liturgické čítania sú tisíce-ročnou tradíciou vyberania úryvkov z Biblie - na mieru pre aktuálny deň. Ponúkame na ne dva uhly pohľadu (a viac), podľa sfér, ktorým sa venujeme. Nejde o žiadnu fundovanú teológiu, ale domácke tlmočenie toho, čo pod týmito dnes zdanlivo nepoužiteľnými textami rozumieme. Alebo úprimnú snahu o ich interpretáciu v súčasnom svete.

Úmysel
Dešifrovať: otváranie Písma (tj. dávneho, len nezainteresovaným neprístupného manuálu), pokus o oprášenie toho, čo v ňom toľkí pred nami videli
Debatovať: nepochopený (ani nechápajúci) nespolupracuje, pričom málokto v našej spoločnosti spolupracuje
Porozumieť: sami sebe a našej vlastnej kresťanskej viere
 
Autori
Mária Bruneau, pôvodne servisná manažérka v IBM, má tri deti (jedno s Downovým syndrómom), píše, žije vo východnom Francúzsku.
Michal Patarák, psychiater vo Fakultnej nemocnici F.D.Roosevelta, má tri deti, píše, prednáša, žije na strednom Slovensku.
Verona Šikulová, spisovateľka, pracuje v Malokarpatskej knižnici v Pezinku, má dve deti, píše, moderuje, žije v Malých Karpatoch.
A ako bonus komentáre hostí z alebo mimo fachu.

Teraz najčítanejšie

Prepočuli sme Božie slovo

Seriál aktuálneho, domácky tlmočeného Božieho slova a spoločenských tém s ním súvisiacich: jedna epizóda mesačne. Ponúkame rôzne uhly pohľadu. Keď rozprávame rovnakou formou ako naši oponenti či predkovia, hovoríme niečo úplne iné. Tak sa stáva štýl komunikácie príčinou nesprávneho spracovania informácií. Touto iniciatívou podporujeme vzájomnú interpretáciu. Naším úmyslom je neživiť nedorozumenia, a preto dešifrovať, debatovať a porozumieť si.